Harleen's POV
Vyšla som von z jeho cely a išla k výťahu. Bolo mi na nič z toho čo mi povedal. Celá som sa triasla. Skúsim sa porozprávať so strážnikom či by mu tam nenechali aspoň jedno svetlo. Otočila som sa a išla k ním. Za spýtanie nič nedám.
"Čo tu zas?" povedal strážnik.
"Chcem sa len porozprávať s vami." povedala som mierne roztrasená.
Obidvaja na mňa vypúlili oči.
"Nebudem to tu hovoriť. Poďme inam." povedala som ešte k tomu.
Počula som tlieskanie.
"Potichu Šašo!" okríkol ho Brandon.
Zamračila som sa. Počula som ako mu odpovedá, ale Brandon na to kašlal.
"Poď nech ťa mám už z krku." chytil mi lakeť a viedol ma do druhej chodby.
"Tak čo chceš?" pustil mi ruku a spýtal sa s dosť otravným hlasom.
"Prečo ho tam musíte držať v potme?" spýtala som sa ho mierne naštvane.
"Ak ťa naozaj len toto zaujíma, tak smola. Nemám náladu na tieto sračky okolo toho chorého kokota." odpovedal a vôbec ho netrápilo, akú používa slovnú zásobu.
Keby že to teraz počuje Joker, myslím, že by už skončil bez vajec. Ak nie ešte horšie.
"Nedáte mu aspoň to jedno svetlo? Však sa ani nedivím, že je celý doudieraný." povedala som,pričom som sa zamračila a ruky skrížila na prsiach.
"To ťa naozaj trápi ten šašo?" približoval sa ku mne.
Bolo mi to nepríjemné ako sa ku mne približoval a usmieval ako posledný úchyl na planéte, ktorý si nezajebal minimálne 5 rokov.
"Ja že niečo so mnou." pritisol ma k stene.
Ani neviem kedy to spravil. Než som sa stihla zotaviť, dýchal mi na krk a neskôr sa na neho aj pritisol. Chcela som utiecť, ale bola som slabá a uplakaná. Kopala som ho a odstrkovala od seba ako mohla. Keď ani to nepomohlo, kusla som ho.
"Ty suka!" vlepil mi facku na jedno líce a potom na druhé.
Ešte viac sa ku mne pritisol. Všade boli kamery ale on nás akurát zaviedol do mŕtveho uhlu. Začala som kričať, ale v momente mi chytil ústa. Využila som teda jeho nepozornosť. Nahmatala som mu na opasku zbraň. Vybrala ju a strelila do neho. Jeho telo padlo na zem. Celá som bola od krvi. V tom dobehol ďalší strážnik. Keď ma uvidel so zbraňou v ruke zastavil sa a chcel niečo zahlásiť do vysielačky. Náhle som pocítila vo mne veľký adrenalín. V tom som zastrelila aj jeho. Podišla som k nemu.
"Prepáč Robbie.."potichu som povedala a utekala.
Rozbehla som sa cez chodbu až dole ku výťahu. Nechcela som riskovať, tak som to zobrala schodmi. Medzitým som počula kričať Jokera moje meno. Nechcela som ho vidieť, ani počuť nič. Chcela som utiecť. Vošla som do kancelárie, vyzliekla plášť a narvala ho do kabelky. Umyla si tvár a zobrala všetky veci. Dala som na seba kabát, aby nebolo vidieť tú krv. Vyšla som von a utekala k východu. Všetci sa zbiehali hore. Mala som šťastie. Nastúpila do auta a zdrhla odtiaľ.
"Čo sa to so mnou deje." buchla som do volantu.
Neplakala som. Ale naopak. Robilo ma to šťastnou. Nechápala som sa. Ale v tom čase mi to bolo úplne jedno. Vedela som čo mám robiť a čo nie. Je pravda, že som mala strach. Ale ten mi teraz nevadil. Adrenalín v krvi bol väčší ako keď som ako malá susedovi kradla z domu peniaze. Celú cestu som rozmýšľala. Čo teraz. Snáď na to neprídu. Ešte to by mi chýbalo.
Dorazila som pred panelák, vypla motor a vystúpila z auta. Zobrala kabelku a hneď utekala do bytu. Privolala som výťah a čakala.
"Kde ten idiot toľko trčí?!" skoro som až skríkla.
Keď prišiel, otvorila som dvere a nastúpila. Stlačila tlačítko a viezla sa hore. Keď zastavil, vystúpila som a v momente otvárala dvere od bytu. Vošla dnu, zatvorila dvere a vybrala plášť z kabelky. Rozstrihala som ho a spálila. Istota je istota. Nebudem riskovať ešte prehliadku domu. Vošla som do kúpeľne a zhodila zo seba všetky veci a namierila si to do sprchy. Bola som tam asi takú cca hodinku.
--
Vyšla som von a omotala okolo seba uterák. Veci hodila do práčky a pustila ju. Vyšla som von z kúpelne. Išla som do kuchyne sa najesť. Mala som hlad po tom celom dni. Otvorila som dvere od spálne a ostala stáť medzi nimi. Nedokázala som sa ani len pohnúť. ON. Postavil sa a podišiel ku mne. Bol už predo mnou. Chytil mi mokrý prameň vlasov do rúk. Na nič som sa nezmohla. Bola som dosť vystresovaná a zmätená.
"Nečakal som, že ma privítaš iba v uteráku, nie že sa mi to nepáči, ale mohla si mať aspoň spodné prádlo." povedal a uškrnul sa.
Celú si ma prehliadol. Od hlavy až dole. Cítila som, ako sa začínam červenať. Približoval sa ku mne a ja som automaticky cúvala dozadu až dokým som nenarazila o posteľ a nespadla na ňu. Priľahol si nado mňa a pozeral mi do očí.
"Keby že chcem, zabijem ťa." povedal.
Zľakla som sa.
"Lenže" chytil mi ruky a dal ich nad hlavu a držal ich tam.
"Ja nechcem." povedal.
Bol už tak blízko, že som cítila jeho dych na mojich perách..
Hi Guys! Tu je ďalšie pokračovanie story. Snáď sa vám časť zapáči a zanecháte votes alebo koment. Budem moc rada. =) Kľudne napíšte či sa vám story páči alebo nie. Budem rada za hoci akú kritiku. =)
YOU ARE READING
The Damaged - Puddin's Recover
Fanfiction" Nezabijem ťa. Len ti ublížim. Veľmi..veľmi škaredo. "