Ilúzia (Dokončené)

Ľadová kráľovná

Kráčala som chodbou  toho skladu,vediac že všetci pozorujú môj pohyb. Prečo tu musia byť práve samí chalani? Opýtala som sa v duchu. Všimla som si skupinu kde som našla osobu ktorú som potrebovala. Stark! Chvalabohu Dylan mal pravdu. 

,,Ak si myslíš že sa budeš ulievať a ja budem robiť aj za teba,tak si na veľkom omyle."Ozvala som sa keď som sa dostala priamo k nemu.

,,Ahoj kočka." Kývol mi nejaký blondiak no to som ja neriešila. Som tu,pretože mám jasné poslanie. ,,Prizeová čo keby si sa otočila a vybrala sa naspäť domov? Tú o tvoju spoločnosti nik nestojí." Uchechtol sa. ,,Brzdi Aiden, taká krásna slečna ako ona ju u nás vždy vítaná. " Ozval sa blondiak.

,,Max darmo sa snažíš, pred sebou máš pravú ľadovú kráľovnú. Tá k sebe nikoho nepúšťa. " Odvrkol.,,Ale nehovor. Také mám rád." Zasmial sa Max. Len som pretočila očami a aj naďalej sa venovala Starkovi. ,,Počúvaj ma! O dve hodiny sem má prísť kontrola či žijeme. Ak si si to neuvedomil dom je ako po výbuchu a obaja sa tam máme nachádzať." ,,Ako vieš že niekto ide? Však má prísť neočakávane." Podotkol. ,,Viem,no Kitt sa o nás obáva takže ma varovala. Tak pohni zadkom lebo -"

,,Mne to je jedno. Rob si čo chceš no bezo mňa. Ty sa pekne vráť a tvár sa ako vzorná študentka no mňa tam nik nedostane." Odvrkol a vydal sa opačným smerom. Hlasno som si povzdychla a vybrala sa na odchod. ,,Počkaj kočka, a pusa na rozlúčku nebude?" Ozval sa pri mne Max. ,,Nebola ani na privítanie tak nebude ani na rozlúčku." Povedala som a vytrhla som si ruku z jeho zovretia. Bez toho aby som sa pozrela za mňa som sa konečne vydala na odchod.

,,Za brata sa ospravedlňujem." Ozvalo sa pri mne keď som už konečne bola pri východe. To sa z tadiaľto nedostanem ? Povzdychla som si. Otočila som sa na osobu ktorá ma tentokrát zastavila a uvidela som chalana ktorý vyzeral naozaj celkom dobre. Oči mal prenikavo modré a tmavé vlasy vyčesané dohora a ja som si až teraz uvedomila že naňho len tak čumím. ,,Prepáč." Povedala som nervózne na čo sa len zasmial. ,,Som Alex." Predstavil sa a podal mi ruku ktorú som prijala. Zdá sa byť celkom milý. ,,Mackie." ,,Pekné meno,pre krásnu slečnu." ,,Prosím ťa povedz mi že neskúšaš presne to isté čo aj Max." ,,A čo také?" Široko sa usmial no ja som len nad tým pretočila očami a vybrala sa preč. ,,Prepáč, nechcel som ťa uraziť." ,,Tak prečo si za mnou prišiel? Očividne nie preto aby si sa ospravedlnil. Počkaj! Mám to!! Povedali ti že som nedostupná ľadová kráľovná a ty si im chcel ukázať že si neodolateľný a ja ti podľahnem." Štekla som po ňom. ,,Máš pravdu." Potvrdil čím som na neho zostala v úžase pozerať. ,,No nehovor že by ťa nepotešilo aspoň trochu vyprovokovať Starka." Povedal načo som sa musela usmiať. ,,Prečo mám pocit,že ani ty ho nemáš veľmi v láske?" Opýtala som sa. ,,Pretože nemám." Povedal načo sme sa obaja zasmiali. Očkom som si všimla že nás ostatný s úžasom pozorujú, teda až na jednu osobu. Stark nás sledoval a mračil sa nad čím som sa musela pousmiať.

,,Čo navrhuješ ako provokáciu?" Opýtala som sa a zahryzla si do pery. Veľmi dobre som vedela čo povie a teraz som nebola ani tak proti. ,,Čo keby sme to zahrali na chvíľkoví flirt a potom by som ťa pobozkal?" ,,Hmm, súhlasím. No musí to vyzerať naozaj. Aby sme obaja dostali to čo chceme. Ja naštvaného Starka a ty ohúreného brata. Inak kto je starší?" Opýtala som sa s nevinným hlasom, aj keď som vedela že starší je on. ,,Hravá." Zapriadol a naklonil sa ku mne pričom mi upravil vypadnutý prameň vlasov. ,,Ja som starší. Je mi 22 a Maxovi 20. A tebe?" ,,19."Hlesla som pretože bol až príliš blízko pri mne. ,,Ak si ta teraz pritiahnem za boky bližšie,že neobdržím ujmu na zdraví?" Opýtal sa ma zo smiechom načo som sa musela zasmiať aj ja. Čo sa to so mnou deje? Stačí nejaký sexi chlap a ja hneď strácam zdravý rozum.

