Ilúzia (Dokončené)

Je koniec

Kto sa teší,že po rokoch je nová časť? :D 

Stála som pred bránou domu a rozmýšľala nad tým ako sa to všetko mohlo tak rýchlo pokaziť.

Ráno do nemocnice prišiel Alex a zostal tam až kým mi nedoniesli prepúšťaciu správu. Medzitým mi hovoril mnoho vecí no ja som ho nepočúvala. Nemala som na to náladu. Vlastne som uvažovala nad tým ako sme sa vlastne dali dokopy. Prečo som súhlasila keď ho vôbec nepoznám a necítim k nemu absolútne nič? Možno je to dobrý chalan no to je tak všetko. Viem že pre mňa nebude nikdy znamenať nič viac ako len kamarát.
A keď ma odviezol domov,poslala som ho preč,že by nebol dobrý nápad keby šiel so mnou dnu. Že vraj to chápe. No nechápe. Nechápe že moje srdce sa rozhodlo pre iného a nechce aby ho videlo trápiť sa. Pretože Aiden je ten vyvolený a keď ho vidím ako sa trápi ma ničí. A preto keď ma chcel Alex na rozlúčku pobozkať,len som obrátila hlavu a jeho pery pristáli na mojom líci. Samozrejme,že som sa mu ospravedlnila a odôvodnila to tým,že sa necítim dobre a on mi to uveril. To je ďalší dôvod prečo on nie je ten pravý pre mňa. Aj keď poviem,že som v pohode uverí mi, pri Aidenovi sa mi to nestalo. Vždy si všimol keď mi niečo bolo a pokúšal sa zistiť čo sa deje. A keď som mu to nepovedala proste mi doniesol čokoládu a bol pri mne a ja som si nemohla želať nič viac.
Som si vedomá toho,že môj a jeho život nebol vždy dokonalý a keď sme sa ešte pred nejakým časom ocitli v rovnakej miestnosti hrozilo že to skončí katastrofálne, no zmenili sme sa a z nejakého dôvodu som sa na neho namotala a moje srdce patrí len jemu.

Bože zas na neho myslím. Potriasla som hlavou a vydala sa dnu. Predsa leb stojím tu už nejakú chvílu a vonku nie je práve najteplejšie keďže fúka vietor.
S malou dušičkou som otvorila v vchodové dvere a tašku si položila na botník. Všade bolo ticho tak som usúdila že Aiden nie je doma a vydýchla som si. No keď som prešla do kuchyne uttpela som menší šok pretože sa tam nachádza osoba ktorú by som tu čakala najmenej. ,,Teta Kitt?" Zvolala som neveriaco keď som za stolom zbadala sedieť svoju tetu a našu riaditeľku v jednom.

,,Ahoj zlatko." Milo sa na mňa  usmiala a podišla ku mne. Po miernom šoku som ju objala a zasmiala som sa. ,,Tak, čo sme vyviedli?" Opýtala som sa pretože nechápem dôvod jej návštevy. ,,Niečo ste vyviedli?" Opýtala sa zo zdvihnutým obočím. ,,Nie ale teraz sa neuraz, prečo si potom tu ak je všetko v poriadku? " Spýtala som sa načo si Kitt povzdychla. 

,,Aiden mi volal. Povedal mi,že si odpadla a že si v nemocnici. " ,,On ti ohľadom toho volal?!" ,,Áno a nekrič prosím ťa, mimochodom som mu za to vďačná. Dokonca sme sa aj dobre porozprávali." ,,Smiem vedieť o čom? Určite to muselo byť zaujímavé." Dodala som ironicky.

