Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

9.

"Vieš, bez mojej pomoci sa ti to nepodarí.. Ale keď ma už máš zabiť, postaraj sa o Cisca.. Obľúbil si ťa.." Povedal som a dopadol som na zem.

Namierila som mu na hlavu.,,Myslíš, že s tým mám problém? Netvár sa, že ty nechceš spraviť to isté u mňa!" Zakričala som naňho.

"Ak by som to chcel spraviť, bola by si už mŕtva.." Plytko som dýchal.

,,A tu je medzi nami rozdiel. Ja to chcem spraviť" Usmiala som sa.

"Tak do toho. Zabi ma." Usmial som sa. Predstava, že konečne odídem z tohto sveta, bola lákavá.

,,Raz možno.. Teraz môžeš trpieť" Povedala som a zmizla som vo vchodových dverách. Išla som k nemu domov a predýchavala som, čo sa práve stalo. Neznášam ho! Ach!

Ak ma nezabila teraz, už to nespraví vôbec. Moje zranenia sa začínali hojiť hneď, ako som si z tela vybral tie guľky.

Došla som k nemu domov. Zastavila som. Tam predsa nemôžem ísť. A navyše nechala som ho žiť, čiže Cisco bude v poriadku. Rozbehla som sa preč.

Prišiel som domov a hneď na mňa vyskočil Cisco.. Takže tu nebola..

,,To je ona!" Ukázal na mňa nejaký muž a policajti pri ňom sa za mnou rozbehli. Do pekla. Ako ma mohol spoznať? Ešte som si ho predtým dobre pozerala, lebo za toto zaplatí a rozbehla som sa pred policajtmi. Čo mám robiť? Však im neujdem! Ibaže by som.. Okamžite som vytiahla mobil. A zavolala Ericovi. Po tom, čo som mu spravila mi už určite nepomôže.,,Zdvihni. Zdvihni!" Stále to zvonilo.

Otrávene som zdvihol mobil. "Sekretarián Britskej kráľovnej, ako pomôžem?" Opýtal som sa bez záujmu v hlase.

,,Eric! Potrebujem pomoc!" Zvolala som. Určite má nechá v štychu.

"Bože! To si ty? Čo si vyviedla?" Povzdychol som si.

,,Idú.. Idú po mne.. Policajti" Bežala som ako šialená.,,Prosím" Vzdychla som.

"Hm.. Ja som ti hovoril, mala si moju ponuku vziať skôr.." Povedal som, no obliekol sa.. Nech len prosí..

,,Ach.. Fajn.. Tak si tam zdochni!" Povedala som naštvane a zložila som telefón a bežala som ďalej. Prvý krát, čo som ho poprosila a on to tak bezhlavo ignoruje!

Zasmial som sa. Vyšiel som von.. Hm.. Nájsť ju nebude až tak ťažké..

Náhodou som vbehla do slepej uličky. Rýchlo som sa otočila, že ujdem ale už tam stáli traja policajti so zbraňami v ruke. Zdvihla som ruky nad hlavu.,,Vzdávam sa" Povedala som a ten v strede prikývol a išiel ku mne s putami v ruke za to, čo tí dvaja na mňa stále mierili. Rýchlo som vybrala obe zbrane skôr ako by si to všimli a oboch ich zastrelila. Do pekla zabitie policajta som za potrebu nemala. S mojou kariérou idem dole! Jediné šťastie je, že mi vďaka kapucni nevidno do tváre, ale nechápem kto bol henten a ani ako ma spoznal. Zrejme som nebola dosť obozretná. Oboma zbraňami som namierila na policajta on okamžite zdvihol ruky hore a hovoril mi, ako to nemám za potrebu robiť a iné bla bla kecy. V tom dorazili ďalšie dve autá. A som v riti. Okamžite som si toho policajta chytila a namierila som mu na hlavu. Všetci vyšli z áut.,,Pohnite sa a strelím!" Zakričala som na nich.

Pozoroval som ju zo strechy.. Zasmial som sa. Bola ostrá. Povzdychol som si a rýchlo po ňu vybehol. Nikto si ma nevšimol. Iba videli Sierru a zrazu nie. Prišiel som s ňou ku mne domov a položil ju ma zem..

Obzerala som sa naokolo. Och. Ako som si všimla, kde som vydýchla som si. Nemyslela som, že príde. Pozrela som naňho.

"Tak? To nepovieš ani ďakujem? Ách.. Som z teba sklamaný.. Ráno sa ma snažíš zabiť a teraz žiadaš moju pomoc a ani nepoďakuješ. To bolelo." Chytil som sa za srdce a išiel do kuchyne.

Vyvalila som oči.,,Ďakujem!" Prekrútila som nimi.

Zasmial som sa. "Veď hej." Prišiel som do obývačky s fľašou vody a vylial som ju do Ciscovej misky.

,,Ty.. Ty sa nehneváš?" Zdvihla som obočie.

Povzdychol si. "Nie si prvá, čo sa o to pokúsila.." Pokrčil som plecami. "Ale nahnevaný som." Dodal som.

,,To ti verím. Ty určite sereš každého" Odfrkla som si.

"Byť v tvojej situácii, vážim slová.." Napomenul som ju.

,,Prečo? Čo urobíš? Zabiješ ma? Práve si ma zachránil!" Zasmiala som sa.

"Nie, ale môžem ťa dať tomu, kto ťa chce mať mŕtvu. Kto mi dal ten odkaz a kto ťa udal polícii.." Uškrnul som sa.

,,To je tá istá osoba? Čo tu ešte stojíme?! Poďme ho zabiť!" Išla som k dverám.

"Je to upír a nie je sám. Nemáš šancu.."

Zamračila som sa a otočila som sa k nemu.,,Prečo sú tí upíri do pekla zrazu všade?!" Precedila som cez zuby.

"My sme tu boli stále." Prekrútil som očami.

,,Ale nie v mojom živote! Dokiaľ si sa ty neobjavil!" Došla som k nemu s naštvaným pohľadom.

"Tak prepáč, nudil som sa. To sa stáva, keď si na tomto svete tak dlho." Zavrčal som.

,,Si idiot vieš to?" Odfrkla som si.

"Tak fajn! Tam sú dvere! Zbohom!" Zakričal som na ňu a odišiel do obývačky. Zajtra mám ísť po Alexa.

,,A k tomu sa dokonca správaš ako baba pred krámamy" Prekrútila som očami.

"Jasné! Lenže ty sa správaš, ako by si ich už mala!" Odkričal som jej.

,,Ale žiadnu krv tu necítiš nie? Či? Si predsa upír vieš, takže.. Eww" Zasmiala som sa.,,Ale nie nemám ich. Ja som taka stále" Usmiala som sa.

"A to je tvoj problém." Skonštatoval som.

,,Nuž.. Nikto nieje dokonalý" Žmurkla som naňho.

"Hej, ty určite nie." Zasmial som sa

Zavrčala som naňho.,,Ja aspoň nemusím jesť ľudí!"

"Ja pijem krv. Kanibal nie som. Teda, ja nie som ani človek, takže o kanibalizme reč byť nemôže.." Uchechtol som sa.

,,Vieš ako to myslím" Prekrútila som očami.

Zasmial som sa. "Tak ideš, alebo ostávaš?" Opýtal som sa jej bez záujmu.

,,Ostávam" Povedala som a sadla som si na gauč. Už som bola pokojná.