The Damaged - Puddin's Recover

"Batsy"

"Harley" odmlčal sa a pozrel mojím smerom.

Podišiel ku mne a pohladil ma po líci. Popritom sa nezabúdal usmievať. 

"Zlatíčko, toto je prekvapenie pre teba." ukázal na Batmana.

Otočil sa znova mojím smerom a pozrel sa na mňa.

"A teraz, keby si bol taký dobrý" vytiahol rýchlim tempom zbraň, ktorú mal skrytú pod plášťom.

"Mohol by si skapať?" J. začal besne strieľať a pritom sa psychopaticky smiať. 

Batman hodil dymovnice. Dym bol v celej miestnosti. Nebolo vidieť pred seba ani za seba. Nikde. Začala som kašľať. Predsa tie dymovnice bolo asi jediné, na čo sa zmohol. J. stále strieľal ako besný. Úplne stratil pojem o tom, že Batman tu už nie je.  

"Skrývaš sa?! Uletel si nám netopierik?! TOTO JE SLÁVNY TEMNÝ RYTIER!!?" a potom chytil nervový záchvat. 

Mál napnutý úsmev, ale bol cítiť tú hrôzu, čo z neho sršala. Napnutá žila na krku a aj na čele. Je to niečo neopísateľné. Potichu som sa dívala. Stratila som slová, doslova dych berúce. Najprv Batman a potom J. Prišlo mi to ako keby boli J. a Batman dvojčatá, ale každé úplne iné. Úplne protiklady. Jeden, že vraj dobrý a druhý zákerný. Pripadala som si pri nich ako lútka na hranie. Jeden po mne chcel, nech som zlá a druhý, nech som tým, čo naozaj som. Vždy vedeli potiahnuť za ten správny povrázok.

 Keď som stratila dohľad na J., vybrala som sa k nemu. No v tom som zacítila zo zadu chladný pocit. Pocit, že niečo je za mnou. No skôr, než som sa otočila ma "TO"  chytilo. Videla som iba siluetu. No aj z tej malej mikrosekundy som vedela, že je to Batman. Ostala som zmrazená. Nemohla som sa pohnúť. Snažila som sa, ale nešlo to. Chytil mi ústa predtým, ako som stihla vykríknuť. 

"Doktorka Quinzel,  vy sem nepatríte." prehovoril hrubým hlasom.

 Znelo to, ako keby to povedal sám diabol. Hrozný hlas to bol. Iba z tohto človek cítil samotnú hrôzu a  bezmocnosť. 

"Ak budete ďalej pokračovať v tomto, niet pre Vás návratu do normálneho života. Ešte máte stále možnosť. Len vás využíva. On je psychopat, skôr či neskôr Vás zabije. Je to len otázka času Harleen. Mal veľa pomocníčok. Alebo lepšie povedané zmanipulované ženské. Po určitom čase, keď ho prestali baviť, ich zabil. A spraví to aj s vami." moje staré Ja by ponuku bralo okamžite, ale pre mňa už niet návratu. 

Verím Jokerovi. On mi ukázal moje pravé ja, v ktorom sa nemusím toľko pretvarovať. A baví ma to. Život, kde pravidlá nemajú žiadnu rolu. Proste si žiť a utekať pred svetom. Je to veľké dobrodružstvo. Zamračila som sa.

"Ty to asi nechápeš. Mne je takto dobre Batsy. Život bez pravidiel, kde iba utekám a zažívam veľkolepé dobrodružstvá po boku psychopata. Teda, ako ho vy nazývate. Ale mýlite sa. Psychopati ste vy. Nikdy ste ho nevypočuli a nepochopili o čom rozpráva. Lebo ste mu nedali tú možnosť si ho vypočuť. Mysleli ste len a len na seba. Hah. Egoisti. A vy si hovoríte dobrý ľudia. Pritom, keď vás človek potrebuje, zrazu neexistujete." hľadala som svoj revolver pri stehne.

 "A do budúcna. JA už nie som doktorka Quinzel, ja som Kráľovná Gothamu, HARLEY QUINN!" začala som sa nekontrolovateľne smiať.

"Ty si chorá!" povedal. 

"Nie Nie. Ja som iba bláznivo zamilovaná!" chytila som svoj revolver a strelila.

 Stihol svoj hák vystreliť a zmiznúť mi z dohľadu. Ja som dopadla na zem a sedela tam. Guľka ho síce škrabla, ale keďže má špeciálne brnenie, ako hovoril J., nič sa mu nestalo. Mojím smerom sa ozvalo päť výstrelov. Batman sa stratil v tieni. A on si hovorí hrdina. Z môjho premýšľania ma vytrhol Jokerov hlas.

"Harley, Zlatíčko, si v poriadku?!" utekal mojím smerom J.

 Znelo to, ako keby sa bál o mňa. Prišiel ku mne a pomohol mi vstať zo zeme. Keď sa dym rozplynul, všetci ľudia boli preč. Po zemi boli značky vytvorené z peny. Všetky smerovali k jednému bodu v strede miestnosti. J. ma rýchlo schmatol za ruku.

 "Utekaj! Musíme vypadnúť odtiaľto!" viac mi nebolo treba, bežali sme ako o život. 

Keď sme boli pri východe, celá miestnosť vybuchla. Nie práve najmäkšie som dopadla na zem. Zabolela ma ruka. Ale v tom okamihu mi to bolo jedno. Pomaly som sa zozbierala a postavila sa. Oprášila som sa a hľadala Jokera. Chvíľu mi trvalo, než som zaostrila a mohla ho naozaj očami hľadať po celej ulici. Zbadala som ho, ako stojí na nejakom kopci a pozerá sa na horiacu budovu. Rýchlo som k nemu dobehla a postavila sa vedľa neho.

"Batman nás chcel zjavne pochovať spolu zaživa." J. sa kukal do ohňa zo zavretými päsťami a popritom ku mne hovoril.

Bolo zjavné, aké mal nervy.  Alebo to bolo vzrušenie? Ťažko povedať. Keď som sa kukla lepšie, videla som, že na vrchu budovy o dve ulice ďalej stál Batman. Pozeral sa na nás. Potom v rýchlosti zoskočil z budovy a utiekol. Zas. 

HI GUYS! Prepáčte mi, že tak dlho nebola časť. Ale nemala som veľa času písať. Poznáte. Škola a písomky. Ale pokúsim sa vám to nejako vynahradiť. Snáď mi to odpustíte. =D