Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

15.

"Ach Bože!" Zavrčal som a ľahol si vedľa nej. "Prepáč." Šepol som.

,,Nie" Povedala som a pozerala do stropu. Každú chvíľu aj tak umriem.

"Si hrozná.. Aspoň že som prestal včas.. Inak by si zomrela.." Skonštatoval som.

,,A čo ak chcem?" Povedala som ubolene.

Prekvapene som sa na ňu pozrel. "Sierra.." Otočil som sa k nej a pomaly si ju chrbtom pritiahol k sebe. Rukou som ju objal.

,,AU" Sykla som lebo ako mnou pohol zabolel ma ten krk.

"Prepáč." Jazykom som jej prešiel po rane na krku. "Takto sa ti to zahojí rýchlejšie." Pritiahol som si ju k sebe bližšie a poriadne ju prikryl.

,,Prosím už nie.. Už ma nechaj zomrieť konečne!" Vytiekla mi slza.

"Sierra.." Povedal som zúfalo. Nechcel som, aby zomrela.

,,Ak toto niekedy urobíš znova už ma rovno zabi. Ak nie zabijem sa sama" Povedala som a otočila som sa mu tvárou.

"Takto nehovor." Prešiel som rukou po jej tvári.

,,To znamená, že ešte budem žiť" Prevrátila som očami, pretože mu to zrejme nedoplo. Dala som tam predsa 'ak to urobíš znova'. To nebodaj plánuje?

"Mala by si sa vyspať. Derec si nedá pokoj, kým nebudeš mŕtva, takže budeme musieť odstrániť my jeho.. A.. uhm... Už ti znova neublížim, sľubujem" Povedal som a dal jej bozk na čelo. Mať ju takto v náručí, bol pre mňa celkom neznámy, no príjemný pocit.

,,Ach.. Som pre každého len jeden veľký problém!" Povedala som potichu.

"Nie si. To kvôli mne ti chce ublížiť.. " Uhol som očami.

,,Prečo?" Pozrela som naňho. Táto otázka mi v hlave víri už dlho.

"Uhm.. Nechcem o tom hovoriť." Povedal som vyhýbavo. Nikomu som to ešte nepovedal, ani Alex nevie všetko.

,,Myslím, že mi niečo držíš. Tak hovor" Pozrela som naňho vážne.

Povzdychol som si. "Derec bol môj priateľ z dectva.. On, narodil sa ako človek a keď sa dozvedel, že som upír, chcel byť ním tiež. Ale to som nemohol spraviť. Nemohol som zo svojho najlepšieho priateľa spraviť monštrum. Raz v noci, ich rodinu napadli a všetkých zabili. Prežil len on a od vtedy mi vyčíta, že ak by som ho bol premenil, nezabili by mu rodinu. V podstate ma viní za ich smrť.. Takže sa celých dvesto rokov mstí.." Povedal som jej pravdu.. Aj tak som to už raz niekomu povedať musel..

,,Aha a prečo tým chce zabiť mňa? Však my nie sme ani... Nič" Povedala som narovinu.

"Nikdy som sa s ľudmi nepriatelil. A nie to ešte s niekým opačného pohlavia.." Povedal som jej.

,,A preto ma chce zabiť?" Prevrátila som očami. Tak to je ale zvrátená osoba..,,No a ako sa vlastne stal upírom, keď si ho ty nepremenil?" Pozrela som naňho.

"To bohužiaľ neviem.."

,,Zaujímavé"

Zasmial som sa.

Ľahla som si a zakryla som sa perinou. A jemu som sa otočila chrbtom.

"Mal by som asi radšej ísť.." Povedal som potichu..

,,Uhm" Povedala som a ďalej som si ho nevšímala.

"Prepáč." Povedal som posledýkrát a vstával z postele.

,,Hm" Zatvorila som oči a snažila som sa zaspať.

Odišiel som k sebe do spálne.

Po nejakom čase, čo som rozmýšľala som zaspala. Potrebujem zabiť, ale zároveň chcem prestať. Ach!

Celú noc, som nemobol zaspať.

Trrhlo mnou zo sna, ktorý som v momente zabudla a sadla som si na posteľ a snažila som sa dýchať. Myslela som na Erica. Urobil to už druhý krát. Je to monštrum a nevie sa ovládať.

Povzdychol som si. Nemohol som spať, preto som sedel v kuchyni.

Musím zmiznúť. Zabiť ho nedokážem aj keď by som moc chcela. Rýchlo som sa obliekla a vzala si môj opasok. Čo najtichšie som vyšla von aj keď dvere boli asi dosť počuť. Však keď spí nič nezistí nie?

Počul som otvorenie vchodových dverí. Ihneď som stál za ňou. Na tvári som mal zničený výraz. "Ak si chcela odísť, nemusela si sa takto vykrádať." Povedal som zničene.

Mykla som sa a otočila som sa k nemu.,,Nechcela som, aby si to zistil takto" Sklonila som hlavu.

"A ako? Že tu zrazu nebudeš a ja si budem myslieť, že ťa Derec uniesol?!" Pokrútil som hlavou.

,,Trebárs" Prekrútila som očami.

"A ja ako idiot by som ťa so strachom išiel hľadať!" Mal som nervy na krajíčku. "Je milé vedieť, že ti nestojím ani za rozlúčku." Zavrčal som a vrátil sa do kuchyne.

,,A čuduješ sa?" Povzdychla som si potichu a vyšla som cez dvere. Zabuchla som za sebou. Vydýchla som si.

A čuduješ sa? Paráda. Ja ju zachránim a ona je takáto. Dobre, možno som jej ublížil, ale aj tak..

,,Neznášam môj život!" Povedala som potichu a vybrala som sa preč. Kráčala som ulicou. Bola ešte tma. Hm.. Nuda. Okolo mňa išiel nejaký muž, ktorý do mňa jedným ramenom vrazil.,,Do pekla dávaj pozor!" Zahučala som naňho a rýchlo som ho zastrelila. Presne do hlavy. Bolo mi jedno, či to niekto videl. Otočila som sa a boli tam ešte nejaké dve kamarátky.,,Videli ste moc!" Povedala som a tiež som ich zastrelila. Rýchlo som odbehla a pištoľ som schovala. Vzdychla som si. Som psychopat. Ach jaj. Išla som a zrazu za mnou išli nejaké dve malé dievčatká na bicykli po chodníku.,,Dovolíte?" Opýtala sa prvá jemným milým hláskom. Otočila som sa a uhla som im z cesty.,,Ďakujeme" Povedala druhá a bicyklovali ďalej. Ešte chvíľu som ich Šokovane sledovala. Zostaňte dobré. Pomyslela som si. Išla som ďalej.

Cisco mi smutný sedel hlavou na nohách a zvyškom tela na gauči. Bol z jej odchodu rovnako zničený ako ja.

Došla som do opustenej uličky až na koniec. Bola slepá.,,Ale ale.. Koho to tu máme?" Vážne? Práve som si chcela prestreliť hlavu! Kto ma ruší? Otočila som sa a zbadala som tam nejakého muža. Namierila som naňho pištoľou.,,Týmto ma nezastavíš" Zasmial sa a podišiel bližšie.

Dnu vstúpil Alex. "Máme problém.  Derec je v meste." Povedal a ja som ihneď vystrelil z gauča. "Čo?! Sierra odišla! Je tam vonku sama!" Zakričal som po ňom.