The Damaged - Puddin's Recover

"Bad"

Zaparkovala som auto a pomaly vystúpila. Zamkla ho a rýchlejším krokom som si to namierila k dverám. Ako som vošla dnu, všade vládol chaos. Ľudia panikárili, kričali na seba a boli dosť v strese. Nechápem tomu. Prišla som na recepciu aby som sa spýtala čo nové sa udialo od včerajška.

"Dobrý deň Patrik. Čo nové dneska máme?"

"Dobrý deň Harleen. Nemôžem vám to povedať. Dostal som príkaz na mlčanlivosť. Prepáčte. Ale mám vám odkázať aby ste išli za pani Lucet."

"Aha, dobre. Ďakujem."

Ďalej som už neriešila a išla si zložiť veci do kancelárie. Otvorila som dvere a zarazila som sa. Na mojom mieste sedel neznámy chlapík a v ruke držal papiere.

"Ehm, ehm." Zakašlala som.

Pozrel sa na mňa a zrak hneď vrátil k papierom.

"Prepáčte ale môžem sa opýtať čo robíte v mojej kancelárií?"

Zas sa pozrel na mňa ale tentokrát zrak neodvrátil.

"Dobrý deň. Vy ste asi slečna Quinzel, či sa mýlim?"

"Nie nemýlite. Môžte mi vysvetliť čo tu robíte?"

"Došiel som ráno do práce a povedali mi, že mi pridelili túto kanceláriu. Viac som sa nedozvedel."

"Aha. Ďakujem veľmi pekne."

Dostala som riadne nervy. Nedokážem ani ten pocit vysvetliť. Hneď som išla za riaditeľom aby som zistila prečo mi vzali moju kanceláriu. Ako som tak išla, nepozerala som sa pred seba ale na nohy. A v tom som do niekoho narazila.

"Slečna, prepáčte ale môžte troška uhnúť? Máme tu dôležitého pacienta, ktorého berieme na sedenie."

Pozrela som sa na nich, ale môj pohľad ostal na týpkovi, ktorý mal zelené vyčesané vlasy dozadu, modré oči, bol celý bledý a mal červený rúž rozotretý po celých ústach a na sebe mal kazajku. Joker. Usmieval sa. A stále sa na mňa pozeral. Mala som z neho strach. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

"Hej, prepáčte mi to." Uhla som.

Oni odišli a ja som stála na tom istom mieste. Ako keby sa mi nohy zaborili do cementu a ja sa nemohla odtiaľ odtrhnúť. Chvíľu som tak stála a pozerala do blba až ma prerušil hlas Lucet.

"Slečna Harleen, ste v poriadku?"

"Och, áno pani doktorka. Len nad niečím som sa zamyslela."zaklamala som.

"No dobre. Poďte so mnou. Ukážem vám vašu novú kanceláriu."

"Moju novú kanceláriu?" Zostala som dosť šokovaná.

"Áno. Včera sme prijali veľa nových ľudí a museli sme vám odobrať miesto sestričky a prideliť vám miesto psychiatričky. Čiže niečo ako som ja a ostatný vaši nariadený."

"Oh, ani neviete aká som šťastná." Moje pocity sa hneď zlepšili a bola som nesmierne rada.

~ Lenže to som ešte nevedela čo to všetko spôsobí. ~

Vstúpila som do svojej novej kancelárie. Vyzerala úplne inak ako tá predtým. Bolo tu viac svetla, väčšie okná a viac priestoru. Naproti dverám bola skriňa s papiermi, ktoré som mala v tej predchádzajúcej kancelárií. Vedľa dverí som mala menšiu skrinku s kávovarom a šálkami a na druhej strane vešiak. Vedľa skrinky bolo obrovské okno, ktoré prinášalo do tej kancelárie svetlo. Pred ním bol stôl s počítačom a tlačiarňou.

Tak toto je ako v siedmom nebi. Ak si mám porovnať túto kanceláriu a tú predtým. Toto musí byť jednoznačne VIP.

"Čo hovoríte na vašu novú kanceláriu?"

"Tak táto je omnoho lepšia ako tá predtým." Usmiala som sa a už som si išla dávať veci na stoličku.

"To som nesmierne rada. Snažili sme sa vám dať tu najlepšiu kanceláriu akú tu máme. Už len preto, čo pre nás robíte."

Tak týmto má dostala.

"Ak ešte smiem niečo povedať, tak dneska vás zoberiem na moju hodinu aby som vám ukázala ako budú prebiehať." Povedala a ja som sa len jemne usmiala.

Hi Guys! Takže je tu ďaľšie pokračovanie príbehu. A musím sa vám nesmierne poďakovať za tie votes a reads. =) Teší ma, keď vidím ako sa ten počet stále zväčšuje. Dúfam, že aj táto časť bude mať dobre ohlasi.