Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

4.

Hm... Absolútne netuším, čo budem dnes robiť.

Dnes sa budem skutočne nudiť. Nikto sa mi neozval, čiže nemôžem ani nikoho zabiť. Blbé.

"Poď Cisco! Pôjdeme sa prejsť." Pripol som mu vodítko a vyšli sme von.

Hm.. Mohla by som si niekedy aj ako obyčajný človek vyjsť. Však prečo nie? Obliekla som si krátke kvetinové šaty, pretože dnes bolo aj napriek tomu, že je jeseň teplo a v podstate posledné dni to nieje nič moc počasie. Dnes bolo teplo! Vyšla som von a išla som do psieho parku. Chodím tam vždy sledovať ľudí. Tých normálnych. Pozorujem ich životy. Sú taký šťastný. A potom si predstavím, že ja som vlastne nájomná vrahyňa, ktorá tam dôjde a bude musieť všetkých vyzabíjať. No a vtedy len je šťastný koniec. Povzdychla som si a vyrazila som. Išla som okolo uličky, kde minule bola tá baba. Už tam nieje. Hm.. Išla som do parku a sadla som si na lavičku.

Keď sme boli v parku, pustil som Cisca dolu z voditka. Rozbehol sa po celom parku a až sa zastavil pri jednej lavičke.

,,Cisco.. Ahoj.. Čo ty tu?" Pozdravila som psíka a usmievala som sa.

"Takže to k tebe utiekol." Skonštatoval som sa prisadol si k nej na lavičku.

,,Teba sa len tak nebavím, že?" Zasmiala som sa.

"Vyzerá to tak, že nie." Zasmial som sa.

,,Aha" Vstala som a oprášila som si šaty od Ciscových chlpov.

Cisco sa chcel znova rozbehnúť niekam preč. "Cisco." Zavolal som ho späť.

Sadla som si späť na lavičku.

"Asi už pôjdeme. Takže Cisco, rozlúč sa. Pôjdeme domov." Zapol som mu voditko.

,,Len ste prišli a už idete?"

"Boli sme ešte inde.. Tento park máme cestou domov." Povedal som jej pravdu.

,,Počuj, dáš mi svoje číslo?" Spýtala som sa.

"Uhm.. Tak fajn.. Piš si.." Nadiktoval som jej svoje číslo.

,,Ďakujem" Usmiala som sa a rozlúčili sme sa.

Prišli sme so Ciscom domov.

Ten chlapec čoskoro zomrie. Pomyslela som si a išla som do mojej vražednej pracovne.

Ted idiot Edward mi znova volal. Mám toho dosť. Mike príde až budúci týždeň, takže idem za Sierrou. Práve jej trieskam na dvere a som tak nasratý, že ak mi neotvorí, nedopadne to pre ňu dobre.

Bola som zatvorená vo svojej pracovni a vyrezávala som malé drevené guľky.

Praskli mi nervy. Našiel som otvorené okno a vliezol dnu. Podľa pachu som ju našiel. "Ahoj." Povedal som chrapľavým hlasom. "Ak ho zabiješ ešte dnes, dám ti štirydsaťtisíc. A to poriadne bolestivo." Zavrčal som sa rukou som tresol do steny. Snažil som sa ukľudniť.

Okamžite som sa naňho otočila a vnútri som bola rada, že si nevšimol, čo robím.,,Ach. Poď von!" Pokynula som a rýchlo som ho vytiahla z miestnosti.,,Fajn.. Urobím to" Povedala som a zatvorila som za sebou dvere. Srdce mi bilo ako splašené.

"Si v pohode? Srdce ti bije ako splašené." Opýtal som sa jej a snažil sa ukľudniť. "Do frasa! Takýto nasraný som nebol už poriadne dlho." Povedal som cez zaťaté zuby.

,,Vydesil si ma.. Prosím nesustreď sa na moje srdce..je to divné" Zasmiala som sa.

"Hmm.. Keď to povieš takto, tak je to naozaj divné." Zasmial som sa a môj hnev opadal.

,,Fajn.. Daj mi Edwardovu adresu a pôjdem za ním ešte dnes večer" Usmiala som sa.

Uškrnul som sa a podal jej papier s jeho adresou. "Uhm.. A zaplatiť? Mám ti peniaze poslať na účet, alebo ich chceš radšej v hotovosti?" Opýtal som sa jej.

,,Na účet. Zbláznil si sa? Že 40, 000 v hotovosti" Zasmiala som sa.,,Ale predom!" Zamračila som sa naňho.

"Pre mňa by bolo výhodnejšie platiť v hotovosti, ale fajn. Ak to chceš na účet.." Vzal som si do ruky telefón. "Tak, aké je číslo tvojho účtu?" Čakal som, kedy mi nadiktuje číslo, aby som mohol tých štyridsaťtisíc odoslať.

Nadiktovala som mu číslo účtu a on mi tam odoslal peniaze.,,Som plne spokojná" Zasmiala som sa.

"No.. ja budem, až keď bude hniť v pekle.. Bastard jeden.." Zavrčal som. "Takže, ja už pôjdem. Ahoj. A prepáč za ten prepad, ale praskli mi nervy." Ospravedlňujúco som sa na ňu usmial.

,,V pohode" Dokiaľ si si nič nevšimol a budem ťa môcť kľudne zabiť je všetko v poriadku. Pomyslela som si.,,Ahoj" Povedala som a usmiala som sa.

Pomalým krokom som sa dostal k dverám.. Mal som chuť si ísť niečo zahryznúť.

,,No? Už môžeš odísť" Pozrela som naňho ako zamyslene stál na prahu dverí nech ich konečne môžem zatvoriť.

"Huh.. Jasné prepáč. Len som sa zamyslel." Išiel som už von, keď som sa otočil na ňu. "Počuj, nepoznáš nejaké miesto, kde by som si mohol uloviť niečo pod zub? Vieš, je deň takže.." Mykol som plecami.

,,Nepoznám sorry. Zákutia pre upírov som tu ešte nehľadala" Usmiala som sa do strany.

"Tak nič.. Budem musieť hľadať. Ahoj." Zatvoril som za sebou dvere a išiel hľadať.

Vošla som dnu a vydýchla som si. Aké má do pekla právo mi sem len tak vtrhnúť?! Išla som späť do mojej pracovne a vyrezala som aspoň 20 drevených guliek.

Našťastie som našiel jeden denný klub a už nebolo ťažké, svoju obeť vylákať a zabiť.

,,Hotovo" Vrazila som zásobník spať do pištole s desiatimi nápojmi a do druhej som si zas dala zvyšných desať.,,Tak a teraz pôjdem zabiť Edwardíka" Zasmiala som sa a jednu pištoľ z tých dvoch som si zobrala so sebou a druhú som nechala v pracovni. Vzala som si môj opasok s 'náradím' nožmi a normálnymi pištolami a vyrazila som.