Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

1.

Kapucňu som si stiahol viac do čela a čakal, kedy do uličky príde plavovlasé dievča. Dážď mi hral perfektne do karát. Opieral som sa o stenu budovy, kde ma kryla strecha pred dažďom. O chvíľu sem prišla dievčina, na ktorú už netrpezlivo čakám. Uškrnul som sa a jazykom si prešiel po tesákoch. "Poď sem, kráska. Tuto nezmokneš." Povedal som a zvodne sa usmial. Plavovláska podľahla a prišla ku mne. Bolo tu málo miesta, kde nepršalo, takže bola veľmi blízko pri mne. Na nič som nečakal a oprel ju chrbtom o stenu. Zvodne sa usmiala a rukou mi prešla od zápästia až k plecu, ktoré mi v ruke stisla a zahryzla si do pery. Uškrnul som sa a rukou jej odhrnul jej mokré vlasy z krku. Naklonil som sa a jemne ju pobozkal. Vzdychla. Ani len netuší, čo všetko ju čaká. Jednou rukou som si ju za pás držal pri sebe a druhou jej zaklonil hlavu. Už som viac čakať nemohol. Moje pery vystriedali tesáky a zaboril som jej ich krku. Vykríkla. To ma pohnalo ešte viac a neprestal som, pokiaľ jej bezvládne telo nedopadlo na chladnú, dažďom pokrytú zem. Rukou som si utrel zvyšnú krv z úst a svojou rýchlosťou som sa rozbehol domov.

Dnes je ale krásny deň.. Povedala som si. Vonku prší a dáky debil si ma objednal na zabitie jeho ženy. Tak, keďže som nájomná vrahyňa level professional, tak som to musela vziať. Prechádzala som sa po daždi a mala som na hlave kapucňu. Moje spodné červené vlasy boli mokré od vody a moja dlhá bunda zakrývala moje pištole a nože na opasku. Okolo išli policajti v aute, ktorí na mňa pozerali. Otočila som sa k nim a s úsmevom im zamavávala. Oni ma aj tak nikdy nedostanú. Išla som okolo jednej uličky a zbadala som tam mŕtve telo plavovlasého dievčaťa.,,Niekto si tu nevie spraviť prácu poriadne" Zasmiala som sa a podišla som bližšie.

Keď som otvoril dvere, privítal ma môj pes, Cisco. Pohladkal som ho za ušami a išiel do kuchyne. Vybral som granule a nasypal som mu ich do misky. "Dobrú chuť." Poškrabal som ho na hlave a išiel si dať sprchu. Chcel som zmyť ten pach, po tej plavovláske. V podstate jej bola škoda. Možno ju tam niekde vonku čaká jej rodina, priateľ.. alebo u mňa, pes. Zmyl som zo seba aj posledné nečistoty a vypol vodu. Vonku stále pršalo, takže Cisco bude spať u mňa na posteli, nie vonku vo svojej búdke. No, je to skôr búda, taká veľká je.. Zasmial som sa. Ten pes sa má lepšie než ja. Obliekol som sa a sadol si v obývačke na gauč. Zapol som telku a Cisco si položil hlavu na moje nohy. "Pustíme si nejaký horor, Čo ty na to?" Opýtal som sa ho a on súhlasne zaštekal. Zasmial som sa a rýchlo som niečo pustil. Cisco nie je len tak obyčajný pes, je to vlkodlak, no je príliš mladý, takže sa na človeka ešte premeniť nevie. Je to syn jedného môjho starého priateľa, ktorý je dlhodobo v zahraničí. "Tak si sprav pohodlie, idem si po krv.." Poškrabal som ho za ušami a išiel si po krv.

To dievča má ale smolu. Kľakla som si k nej a položila jej ruku na krk. Nemala tep. Už je po nej. Otočila som ju na druhú stranu a všimla som si jej krk. Mala v ňom dve hlboké malé rany, ako od upíra.,,Super. Už tu vraždí aj upír. Aspoň nieje nuda" Povedala som si a vstala som. Otočila som sa a mŕtvolu som nechala tak. Nechcem byť pri nej, keď ju objavia. Išla som zatiaľ k tej žene domov.

Nudil som sa. Ten horor bol skôr ako detská rozprávka, ale Cisco sa bál, takže už dávno zaliezol pod perinu. Stál som pred oknom a prstami búchal o parapetu. Vážne som sa nudil. Povzdychol som si. Rukou som si prešiel cez vlasy a zaťahal za ne. Fajn! Pôjdem sa prejsť.

