The Damaged - Puddin's Recover

"Born"

Bol moc blízko mojich pier. Neviem čo to so mnou bolo. Mala som ho chuť pobozkať. Ale neodhodlala som sa to spraviť. Bála som sa. 

"A-ako si sa dostal von?" šepla som mu do tváre.

"Tvojou pomocou" vyceril zuby.

Kusla som si do pery. Hneď ako si toho všimol sa odtiahol a sadol na okraj postele.

"Obleč sa. Pôjdeme na prechádzku." povedal.

Postavil sa a odišiel do obývačky. Vstala som z postele a stále nechápala. 

"Mojou pomocou. Hm.." povedala som si popod nos. 

Išla son sa teda obliecť. Dala som si na seba rifle, košeľu a spodné prádlo. Rýchlo som sa obliekla a išla vyfénovať vlasy. 

--

Keď ako tak boli suché, vypla som fén a odložila ho. Išla som za ním. Otvorila som dvere a čakala medzi zárubňami. Stále nedokážem tomu uveriť. 

"Hotová?" spýtal sa.

"Ako tak" povedala som potichšie.

"Si nejaká tichá mimo Arkhamu." zasmial sa.

"heh.." na nič iné som sa nezmohla.

"Aby si si nemyslela. Nepôjdeme na takú prechádzku ako si myslíš. Kedže som len teraz zdrhol, je možné, že ma hľadajú. Tak ideme na moje miesto, kde určite nepôjdu." ušknul sa a chytil ma za ruku.

Obula som si topánky a zamkla byt. Namiesto výťahu ma ťahal dole schodmi. Načo som musela zavrčať. Neznášam schody. Došli sme dole a pred panelákom bolo fialové lamborginy. Bolo naozaj pekné. Otvoril mi dvere a ja som nastúpila. Po chvíľke nastúpil aj on. Naštartoval a vyrazili sme. Fakt nenápadné auto.

"Ako si to myslel, že mojou pomocou?" spýtala som sa ho.

"Vieš. Vtedy čo si zastrelila tých imbecilov, tak ma vypočúvala tá nechutná škaredá piča. No. A moji chlapi sa to nejak dozvedeli a prišli ma vyslobodiť. Dobré nie?" zasmial sa. 

"Aspoň na niečo som bola dobrá." povedala som po chvíľke. 

"A inak, kvôli čomu si ich zastrelila?" spýtal sa. 

"To je jedno. Nechcem o tom hovoriť." 

"Ver mi. Radšej to vyslovím, ako by som mal s tým trpieť celý život." povedal.

Rozmýšľala som. 

"Chcela som sa ísť porozprávať s Brandonom, či by ti nedali aspoň svetlo do cely. Predsa byť skoro celý deň zavretý v potme tiež nebolo najlepšie. A tak ma zatiahol do uličky, kde ma začal obťažovať." Začala som. 

"Bola som bezmocná. Bol to chlap ako hora. Všetko čo sa dalo som skúšala, no nič. Kopanie, búchanie, odstrkovanie a nakoniec som k tomu prispela aj kričaním, ale to mi hneď zapchal ústa." v tom som započula hlasitý smiech.

"Niečo vtipné?" Spýtala som sa ho a zamračila sa.

"Čím ti zapchal ústa?" Spýtal sa a ešte viac sa rozosmial.

"Sklamem ťa. Rukou. A ak dovolíš, rada by som to dopovedala. Potom som si všimla zbraň. Tak som využila jeho nepozornosti. Zobrala mu ju a strelila. Medzitým tam prišiel druhý, tak iba kvôli dôkazom som aj jeho zabila." otočila som sa k oknu.

"Hmm. Ja osobne som si už na teba názor spravil. Takže aj keby ho zabiješ kokotom, nedivil by som sa tomu." zasmial sa.

Tiež som sa zasmiala.

"Ty si hrozný, nadržaný idiot Joker." Poznamenala som.

Spolu sme sa znova zasmiali. Čo ho ešte nenapadne. Potom sme už ani spolu neprehovorili. Bolo len ticho. Pomaly som zaspávala. V tom zastavil auto a vypol motor. 

