Ilúzia (Dokončené)

Idiot

,, Som zvedavá čo budeme dnes robiť." Povedala som Tare zatiaľ čo som sa prezliekala na telesnú. Modrú farbu sa mi zo mňa nepodarilo zmyť celkovo a najväčšia časť okupovala moje vlasy, no nateraz s tým nič nespravím. Budem sa s tým musieť zmieriť. Však už len dve a pol hodiny a pôjdem domov kde sa poriadne umyjem. 

,,Neviem a je mi to aj celkom jedno. Nechápem ako môžeš mať tento predmet rada. Kedy som z neho nepotrebovala mať kredity na štúdium tak by som tu nebola. No ty si to priam užívaš. Naozaj ťa nechápem." Povedala Tara. ,,Pohyb patrí k zdravému človeku a ja náhodou športujem  rada,takže s ním nemám žiaden problém. Sama predsa vieš,že chodievam behávať do parku a aj do školy sa radšej prejdem akoby som sa mala vyvážať autom." Zasmiala som sa a spoločne sme sa vydali za profesorom. ,,Takže študenti aby sme všetko stihli, nebudem mať žiadne dlhé reči. Dnes si zabehneme pár kilometrov a to bude všetko. No nebudete behať samostatne ako iné hodiny ale v dvojiciach." Povedal profesor načo Tara zastonala. Beh naozaj nemala rada. ,,Budeme spolu,neboj." Šepla som k nej pretože ani ja som dnes nemala náladu na dlhé behanie. Aj keď bolo povedané že zabehneme len pár kilometrov, ja to poznám. Nikdy to nie je len pár kilometrov. 

Už som sa šla priradiť k Tar, keď v tom sa ozval profesor. ,, Dvojice vám určím ja a na túto  hodinu sa k nám pripojí aj mužská časť vašej triedy." Povzdychla som si pretože som si uvedomila,že sa k nám pridá aj ten idiot.  Stála som a čakala kedy ma profesor k niekomu  priradí. ,,Petersson a Smithová." Zahlásil profesor a ja som bola sklamaná keď som zistila že nebudem s Tarou. 

Takto to pokračovalo aj naďalej pokiaľ som nezačula svoje meno. ,,Prizeová, Stark." Skoro som sa zadusila vlastnou slinou keď som počula že mám byť s ním vo dvojici.

,,Tak ako vidím Prizeová, budeme to musieť spolu nejako vydržať." Zasmial sa keď som sa postavila pri neho. ,,Budem sa snažiť ťa neskántriť." Usmiala som sa na neho. ,,Niekto má bojovú náladu?" Opýtal sa akoby sa nič nedialo. ,,Ak si si nevšimol tá tvoja modrá farba nechce ísť dole,takže inú ako bojovnú náladu mať nemôžem." Odvetila som mu. 

,,No nič teda, len dúfam,že mi budeš stačiť. Pretože mňa len tak niečo nevyčerpá." Povedal a žmurkol na mňa. Skoro som vyprskla,pretože ten jeho skrytý sexuálny podtón z tej vety priam sršal. ,,Aby si nezostal prekvapený Stark." Poznamenala som a rozbehla sa,pretože sme boli na rade. No jemu to nerobilo žiaden problém a o chvíľu bol pri mne. Ale keďže som bola naučená na beh som mu bez problémov stačila. ,,Nezdáš sa, Prizeová." ,,To bude tým, že chodím pravidelne behávať." Odpovedala som mu bez zadýchania. ,,Tak potom toho aj veľa vydržíš, však?" Zasmial sa. ,,Myslíš aj na niečo iné ako na sex?" Opýtala som sa a ani som nečakala na odpoveď a vyrazila som vpred plnou rýchlosťou. Prebehla som pár dvojíc čo sa snažili lapiť dych s Tarou na čele a pokračovala som ďalej. Túžila som mať túto hodinu čo najrýchlejšie za sebou, pretože prítomnosť toho idiota mi bola proti srsti.

,,Máš ma tu znova,zlatko." Ozval sa pri mne jeho hlas. ,,Nie som tvoje zlatko, Stark." Zavrčala som. ,,Prečo si inak nehovoríme menami?" Opýtal sa znenazdania. Popravde ma jeho otázka prekvapila. Vždy to bol proste len Stark. ,,Pretože ty si Stark a ja Prizeová. Bodka. Nie je čo riešiť. " Odpovedala som. Na šťastie už ostal ticho čo mi vyhovovalo. 

Do cieľa sme dorazili medzi prvými aj napriek tomu,že sme vyrážali medzi poslednými. ,,Výborne. Znovu ste nesklamali. Môžte sa ísť prezliecť, pre vás dnes vyučovanie končí. " Povedala profesor.,,Končí? Ešte by sme mali mať základy prvej pomoci." Pripomenula som mu,keďže ten predmet nás vyučoval práve on. ,,Máte pravdu slečna Prizeová, no ja budem musieť odísť,takže končíte touto hodinou." ,,Aha,tak dovidenia." Povedala som a vydala sa na odchod.

