Joker's POV
Ako vždy som sedel vo svojom bare a popíjal whisky. Nič iné mi nespraví náladu ako whisky a kur*y. Musel som sa zasmiať. Ale chýbalo tomu niečo. Batman. Už vyše týždňa sa neukázal. Začínam mať potuchy o jeho existencií. Odpil som si z whisky a postavil sa. Prechádzal som sa po "izbe" ale nakoniec som sa rozhodol, že odídem. Kedže už nič iné na práci nemám, vybral som sa Home. Toto je Dámy a Páni nudný život Jokera. Ako som vychádzal z baru som sa zastavil.
"Zastavil som vodu vo vani?" som si hovoril popod nos a ostal som stáť ako obarený vodou.
"Počkať, ja nemám vaňu ale sprchu." som normálny?
"Ale aj tak.. čo ak som zabudol vypnúť aj tam vodu?" musel som sa zasmiať na sebe aký som dementný.
Vyšiel som von z baru a cítil som, že niečo nie je v poriadku. Batman.
"Už som myslel, že si umrel." Zasmial som sa.
"Takú radosť by som ti nespravil." Povedal chladne.
"Tak to aspoň môžem spraviť ja." Vytiahol som zbraň a namieril na neho.
"Robíš veľkú chybu Joker." Odpovedal.
V tom mi z ruky vyrazil zbraň, ktorá spadla na zem. Následne na to som začal dostávať päste do tváre. Pár som mu ich vrátil ale nič viac.
Ani toto ma už nebavilo. Chcelo by to novú hračku. Ako som ležal na zemi, pribehla ku mne nejaká osoba. Niečo sa ma pýtala, ale nereagoval som. Odsotil som ju od seba a utiekol. Keď som vedel, že už mi sily nestačia, zastavil som sa. Bola to veľmi tmavá ulička. Lampa nikde nebola. Cítil som sa skôr ako na cintoríne. Ako som tak stál a rozmýšľal, kde asi som, Batman ma dohnal. Namieril na mňa svoju zbraň.
"Joker, buď pôjdeš so mnou alebo je po tebe." Zložil mi otázku, ktorá znela tak chladne.
Zasmial som sa.
"Nechcel by si veľa odomňa?" roztiahol som ruky a otočil sa okolo svojej osi.
Iba sa na mňa pozeral ako na blázna.
"Keby že do tej otázky zahrnieš troška citu, možno by som ti na ňu dal aj priamu odpoveď." začal som vydierať.
Zasmial som sa a začal poskakovať do kolečka.
"Dobre, to by stačilo." priblížil sa ku mne a chytil mi ruky.
"Poslúž si" zasmial som sa mu.
"Ty si posiloval? Chlapče je to dosť cítiť." povedal som.
"Dosť vtipné" povedal chladno.
Hneď ako mi dal putá na ruky ma posadil do auta.
"Skús neutiecť" povedal s rozkazom a zatvoril dvere.
"Už len teba budem počúvať." povedal som si popod nos a doširoka sa usmial.
Nasadol do auta a hneď sme aj vyrazili.
"Počuj, posiloval si aj tu?" chytil som mu rozkrok.
Hneď som dostal tri cez papulu. Iba som sa uškrnul.
Vlasy mi viali zo strany na stranu. Pomaly som ani na cestu nevidel.
"Mal by som sa ostrihať" povedal som si pre seba.
Ako sme dorazili do Arkham Asylum, zaparkoval auto a vystúpil. Nebránil som sa a ani nesnažil utiecť. Uvidíme čo nám táto psychiatria poskytne. Zas som sa zasmial. Otvoril dvere na mojej strane a už ma vyberal. Niesol ma dovnútra tej budovy.
Ako sme vošli dovnútra mi dali dole oblečenie a nasadili kazajku.
"Jhój ako sa ma boja." Musel som sa tomu zase zasmiať.
Schmatol ma a niesol do cely. Výťahom sme išli až na posledné poschodie. Všade boli strážnici. Zostupený za sebou. Dali mi dole kazajku a hodili ma do cely, ktorá ledva držala pokope. Žiadne okná, ani svetlo. Len čistá tma. Ľahol som si na postel a zadíval sa na strop. Ani neviem kedy som zaspal. Zobudil som sa len na búchanie do dverí.
"Vstávaj šašo. Máš posedenie." v tom mi do cely začali chodiť strážnici.
Dali mi zas kazajku a chytili ma.
"Dúfam, že sa vyliečiš. A neboj, posedenia budú každý deň." poprial mi jeden zo strážnikov.
"Hah, to budem mať viac posedení ako ty rande za celý rok" vysmial som sa mu do ksichtu.
Hi Guys! Tak je tu ďaľšie pokračovanie story. Musím vám neskutočne poďakovať za tie votes a reads. Každým dňom ich počet rastie a rastie. =)
BINABASA MO ANG
The Damaged - Puddin's Recover
Fanfiction" Nezabijem ťa. Len ti ublížim. Veľmi..veľmi škaredo. "
