The Damaged - Puddin's Recover

"The King Of Arkham City 2"

Viedli ma dlhou tmavou chodbou až k železným dverám. Tam sme zastavili a čakali. 

"Čo tu robí tento šašo?" vysmial ma strážnik, ktorý strážil dvere. 

"Ide ti s maminkou spraviť bračeka."usmial som sa a v tom som od neho dostal elektrošokom. 

Otvoril dvere a posadili ma za stôl. 

"A kazajka Cukríček?" povedal som mu.

Ani sa na mňa nepozrel a odišiel. Vychovanie tu nemá hraníc. Pokrútil som nad tým hlavou a čakal, čo sem pošlú. Vošla do vnútra nejaká ženská. Mohla mať tak 150 centimetrov a vek takých  60+. V tme vyzerala bohovsky. Ale keď vyšla na svetlo, skoro sa mi aj oči pogrcali. Musel som otočiť hlavu nabok.

"Pani, prosím, ako tu môžete pracovať?" spýtal som sa a hlavu mal stále otočenú. 

"Ako to myslíte?"  odpovedala.

"Koľko ľudí pri vás muselo nasilu umrieť aby nevideli tú hrôzu?" v tom sa otočila a odišla. 

"Fúh, konečne. Už som si myslel, že aj ja budem musieť nasilu umrieť." povedal som si viacmenej pre seba. 

Čakal som tu ďalších asi 15 minút. Nikto nikde nechodil. Už mi to aj začalo prekážať. Nemohol som sa s nikým rozprávať. Začal som si pískať jednu pesničku, ktorú som počul v aute ako ma Batman viezol sem. V tom mi sem vošla ďalšia doktorka. Vyzerala celkom milo. Sadla si oproti mne a začala. 

"Som doktorka Fuyar" povedala.

"Pripomínate mi jednu vec.." odpovedal som.

"Akú?" spýtala sa.

"Fujaru. Koľkatím ste už fujarovali v tejto psychiatrií?" usmial som sa.

Vyzerala dosť prekvapene. Chcela niečo povedať, ale radšej si to rozmyslela.

"Nebudem liečiť niekoho, kto nemá vychovanie." povedala.

"Lebo vy vychovanie máte. Keď ste tu prejazdila polovicu Arkhamu. A nemyslím autom." zasmial som sa. 

Iba som si tipoval veci, ktoré by ju mohli urážať. Aj keď som ju nepoznal, videl som na nej, že táto je lacná ako káva v automate. 

"Ako prepáčte. Ale vy ma tu nebudete urážať." povedala.

"Ako prepáčte, ale ja nechcem lacnú doktorku, ktorá by mi najradšej počas sedení honkala ako sa snažila mi pomôcť." usmial som sa.

Postavila sa a odišla. Zas som tu trčal sám. Ale keď si zmyslím, radšej sám ako s týmito dvoma prípadmi. Vošiel dnu strážnik a zobral ma. 

"Toto si si posral Šašo. Budeš to ešte ľutovať." začal sa mi vyhrážať.

"Len aby si to neľutoval ty." odpovedal som mu a usmial sa do široka.

Išli sme zas tou dlhou tmavou chodbou až k dverám. Dali mi dole kazajku a doslova ma hodili do cely. 

"Snáď ti je tu lepšie ako s doktorkami na posedeniach." povedal.

Posadil som sa na postel, ktorú som najskôr musel rukami hľadať. Keby že idem na istotu sa asi dochramem. Ľahol som si a začal rozmýšľať. Prečo tu majú také staré rašple, ktoré prežili ešte Ježiša Krista. To nemôžu normálne prijať nejakú mladú, peknú za ktorou by sa omnoho lepšie chodilo a dalo normálne pozerať? Hah. Mohla by sa jedna nájsť. Aspoň bude troška zábavy. Zasmial som sa. Nad tým všetkým rozmýšľaním som zaspal.