The Damaged - Puddin's Recover

"Hi, I'm Dr. Quinzel"

Celá hodina prebehla v pohode. Až na  malé komplikácie s pacientom. Neľúbilo sa mu ako sme s ním zaobchádzali. Ale inak nič zaujímavé. Len otázky tipu "prečo ste s tým začali, aký ste mali k tomu dôvod" a také omietačky okolo jedného a toho samého. Nevyzerá to ako nejaká náročná práca. Len nesmiete na sebe spoznať, že sa toho pacienta bojíte. Vtedy mu len dokazujete, že má väčšiu moc než vy a začne si s vami robiť čo chce.

Pomaly som prechádzala okolo "cely" Jokera. Jediné čo som mohla počuť bol smiech. Nič iné. Ani žiadne slovo. Len Ha Ha Ha. Ako dokáže taký cvok spôsobiť v takom veľkom meste toľko rozruchov a stresov.. zas sa mi kládli otázky do hlavy. Mala by som si ich aspoň z časti začať písať do papierov ako predlohu k pacientovi.

Vydala som sa do kancelárie, kde má čakalo nemilé prekvapenie.

"Slečna Quinzeel. Poprosím aby ste išla so mnou."

"Kam mám ísť s vami?"

"Máte hodinu s pacientom."

Zostala som šokovaná. Oči sa mi zväčšili o päť čísel a ústa otvorili do písmena O.

"To myslíte vážne?" Začala som stresovať.

"Áno, poďte so mnou. Zoberte si potrebné veci. Počkám vás pred dverami."

Hneď ako odišiel som začala neskutočne panikáriť. Brala veci, ktoré by som za žiadnych okolností nikdy nevyužila. Takže som sa musela pred odchodom ešte minimálne päťkrát vrátiť. Nakoniec som si zobrala poznámkový zápisník a pero.

"Snáď to bude stačiť." Povedala som si.
Vyšla som von z kancelárie. Po ceste za pacientom som sa triasla od stresu až tak, že mi skoro všetky tie veci popadali na zem. Museli sme vyjsť minimálne 4 poschodia aby som sa k nemu mohla dostať. A pokiaľ viem. Tak 7 poschodie je to najstráženejšie v celom Arkhame.

Vyšla som von výťahom a pomaly kráčala za strážnikom. Išli sme dlhou, tmavou chodbou až sme sa dostali k cele, kde dvere strážili ďalší traja.

"Slečna, ste pripravená?" Spýtal sa ma strážnik.

"A-ano. Som" nedokázala som stresu nijak zabrániť.

"Nebojte sa. Nie je to nič hrozné. Len to nedávajte na sebe až tak cítiť vo vnútri." Usmial sa na mňa.

"Dobré, ďakujem." A ďalej som len čakala kým mi otvoria dvere.

Vstúpila som do vnútra. Keď som sa pozrela na pacienta. Bol to on. Joker. Pridelili ma k Jokerovi. Snažila som sa vyhnúť ďalšiemu stresu, ktorý prichádzal. Bol zviazaný v kazajke a len sa usmieval a sedel za stolom. Išla som sa predstaviť.

"Dobrý deň, ja som doktorka Quinzel."
"Oh, teší ma pani alebo rovno slečna Quinzel." Potichu sa zasmial.

"Slečna" odvrkla som bez toho aby som sa zamyslela čo poviem.

Necítila som sa v jeho prítomnosti moc príjemné. Predsa, je to zabijak. Zabil minimálne 100 ľudí. Tak kto by sa v jeho prítomnosti necítil zlé. Podišla som ku stolu, za ktorým sedel Joker. Odsunula som si stoličku aby som si mohla sadnúť. Sadla som si, papiere položila na stôl. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla.

"Ale čo slečna Quinzel. Máte zo mňa strach?" Spýtal sa.

"Nie, nemám." Obránila som sa.

"Nevyzeráte tak." Usmial sa ale pokračoval.

"Bojíte sa toho, že by som vám nejako ublížil? Alebo sa bojíte tých jaziev na tvári?" Spýtal sa.

Chvíľu som zostala ticho ale nakoniec som sa odhodlala na toto odpovedať.
Priblížila som sa k nemu viac tvárou a on sa priblížil viac ku mne.

"Ak si myslíte, že sa vás bojím. Myslíte si zle." Šepla som mu do tváre.

Zasmial sa a odtiahol sa.

"Ste prvá, ktorá mi toto povedala."

"Tak to má teda teší." Usmiala som sa.

"Nezdáte sa mi ako milé stvorenie. Niečo vo vnútri mi hovorí, že s vami ešte bude zábava." Usmial sa a zadíval sa na mňa.

"Hm." Na viac som sa nezmohla.

"Mohol by som vedieť, aké je vaše celé meno?"

"Harleen. Harleen Quinzel." Odpovedala som zas bez rozmýšľania.

"Pekné meno. Ale krajšie by bolo Harley. Ako vás volajú kamaráti?"

"Nemám moc kamarátov." Odvrkla som s dosť nízkym hláskom.

"Super. Práve ste si našla jedného." Zasmial sa..

Hi Guys! Musím sa vám veľmi pekne poďakovať. Stále mi chodia nové upozornenia a správy ako vás story baví a chcete ďalšiu časť. =) Som moc rada, že vás to tak baví. A hlavne som rada za tie votes a reads k poslednej časti. Ste úžasný!