"Harley." mykol so mnou.

"Hm?" otočila som sa k nemu.

"Už sme tu." povedal a vystúpil. 

Bolo to na nejakom útese, odkiaľ bolo vidieť celý Gotham. Bola už noc, tak mesto bolo rozsvietené. Bol to naozaj prekrásny výhľad. Sranda, že o tomto mieste som ešte ani len nepočula. Hneď by som sem chodievala sa prevetrať. Vystúpila som von z auta a podišla k Jokerovi. Stál pri strmom spáde, ktorý smeroval k nejakej toxickej tovární. Bolo to cítiť trocha vo vzduchu. Ale nevnímala som to nejako extra. Pozeral sa hore na hviezdy a niečo si mrmlal popod nos.

"Toto miesto je skoro ako môj domov. Sem som chodil stále, keď som si potreboval usporiadať všetky myšlienky v hlave. Poskytlo mi už veľa možností. Tak snáď mi poskytne aj túto." povedal.

Priblížila som sa k nemu a chytila sa jeho ruky. Bolo by to pekné, keby že sa nebojím výšok a netriasla sa od zimy. 

"Je to pekný výhľad. Ale rada by som vedela, prečo si ma sem zobral." Začala som.

"Vieš, Harleen." prvýkrát ma oslovil mojim menom.

Odmlčal sa. Vyzeral, že má stres.

"Bola by si schopná pre mňa zomrieť?" spýtal sa a zahladil sa mi do očí.

Jeho oči ma hypnotizovali. Boli ako modré krištáliky, ktoré v sebe skrývali veľa ťažkých chvíľ. Skrývalo sa v nich trápenie, strata a nenávisť. Tieto tri veci. Neviem či som ich presne odhadla. Ale jedno z toho určite. Keďže som dlhšie neodpovedala, chytil ma za líce. Pozrela som na neho.

"Áno bola." povedala som po chvíľke.

"Nie, nie, nie. To je ľahké." povedal a zdvihol ukazovák s ktorým mi prešiel po pere.

Rozmýšľal nad ďalšou otázkou.

 "Žila.." odmlčal sa a zhlboka sa nadýchol.

"Žila by si pre mňa" spýtal sa.

Videla som na ňom, že tá otázka, bola pre neho dosť vážna. Rýchlo dýchal a potili sa mu ruky. Mal naozaj stres. Je dosť možné, že si spomenul na niečo, kde túto otázku už raz položil. Rozmýšľala som znova. Ale rozhodla som sa.

"Áno." povedala som.

Chvíľku bol ticho. Asi nečakal presne túto odpoveď.

"Opatrne drahá. Vieš, túžba sa stáva kapitulácia, vzdať sa stáva sila." povedal a čakal, že zmením odpoveď.

"Žila by som pre teba." šepla som.

"ohh." odpovedal.

"Bola by si pre mňa spravila všetko?"  spýtal sa asi po minúte ticha.

"Áno." povedala som.

"Skoč." povedal bez kúsku citu.

Podišla som viac ku okraju hory. Dole, z tych toxických tovární, do tej hory tiekol toxín. Vyzeralo to naozaj ako jazero. Len to bolo žlté. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Je to, to, čo naozaj chcem? Spýtala som sa samej seba. Neviem, či je práve on tá správna osoba, ku ktorej by som mala naviazať svoje city. Veľakrát podrazil ľudí. Podľa toho čo som čítala, tak snáď tu chybu nespravím aj ja a nenaletím mu. Natiahla som ruky od seba. V tom ma stiahol naspäť ku sebe. Chytil ma okolo pásu a pobozkal. Cítila som niečo, čo sa práve teraz vo mne zrodilo a niečo umrelo. Odtiahla som sa od neho a zahľadela mu do očí. Hypnotizoval ma znova pohľadom.

"Ako sa voláš?" spýtal sa.

"Harley Quinn" 

Hi Guys! Je tu ďaľšie pokračovanie story. Snáď sa vám časť zapáči a zanecháte tu koment a vote. =) Budem moc rada.