Už som bola pri šatni keď ma znovu zastavil on. ,,Čo chceš? " Opýtala som sa hneď z ostra pretože mi neuveriteľne liezol na nervy. ,,Ja len,že som nečakal,že budeš tak dobrá. " Neveriacky som naňho pozerala pretože kompliment z jeho úst  na moju osobu asi počujem prvý krát. ,,Kompliment? A od teba? " ,,Keď to je pre teba tak ťažké prijať,tak to jednoducho ber ako poznámku na tvoju osobu." Žmurkol na mňa a vydal sa do svojej šatne.

Už som sa prezliekala,keď mi ti došlo. Flirtoval som mnou! Len som pokrútila hlavou nad tým aký je ten chalan nepoučiteľný. Zbalila som si veci a vybrala sa domov.

,,Som domá!"  Zakričala som na rodičov keď som vstúpila do chodby. Spomínala som,že mám tých najlepších rodičov na svete? Nie? Tak to hovorím teraz. Moja mama je ako moja najlepšia kamarátka, skvele si spolu rozumieme. A ocko? To je ten klasický typ ochranára. Keďže je v rodine jediný chlap má nás na starosť. Je to s ním fajn, teda pokiaľ som včas doma, nie som opitá alebo bože chráň sem neprivediem nejakého chalana. Ale inak naozaj zlatučký ocinko.

,,Ahoj zlat-" Povedala mama keď som sa objavila v kuchyni no ako ma zbadala sa zasekla s polke vety. ,,Preboha Mackie čo to máš s vlasmi?"  Zvolala keď si všimla modrú v mojich blond vlasoch. 

,,Stark!" Zavrčala som. Mamine nebolo treba viac hovoriť a začala sa smiať.  Tak nejako som presne takúto reakciu čakala. Doma vedia,že ten chalan je proste argggg! No keďže je jeho otec náš spoločný obchodný partner nejako sú naši rodičia kamaráti. No len my ako ich deti sa nemusíme. Teda skôr ja nemusím toho idiota.

,,Čo to bolo tentokrát?" Opýtal sa otec keď prišiel za nami. ,,Otvorila som skrinku a vylial sa na mňa kýbeľ modrej farby." Vykríkla som. ,,Hmm, no musím uznať,že ten chalan má štýl. Modrá ti naozaj ide." ,,Otec!" Zavrčala som. Keď čokoľvek potrebujem alebo sa niečo deje vždy sú so mnou. No kedykoľvek sa jedná o Aidena Starka svet sa otočí a oni z toho nič nerobia. 

,,Viete čo,nechajte to tak. Nemá to zmysel." Vzdychla som a vybrala sa do izby.  Niekdy dospelákov naozaj nechápem, ako patrím medzi nich už aj ja, ale ja sa takto nesprávam. 

A Stark,ten nech si ma nepraje. Takú pomstu čo mu vymyslím ešte nezažil a bude na ňu spomínať dokonca svojho života. Z môjho premíšľania ma vyrušila mama. 

,,Zlatko,my sme to tak nemysleli."
,,Ja viem mami,lenže ten chalan ma  už neuveriteľne štve." 

,,Vieš,že tento pocit poznám? Keby si videla mňa a tvojho otca v tvojích rokoch, veľmi by si sa čudovala. Dá sa povedať,že sme sa doslova nenávideli a pozri ako sme dopadli." Usmiala sa na mňa,no ja som sa zamračila.

,,Chceš mi povedať, že ja a ten idiot skončíme ako manželia? Pretože ak áno,tak to ho radšej hneď zajtra skántrim. "Povedala som s úplnou vážnosťou v hlase. 
,,Makenzie. To že som ja a tvoj ocko skončili spolu neznamená že tak skončíte aj vy dvaja. Skôr som chcela povedať, že láska je nevyspitateľná. Nikdy nevieš kde sa objaví."

,,Čiže v preklade. Budete spolu.Naozaj vďaka mami." 

,,Dobre,nechám ťa už tak. Vidím,že máš o čom premýšľať." Povedala a opustila moju izbu.

Ja som sa rozhodla že sa tým nebudem trápiť a zapla si notebook. Otvorila som si facebook a pozerala čo nové sa tu deje.  A ako vždy nebolo tu skoro nič zaujímavé. Zase mi nejaký chalani posielali žiadosť o priateľstvo,tí sa snáď nikdy nepoučia.

Aiden Stark : Láska už si si vybrala dátum nášho rande? :* 

To myslí ako vážne? 

Meckie Prize: Samozrejme miláčik, už sa naň neviem dočkať, čo tak 30.02 ? Vtedy mi to najviac vyhovuje :P 

Odpísala a spokojná sama zo sebou som zaklapla notebook a pustila sa do príprav na ďalší deň.

Takže je tu ďalšia časť a na obrázku máte moju predstavu Aidena :D