,,Zdá sa mi to alebo ťa niečo štve?" ,,A vieš,že pri mne sa neoplatí klamať." Dodala keď som bola dlhšiu chvíľu ticho. Čo jej mám povedať? Pozná ma a vie kedy klamem ale zas jej nechcem povedať,že som sa zaľúbila do toho blbca. Preboha! Ja som to priznala, asi som zrelá na psychiatriu.  Vzdychla som. ,,Zaľúbila som sa doňho." Keď bola Kitt podozrivo ticho, pozrela som sa na ňu a všimla som si ten jej úsmev. Prečo sa krucinál usmieva??! ,,Vieš Mackie, tak nejako som to tušila. Už dávno som si všimla,že to medzi vami poriadne iskrí a bola to len otázka času, kedy to pochopíte aj vy." ,,Tak to sa pekne mýliš Kitt, možno som do neho zbláznená ale on ma nenávidí. Vyhýba sa mi, poslednú dobu sa len hádame a robíme si napriek." ,,Ale aj na škole ste s robili v kuse napriek." ,,Ale toto je iné! Ničí ma keď okolo mňa prejde a ani ma nepozdraví." ,, A nemá na to nejaký rozumný dôvod?" Opýtala sa ma a tie iskry v jej očiach mi povedali,že vie o Alexovi. ,,O čom všetkom ste sa spolu preboha bavili?" ,, Dá sa povedať,že sme prebrali dosť zaujímavých vecí. " ,,Fajn! To s Alexom som prehnala, ale ja za to nemôžem. Bola som zmetená zo svojích pocitov. A keď sa ma opýtal či to s ním skúsim ani neviem ako a povedala som áno a keď sa o pár minút na to objavil Aiden a povedal mi,že mi klamal keď povedal, že mu nevadí aby som šla von a bol by radšej keby som bola s ním. No a odvtedy sa nebavíme. A ani za mnou neprišiel do nemocnice!!"Vzlykla som. Ani neviem čo to do mňa vošlo. ,,Tak a máme tu dôvod tvojej nálady. Neprišiel za tebou a ty si pre to smutná pravda? " Opýtala sa ma a silno ma objala. ,,Kitt ja neviem čo sa to so mnou deje, ale chcem ho mať pri sebe, chcem aby sa ma dotýkal, obímal ma a ... proste vždy sa pri ňom správam hrozne ale on je aj tak na mňa milý- až na pár prípadov, ale keď ma neprišiel pozrieť bola som sklamaná." Ani neviem ako a plakala som Kitt na pleci. 

,,To bude dobré moja, no v prvom rade by si mala dať do poriadku to čo je medzi tebou a Alexom. Nieje to k nemu fér keď mu dávaš nádej,že má u teba šancu." ,,Máš pravdu." Fňukla som. ,,Ale no ták, kde je tá moja neter ktorú nič nezlomí a už vôbec nie nejaký chlap?" Opýtala sa načo som sa ja zasmiala. ,,Tak tá tvoja neter sa zmenila."  ,,Ver mi, všetko bude dobré, a keďže sme odbehli od témy, už si v poriadku?" ,,Áno, bola som len vyčerpaná a nechali si ma tam len kvôli tomu,že som si pri páde udrela hlavu." Povedala som jej aj keď nie tak celkom pravdu. Fyzicky som bola zoslabnutá a pri tom páde som obdržala otras mozgu takže si ma tam chceli nechať. Ale ja som odmietla a vďaka Dylanovi ktorého som i zavolala na pomoc ma pustili dnes domov. Aj keď Dylan nebol nadšený,že po takom úraze sa hneď hrabem domov, dokázala som ho presvedčiť, že budem v poriadku. Predsa len aj sama dokážem povedať čo je pre mňa dobré a viem ako sa správať pri takom zranení, preboha však študujem medicínu. ,,Naozaj?" Prerušila tok mojích myšlienok Kitt. ,,Neboj sa o mňa toľko Kitt, som v poriadku." ,,Prepáč ale musím sa báť. Tvoj otec by ma zabil keby sa ti niečo stalo." ,,Povedala si im to?!" Opýtala som sa vystrašene. ,,Nie, bol ich pozrieť Lukas a spomenul,že bol s tebou a že si v poriadku, ja som im predtým povedala,že vaša kontrola dopadla dobre a tak. Netreba ich veľmi strašiť. Tvoja mama je schopná sem prísť aj keď budeš ma len zvýšenú teplotu." Zasmiala sa a ja s ňou. To sa mojej mame aj veľmi podobá. 

***

 ,,Naozaj nič nepotrebuješ?" Opýtala sa ma Kitt keď som ju bola vyprevadiť. Musela sa vrátiť späť do Londýna.  ,,Naozaj, som v poriadku. Pôjdem si ľahnúť a budem oddychovať tak ako by som mala. " Usmiala som sa na ňu. ,,Keby niečo zavolaj mi, nie že zas mi bude namiesto teba volať Aiden."  ,,Stark sa činí. Nebojte sa o mňa, budem v pohode. Len som vás nechcela stresovať." ,,Dávaj si na seba pozor Mackenzie." Povedala a opustila náš dom. 

Stark sa stále neobjavil a popravde som za to bola aj rada. Bola som zmätená zo svojích pocitov. Vrátila som sa k sebe do izby a ľahla si do postele. 

Kitt má pravdu to čo robím nie je správne. Len dávam Alexovi nádej,že má niekedy u mňa šancu a trápim zároveň aj seba. Vzala som do ruky mobil a napísala krátku smsku. Možno to bolo odo mňa hnusné ale ďalej som už takto nemohla. 

Pre Alexa: Prepáč mi,ale ja ďalej už nemôžem, bola chyba sa dať dokopy. Prepáč...