Vykopla som dvere do bytu tej ženy a zavolala som na ňu,,Ahoooj... Je niekto doma?" Usmiala som sa doširoka. V tom sa v chodbe objavila tá žena.,,Och Ahoj.. Prepáč, že som nezazvonila, ale už ťa chcem mať z krku" Zasmiala som sa.,,Čo? Kto do pekla si? Vypadni z môjho bytu, lebo zavolám políciu!" Zakričala.,,Tak volaj" Zasmiala som sa a žena sa otočila na odchod asi k telefónu. No to nemala robiť. Vytiahla som z opasku nôž a hodila som ho do nej. Presnejšie do chrbta. Okamžite padla k zemi mŕtva. Podišla som k nej.,,Tvoj muž ťa pozdravuje" Zasmiala som sa a z chrbta som jej vytiahla môj nožík. Utrela som ho o jej oblečenie a otočila som sa na odchod. Vyšla som tak ako som sem vošla. Susedia v byte už isto volali políciu. Rýchlo som vybehla von. A znova som na seba hodila kapucňu. Kabátom som si zakryla opasok A vyšla som.,,Hej!" Zakričal nejaký chlap ako v momente rýchly inštinkt som z púzdra vytiahla zbraň a namierila som naňho.,,Niesi môj cieľ, ale videl si príliš" Uškrnula som sa a zastrelila som ho rovno do hlavy. Zbraň som si schovala A došla som k jeho telu. Do pekla. Občas telo aj odpracem, ale začula som políciu. Okamžite som sa rozbehla preč a to som preskočila jeho telo. Ja túto prácu tak milujem!

Počul som výstrel. Uškrnul som sa. Aspoň nejaká zábava bude. Rozbehol som sa k miestu, odkiaľ sa ozval výstrel a uvidel som dievča. Skláňala sa nad telom, no keď počula zvuk sirén, začala utekať. Prečo sa nezabaviť? Rozbehol som sa za ňou a keď som bol vedľa nej, spomalil som a bežal som rýchlo ako ona. "Ahoj." Zdvorilo som pozdravil. "Ako ide práca?" Bolo jasné, že je to nájomná vrahyňa. Na jej noži som cítil rôzne pachy krvi.

Zamračila som sa naňho.,,Nepleť sa mi do cesty, lebo budeš ďalší!" Zasyčala som. Keby po mne nešli policajti už je dávno po ňom.

Prekrútil som nad ňou očami. Poliši nás doháňali. Povzdychol som si. "Hnusná hneď byť nemusíš. Iba sa nudím.. Zabíjam čas." Uškrnul som sa a rýchlo ju vzal na ruky. Asi ma za to nakope, ale rýchlo som s ňou vybehol preč. Zastavil som sa až na streche nejakej budovy, veľmi ďaleko od miesta, kde boli policajti. Položil som ju na rovné nohy.

,,Hej!" Odstrstrčila som sa od neho A hneď som sa porozhliadala. Sme na streche. Vytiahla som naňho pištoľ.,,Hovor! Kto si?" Zamračila som sa naňho.,,A čo si" Prekrútila som očami a stále naňho mierila.

"A ja som si myslel, že nájomný vrahovia o upíroch vedia." Povedal som naoko sklamane.

Zasmiala som sa.,,Hm.. To si ty, čo si vysal to dievča v uličke? Lebo v tom prípade by si mal po sebe pratať" Usmiala som sa do strany, ale stále som naňho mierila.

Prekrútil som očami. "A na čo to pratať? Aj tak ma nenájdu." Pozrel som sa na ňu. "Daj to preč, ešte si ublížiš." Rukou som jej odklonil zbraň.

,,Rozprávaš sa s nájomnou vrahyňou, Myslím že viem tieto vecičky používať" Žmurkla som naňho.,,Máš jediné šťastie, že na upírov nemám vybavenie. Aj keď ublížiť by ti mohli" Usmiala som sa a strelila som ho do nohy. Rýchlo som si z opaska vzala lano, ktoré sa naťahuje a skočila som dole. Lano sa zachytilo na kraji budovy a ja som sa pomaly spustila. Vzala som svoje lano a utekala preč.

Zasmial som sa. Netrafila ma. Ani si len neskontrolovala, či ma zasiahla. Prekrútil som očami a dobehol ju. "Dobre sme si pokecali, ale už pôjdem. Ahoj." Pozdravil som jej a išiel domov.

Zamračila som sa, keď zmizol.,,Idiot jeden!" Hodila som si na seba znova kapucňu a dobehla som až domov. Kde som si odložila všetky veci. Ľahla som si na gauč a zapla telku.