Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

2.

Domov som sa vrátil s mimoriadne dobrou náladou. Hneď ako som prišiel domov, ľahol som si do postele a zobudil sa až ráno.

Ráno som sa zobudila na to, že mi zvoní mobil. Neochotne som vstala a zdvihla ho.,,Haló?" Povedala som rozospato.,,Ty si Sierra Danielsová?" Ozval sa mužský hlas.,,Ja osobne" Povedala som unavene a zývla som si.,,Chcem dať zabiť môjho bývalého naj kamoša, dám ti stovku" Povedal.,,Stovku za vraždu? To si strč! A nabudúce ak mi zavoláš takto skoro ráno. Prídem k tebe a zabijem ťa. Vďaka tomu ako dlho spolu voláme mám už aj tvoju adresu, takže teraz ťa pred smrťou zastaví jedine ak mi pošleš rovno 30,000 na účet" Povedala som dokonale prebratá.,,A-a-ano" Ozval sa hlas.,,Fajn.. Máš tri dni" Zasmiala som sa.,,T-tri dni? Ako mám do pekla do troch dní zohnať 30,000?" Ozval sa zdesene.,,Polož si otázku, či ti za to vlastný život stojí. Odpovedz na ňu podľa seba" Usmiala som sa a zložila som telefón, ktorý som odložila na stolík a hodila som sa späť do postele. Šťastie, že ten zo včerajška mi už zaplatil za moju obeť. Mne musia zaplatiť totiž predom.

Rozmýšľal som. Ten idiot Edward, ktorý ma tak hnusne podkopol a oklamal, si zrazu chce požičiať tridsaťtisíc eur. Mal som chuť toho idiota zabiť. A to poriadne, no zabiť ho sám? Už len pri predstave, že sa moje tesáky dotknú jeho krku, robí zle. Uškrnul som sa. Mám perfektný nápad. Po včerajšom stretnutí, som si ešte stále pamätal jej pach. Bolo veľmi jednoduhé nájsť ju. Zaklopal som jej na dvere balkóna.

Trhla som sebou.,,Kto ma zas budí?" vstala som, ale nikoho som nevidela.,,Zdalo sa mi to?"

Povzdyhol som si a znova zaklopal. Cez ten záves ma nebolo vidno.

Došla som k balkónu. Hneď som vedela, kto to bude. Vzdychla som si a odostrela som. Moje celé červené vlasy som mala zapnuté v drdole.,,Čo je?!" Zamračila som sa naňho.,,To sme sa len raz videli a už ma musíš stalkovať na balkóne?"

Prekrútil som očami. "Chceš to naozaj riešiť takto? Mám pre teba prácu." Uškrnul som sa a žmurkol som.

,,Hovor" Založila som si ruky.

"Jeden idiot, ktotý sa nazýval mojím "najlepším kamošom", chce odo mňa tridsaťtisíc. No ten idiot si zaslúži akurát tak pomalú a bolestivú smrť." Zavrčal som.

Musela som sa zasmiať. Nad touto situáciou. Nieje to náhodou ten, čo mi volal? Hmm.. Fakt je zúfalý. Od toho koho chce zabiť si pýta 30,000. Takže ja by som v podstate mala zabiť zrovna tohto blba, ktorý mi stojí na balkóne? Ironické. Fakt som sa tam smiala.

"Oo.. Fakt smiešne.. Už otvoríš?" Opýtal som sa jej.

Prekrútila som očami a zastrela záves.,,Najprv sa oblečiem a potom otvorím" Zasmiala som sa a otvorila som skriňu.,,Zatiaľ môžeš hovoriť.. Ja ťa počujem" Povedala som.

"To je mi milé. Mňe to spodné prádlo nevadilo. Kľudne tak môžeš ostať." Povedal som a oprel sa o zábradlie.

,,No ale mne to vadí!" Skríkla som po ňom a natiahla som si na seba krátke čierne tričko a hnedé nohavice. Došla som k nemu a odostrela záves.,,Ani prosím nepovieš?" Uškrnula som sa.

"Prosím!!" Zapišťal som ako malý chlapec, čo chce svoju hračku.

Odfrkla som si a otvorila som mu.

"Ďakujem." Vošiel som dnu, mala to tu pekné.

,,Pff.. Nechaj ma hádať. Chceš toho tvojho kamaráta dať zabiť" Zasmiala som sa a rozpustila som si drdol.

"Ako inak. Serie ma už poriadne dlho.." Zavrčal som.

,,Myslím, že je to obojstranné" Zasmiala som sa.,,Ehm.. A prečo ho nezabiješ sám? Nebodaj sa ti zlomil tesáčik" Zachechtala som sa.

"Aby som sa rovno povracal?! Nie ďakujem. Tak? Koľko si za to účtuješ?" Opýtal som sa a sadol si na posteľ.

,,Milión" Usmiala som sa naňho.

"To iste. Dám ti tridsaťtisíc a ak to bude poriadne krutá smrť, dám ti ďalších päť." Povedal som svoje podmienky.

,,Tak nebude vražda.. Pýtam si milión" Žmurkla som naňho.,,Inak si ho zabi sám"

"Fajn.. Zlomiť mu väz nie je ťažké. Zbohom." Povedal som a postavil sa.

,,Zbohom" Usmiala som sa a otočila som sa k dverám na odchod, aby som zišla dole a spravila si raňajky, keďže dnes ma nikto nenechá spať.

Pribehol som domov. Veď ona ho aj tak zabije, keď nebude mať prachy. A on ich mať nebude. Už teraz dlží dosť veľa ľuďom.

Došla som dole a urobila som si jedlo. Za chvíľu som sa najedla. Hm... Možno že som nemala tú jeho ponuku tak odmietnuť.. Ale mňa takto jednoducho nevydierajú. Ja som tu vždy tá, čo určuje podmienky! Ja som vrah. Ale do pekla keby nebol upír a mala by som nejakú zbraň na nich.. Hm.. Rozhodne mi ponúkal viac ako chlapík v telefóne.. Edward.. No a určite by sa ľahšie zabil.

Dal som najesť Ciscovi. Poriadny kus mäsa, keďže z neho musí vyrásť poriadne silný vlkodlak a sadol som si na gauč. Edward mi stihol znova zavolať a prosíkal, nech mu tie prachy požičiam. No to určite. Zasmial som sa.

Rozhodla som sa zavolať tomu Edwardovi, aby mi povedal, kde ten jeho kamoš býva.,,Ahoj počuj, kde ten tvoj kamoš býva?" Usmiala som sa pre seba.,,Takže to vezmeš za stovku?" Nadšene sa spýtal.,,Nie!" Odvrkla som mu. To on bude ten koho zabijem. A ani tie tri dni čakať nemusím.. Alebo vlastne prečo nie? Aj tak mi nezaplatí. Nemá z čoho.,,Tak? Kde býva?!" Zavrčala som. On mi povedal jeho adresu a ja som hneď zložila. Vybrala som sa za mojim stalkerom. Zazvonila som mu na dvere domu.