Zdvihla som ruky a a obmotala som mu ich okolo krku. ,,Čo myslíš?" Usmiala som sa a zahryzla si do pery. ,,Myslím si,že ak neprestaneš tak ťa hneď pobozkám a nie preto aby som ohúril brata." Povedal a stlačil mi boky. ,,To sú silné slová Alex." Naozaj ho tu pokúšam? ,,Mackie,si krásna baba no práve skúšaš moju trpezlivosť." Zavrčal kúsok od mojej tváre. ,,Čo ak sa možno budem chcieť niekedy stretnúť ?"Spýtala som sa nevinne. ,,Tak prídem veľmi rád, aj keď to bude len kamarátske posedenie pri káve. " Zamrmlal. ,,Už si môj kamarát?" ,,Nie,ale ver mi že budem a nezabráni mi v tom ani Stark ktorý sem každú chvíľu vyštartuje." Zasmial sa. ,,Tak čo keby si ma už konečne pobozkal?" Opýtala som sa a popravde som sama seba nespoznávala. Tento chalan robí so mnou divy. ,,Mackie." Zavrčal. ,,Alex." Oplatila som mu to načo vzdychol a konečne sa ku mne nahol. ,,Si tak krásna a nevinná zároveň." Šepol pred tým než sa jeho pery spojili s mojimi. Najprv sa o ne len zľahka obtrel akoby skúšal či môže a či mu neujdem. No ja som to nemala v pláne. Keď sa jeho pery spojili s mojimi všetko okolo prestalo existovať,vnímala som len nás dvoch a to aké jemné a mäkké ma pery. Prsty som mu zaplietla do vlasov a pritiahla si ho bližšie načo slastne zavzdychal. ,,Alex." Oplatila som mu vzdych keď som jeho ruky ucítila na mojich krížoch. Pootvorila som pery a on neváhal a vnikol mi do úst jazykom. Zdalo sa mi že prešli hodiny od toho čo sa naše pery spojili no bolo to len pár minút. Zrazu nás od seba niekto surovo odtrhol a ja som sa mierne zatackala. Pred sebou som uvidela naštvaného Starka. ,,Čo to kurva má znamenať?!" Zavrčal na nás. ,,Nechápem čo ti je." Opýtala som sa.,,Čo mi je? Vážne ?! Oblizuješ sa tu s ním zatiaľ čo ho poznáš len 5 minút. Keby som neprišiel tak už by si bola v jeho posteli!" Povedal načo som na neho zostala zarazene pozerať. ,,Stark, okamžite-" ,,Nie Alex, toto si vyriešim aj sama. " Milo som sa na neho usmiala. ,,A ty!! Chceš tým povedať že som-" ,,Kurva? Áno! Presne to si o tebe myslím Prizeová."Povedal s pokojom hlase no ja som zostala ako obarená. Cítila som sa akoby mi dal niekto facku. Otočila som sa od neho preč a postavila som sa k Alexovi. ,,Ďakujem ti." Povedala som mu a z vrecka jeho košele som mu vytiahla pero a na ruku som mu napísala moje číslo. ,,Káva niekedy padne vhod." Usmiala som sa. ,,Budeš v poriadku? "Opýtal sa ma a zotrel mi slzu ktorá sa mi vykotúľala z oka. ,,Budem." Povedala som a venovala mu bozk na líce. Potom som konečne opustila to miesto a snažila sa dostať domov.

No slzy sa mi valili z očí ako vodopády a keďže kľúče od auta má Stark musela som ísť peši. Ľudia sa za mnou obzerali no nechala som to tak. Prechádzala som cez park keď som si uvedomila že nie som v stave aby som sa vrátila domov.

Je mi jedno čo o nás povie kontrola. Prestalo ma to zaujímať.

,,Kurva? Áno! Presne to si o tebe myslím Prizeová." Jeho slová sa mi premietali v hlave a ja som si odmietala pripustiť bolesť ktorú mi spôsobili. No nie som tak silná ako som si myslela. Sadla som si pod jeden strom a zavrela oči.

Nie. Teraz sa tam určite nevrátim.

Hlásim sa tak ako som sľúbila :) Čo hovorite na Mackieno chovanie ?
Zároveň oznamujem,že ďalšia časť bude až o týždeň( najskôr) pretože som zase v práci :(