"Best Friend "

779 50 4
                                    

Ráno som sa krásne zobudila. Žiaden budík. Ale viem, že po tejto noci nie len moja hlava, ale aj chrbtica viac už trpieť nemôžu. Jediné čo som mohla počuť, bolo pretáčanie strán z novín. Pomaly som otvorila oči a prvé na čo mi oči padli, bol ten uprataný "palác", do ktorého som sa včera dostala. Natiahla som si nohy a ruky. Niekoľko krát mi puklo v chrbtici, načo sa J na mňa pozrel spoza novín, ktoré čítal. Sedel s prekríženými nohami v rozpadnutej pohovke a pozeral sa mojím smerom. Zdá sa ako normálny človek však? No bohužiaľ realita je krutá.

"Harley! Zlatíčko, tak ty si už hore!" s úsmevom ma privítal a noviny odložil na malý stôl vedľa pohovky.

Mykla som hlavou a zívla si. J si zrazu začal niečo mrmlať popod nos.

"Dúfam, že si sa dobre vyspala. Lebo dneska nás čaká veľmi dlhý deň." zaškeril sa na mňa a postavil sa.

Udivene som na neho pozerala.

"J? Kam tým mieriš?" nadvihla som jedno obočie a ruky si dala nad hlavu.

Len vzdychol. Sadol si ku mne a začal hovoriť.

"Zlatko, náš kamarát začal útočiť."

"Batman?" spýtala som sa.

"Áno. Zavrel mi továreň na výrobu mojej novej drogy!" tak sa rozzúril, že mu vyskočila žila na čele a jeho úsmev vyzeral napäto.

Doslova to bolo creepy. Bol zamračený a k tomu sa mu triasli ruky od nervov. Chcela som ho ukludniť. Ale asi by to nedopadlo práve najlepšie. Nechcem vyrobiť malý konflikt hneď takto z rána. V tom som počula, ako J- ovi začal zvoniť mobil. Na celú izbu bolo počuť pískajúcu melódiu. Pozrela som sa na neho pohľadom či to naozaj myslí vážne. Zodvihol mobil. Chvíľu bol ticho ale nakoniec kŕčový úsmev nahradil radostný. Musela som sa pousmiať. Niečo začal hovoriť do mobilu a potom to zrušil.

"Harley, poď. Niečo ti ukážem." chytil ma za ruku, čo ma donútilo sa postaviť z matrace a zavrčať.

Otvoril ďalšie dvere v jeho "paláci". No keď ich otvoril ocitli sme sa v izbe, ktorú tvorili zbrane, chemikálie, bomby. Proste všetko čo sa dalo využiť v boji.

"Nesmieme prísť na návštevu nášho kamaráta s prázdnymi rukami" dodal šťastne a k tomu si aj poskočil.

Zo sklenenej vytríny vytiahol niečo špeciálne. Bolo to kladivo. Rúčku malo čiernu a hlavicu malo červenú. Páčilo sa mi ako tie farby zladili. Do môjho "premýšľania" mi skočil J.

"Toto som dal špeciálne vyrobiť pre teba. Elektro - kladivo, ktoré dokáže paralyzovať každého v okolí 5-tich metrov. Špeciálne funkcie na zabíjanie a bla bla bla bla.." s nemím úžasom som na to kukala.

Podal mi ho do ruky. Nebolo ani moc ťažké, čomu som sa teda moc divila.

"Nie len Batman vyvíja nové technológie" uškrnul sa.

Položila som kladivo na zem, keď som videla, že mi podáva ďalšiu vec. Bol to špeciálny elastický oblek. Tiež bol zladený do červeno - čiernej farby.

"Toto je tiež vyrobené v Joker Joke Killing Factory" zasmial sa.

"Na mieru nepriestrelné a bla bla bla. Zistíš, keď použiješ." žmurkol na mňa.

Začal sa znova prehrabávať vo veciach.

"No a na koniec revolver. Klasicky" dodal ironicky.

Začala som sa teda prezliekať. Ako keby som navliekla novú kožu na seba. J sa celú dobu pozeral na mňa. Popravde ma to ani neprekvapilo.

"Kráľ a Kráľovná môžu ísť na návštevu" povedala som.

The Damaged - Puddin's RecoverWhere stories live. Discover now