Ilúzia (Dokončené)

Myslel som to vážne

Aiden 

,,Bol tu niekto? " Ozval sa za mnou jej hlas a ja som v duchu zanadával. Vedel som,že jej nemôžem povedať pravdu, ak mám správne tušenie ten človek jej v minulosti strašne ublížil a nechcem aby sa trápila ešte viac ako doteraz. ,,Len sused, chcel si požičať vajíčka." Povedal som no všimol som si ako pri slove sused strpla. V tej chvíli som mal chuť sa za ním okamžite vybrať a rozbiť mu poriadne hubu. No práve teraz som ju nemohol nechať v myšlienke že tu bol on. ,,Mala si ho vidieť, taký starý ujo.V kuse mi rozprával ako sa snažil robiť praženicu no jeho manželka mu ju celú pokazila." Zasmial som sa a modlil sa aby mi to zožrala.

Keď som si všimol že sa uvoľnila a aj jemne usmiala v duchu som si zatlieskal. Ak mi nevyjde medicína,bude zo mňa herec. Keď som si na to len pomyslel musel som sa zasmiať.

,,Čo ti je vtipné?" Zamračila sa a mňa smiech okamžite prešiel. ,,Nič len som si na niečo spomenul. " ,,Aha." Povedala a prichytila sa stola čo bol pri nej.

Okamžite som pribehol k nej a aj som zabudol že tu niekto bol. Ona je teraz priorita číslo jedna, všetko ostatné budem riešiť neskôr. ,,Poď si sadnúť, nemala by si sa namáhať."

,,Prečo sa tak staráš?" Zaskočila ma svojou otázkou na ktorú som nevedel odpoveď. Naozaj prečo? Sám som jej povedal predsa že mi dvaja kamaráti byť nemôžeme tak prečo sa o ňu teraz starám? ,,Neviem." Povedal som po pravde. ,,Aha." Hlesla a ocitli sme sa v trápnom tichu. Každý sme boli ponorený vo svojich myšlienkach,no dal by som čokoľvek za to aby som vedel na čo teraz myslí.

,,Nehorí niečo?" Ozvala sa po chvíli ticha a ja som sa okamžite rozbehol do kuchyne. Po jeho príchode som absolútne zabudol,že som robil nejakú polievku a tá sa práve teraz nebezpečne nachádzala skoro po celej kuchyni. No keď som za sebou započul nejaký chichot hneď som sa otočil. ,,Je ti niečo vtipné?" Opýtal som sa . ,,Tá polievka mala byť pre teba."

,,Ďakujem." Povedala no potom vybuchla do obrovského smiechu. Chcel som sa tváriť vážne no nedalo sa a tak som sa rozosmial aj ja. V poslednej dobe sa v jej prítomnosti cítim čudne, akoby som to ani nebol ja ale niekto iný. Cítim k nej niečo čo by som nemal a to znamená pohromu. Viem,že aj on ku mne niečo cíti. Som si tým úplne istý, pretože inak by nereagovala na mňa tak ako reaguje.

Všimol som si,že sa opiera o linku a tak som prišiel k nej a bez toho aby som rozmýšľal som ju zdvihol na ruky a odniesol k nej do izby.,, Čo to robíš?" Šepla keď som ju uložil do postele.,,Si chorá, mala by si ešte ležať pretože nemáš dosť sily na to aby si sa tu len tak sama prechádzala." ,,Ale ja nie som sama." Šepla no aj tak som ju počul. ,,Mackie." Vzdychol som a pobozkal ju do vlasom. Cítil som ako sa napla v očakávaní no ja som jej nemohol dať to čo sme obaja tak veľmi chceli. Nemohol som ju pobozkať aj keď som po tom nesmierne túžil.

No predsa som jej dal letmý bozk na čelo a na konček nosa. Sám seba som pokúšal odolať volaniu tejto sirény no je to nemožné. A keď skoro nepočuteľne no zároveň tak hlasno ako sa len v tomto prípade dalo . A to bol práve ten spúšťač, to čo mi poplietol hlavu natoľko aby som na všetko zabudol a nechal sa unášať tým čím čo som práve cítil.

Naše bozky boli zo začiatku dravé akoby sme sa obaja báli,že to môže kedykoľvek skončiť. No postupne boli jemné a plné vášne. Jej ruky zablúdili do mojích vlasov a mňa to privádzalo do šialenstva. No keď znovu vzdychla v hlave mi blikla akási kontrolka ktorá ma nútila prestať. Povedal som jej že my dvaja nemôžme byť priatelia, no teraz sme niečo viac. Tak prečo sa tým sám neriadim keď jej to v kuse pripomínam?

S poslednou silou v sebe som sa od nej odtrhol. ,,Nemôžem." Hlesol som. Nechápavo na mňa pozrela a ja som mal chuť vraždiť keď som v jej očiach uvidel to sklamanie. ,,Chápem." Povedala a obliekla si naspäť tričko. Kedy som jej ho stihol dať dole? Opýtal som sa v duchu.

,,Nie nechápeš. Nejde o to že by som to nechcel. Ale už minule som ti povedal,že my nemôžme byť priatelia a nič na svete to nezmení. Každý sme iný a toto je chyba. Čo sa to s nami deje Mackie? V škole sme sa nemohli vystáť a teraz? Teraz by sme sa spolu vyspali a potom by nastala tretia svetová, pretože ja na vzťahy nie som. Ty potrebuješ chalana ktorý by ťa miloval a nie niekoho ako ja.  A ja nepotrebujem niekoho ako si ty. Sme rovnaký no predsa tak odlišný. Proste to nejde. 

Skúsme sa tie dva mesiace tváriť že neexistujeme, no pri práci sa správať profesionálne. Pretože ja už takto nemôžem. Nedá sa v tebe vyznať, Mackie. Minule si odo mňa utiekla a teraz si sa urazila,pretože som prestal. Už to takto nejde. " Dopovedal som svoj monológ a opustil som jej izbu. Momentálne mi bolo úplne jedno ako jej je. Teraz som sa musel dať dokopy ja, pretože táto žena ma privádza do šialenstva.

Mackie

Nechápala som čo sa s ním stalo. No mala pravdu, my sa nemôžme priateliť. Vždy sa niečo pokazí- ako napríklad teraz, a potom sa nevieme správať keď sa nachádzame spolu v jednej miestnosti. 

Cítila som sa strašne, bolí ma hlava,žalúdok mám ako na vode a teraz ešte aj jeho chovanie. Môže byť dnešok horší? 

Na stolíku mi zapípala sms tak som sa natiahla za telefónom a čakala že to bude aspoň nejaká dobrá správa. 

/13:25/Tara/ : Ty aj žiješ?   
Musela som sa zasmiať, za posledný týždeň som ju dosť zanedbávala. 
/13:26/ Ja/ : Prekvapivo áno aj keď sa teraz viac menej cítim ako chodiaci zombie... 

Odoslala som a čakala som na prichádzajúci hovor. Tara proste nikdy nesklame. A keď mi o ani nie minútu na to zazvonil mobil pripravila som sa na dlhé rozprávanie.

Dnes taká kratšia čas ale nejako nemám na nič čas :( No stále lepšia ako žiadna :D  Veroncek_Ka