The Damaged - Puddin's Recover

"Ha Ha Ha"

Ostala som šokovaná tým čo mi povedal.

"Viete, pán Joker. Ja o také osoby ako ste vy, nestojím. A nemienim mať s nimi nič spoločné." Odvrkla som a pozrela sa do papierov.

Iba sa mi na to zasmial.

"Veď uvidíme Harley." Povedal šeptom.

"Prečo sa stále smejete?" Spýtala som sa.

"Viete slečna Quinzel. Keď sa vás ľudia snažia z akého koľvek dôvodu zabiť a zbaviť sa vás. Nesmiala by ste sa. Ale plakali. A preto sa smejem. Keď ich vidím ako ich ten smiech zvnútra zabíja a majú z neho strach." Usmial sa.

Pozrela som sa na neho. Mal v očiach ľútosť a strach.

"Čoho sa bojíte?" Spýtala som sa.

"Zabudnutia." Odvrkol.

"Zabudnutia?"

"Áno."

"Viete mi viac k tomu povedať?"

"To by sme najskôr museli byť aspoň kamaráti." Zasmial sa.

Zapísala som si to do papierov a pozrela sa na neho.

"Myslím, že pre dnešok nám hodina skončila." Povedala som.

"Tak krátko slečna Harley?" Usmial sa.

"Áno. Tešilo ma. A Harleen. Mohli by ste si to zapamätať."

Zdvihla som sa a namierila si to k dverám. Posledný krát som sa na neho pozrela. Usmieval sa. Odišla som odtiaľ a hneď zavreli za mnou dvere.

"Ako to dopadlo doktorka?" Spýtal sa strážnik.

"V pohode." Odvrkla som.

Pomaly som išla k výťahu. Teraz som si začala uvedomovať čo som mu vlastne hovorila. Bože ja tupá. On mi skoro o sebe nič nepovedal a ja skoro aj svoj rodný list. Hneď som si dala rukou po čele. Nabudúce musím byť viac opatrná.

Privolala som si výťah. Ako som tak čakala, zbadala som ako Jokera prenášajú do jeho cely. Snažil sa im vymaniť z rúk ale nepodarilo sa mu to. Keď prišiel výťah, čakal ma tam strážnik. Vošla som dnu. Stlačila tlačidlo 2 a dvere sa zavreli.

"Tak čo doktorka Quinzel. Ako dopadla hodina s tým bláznom?" Spýtal sa.

Vyzeral že ho to dosť zaujíma.

"Čo vám poviem. Nič nové som sa nedozvedela." Sklonila som hlavu dole a zadívala sa na svoje nohy.

"Z toho si nič nerobte. Nejste prvá ani posledná, ktorá od neho vyšla so žiadnymi odpoveďami. Rád sa takto s nami zahráva. Odkedy sme ho včera priniesli, ste už štvrtá doktorka, ktorá za ním išla." Odpovedal.

Zostala som šokovaná. Štvrtá doktorka.

"Tak to je dosť teda." Zamyslela som sa.

Výťah zastavil a otvorili sa dvere.

"Dovidenia." Povedala som.

Vyšla som von a namierila si to do kancelárie. Rýchlym krokom som sa pri nej ocitla ani nie za dve minúty. Otvorila som dvere, vošla dnu a hneď ich aj zavrela. Veci, čo som mala v ruke som si položila na stôl. Plášť si zavesila na stojan vedľa dverí a išla si sadnúť.

Začala som si pozerať papiere, kde som mala napísané odpovede od Jokera. Ale iba jedna odpoveď mi ostala v hlave.

"Čoho sa bojíte? - Zabudnutia."

Ako to mohol myslieť?

"Hm.."

Postavila som sa a namierila si to ku kávovaru. Dala som doň šálku a čakala dokým mi do nej natečie káva. Zobrala som si kávu a išla si sadnúť znova za stôl. Pomaly som si odpila z nej a opatrne ju položila na stôl, keby som omylom drgla do stolu aby sa nevyliala.

Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali "15:56". Ešte dve hodiny a hurá domov. Zadívala som sa pred seba. Pozerala som na bielu stenu a rozmýšľala. Ako sa niekto môže báť človeka ako je Joker. Čím tak fascinoval ľudí, že z neho spravili vraha, zabijaka a tyrana. Predsa človek sa zo dňa na deň nezmení na krvilačné monštrum. Musel mať k tomu nejaký dôvod. Ale to vie jedine len on. Musím to z neho nejako vytiahnuť. A ako sa na to pozerám, budem musieť využiť všetky svoje zručnosti, ktoré som sa doteraz naučila...

Hi Guys! Máme tu pokračovanie príbehu. :3 musím vam povedať, že som nesmierne rada za tie votes, komenty a správy čo mi chodia. Ďakujem, že vás tá story tak baví. ^^