Bad Romance [DOKONČENÉ] ✔

8.

Tesákmi som si prehryzol zapästie. "Pi." Povedal som jej a dal jej zápästie k ústam. Takto sa jej zahoja tie modriny na rukách a jazvy na krku. Bude sa celkovo cítiť lepšie, keďže som jej vypil veľa krvi.

Pootvorila som oči. Bola som tak slabá. No premohla som sa a napila som sa.

"Už ti bude lepšie." Povedal som, ako prestala piť. Odhrnul som jej vlasy z tváre a pozrel sa na ňu. Nikdy nepijem krv nikoho, koho poznám, ale ona.. Povzdychol som si a rýchlo jej dal dolu nohavice a tričko. Vyzliekol som si to svoje a obliekol jej ho. Pomaly som ju prikryl. Stále som sedel vedľa nej a pozoroval ju.

,,Si zlý" Vydýchla som a pozrela som mu svojimi zelenými očami do tých jeho zelených.

"Ja viem." Uhol som očami.

,,Vieš.. Do teraz som sa ja za zlú nepovažovala. Vlastne som pomáhala iným ľuďom zabiť, tých, ktorých nenávidia" Vzdychla som si.

"Hmm... Ak by som si mohol vybrať, určite by som nezabíjal. Lenže ja si vybrať nemôžem. Som už takýto vyše dvesto rokov. Chápeš?! Dvesto rokov a keď si to spočítaš tak som zabil viac než dvesto ľudí každý rok! Ja.." Zložil som si hlavu do dlaní a snažil sa dýchať. Rukami som si zašiel do vlasov a zaťahal za ne.

Pomaly som sa posadila. Nebolo mi zle a ani som nebola tak vyčerpaná. To asi tá jeho krv.,,Ja som si tento život vybrala"

"Oh vážne? Chceš sa vymeniť? Vieš, nie je to len o tomto. Zakaždým vidíš svojich priateľov a rodinu umierať a keď sa s niekym naozaj zblížiš a potom tú osobu stratíš.. Takýto život stojí za hovno." Povedal som popravde.

,,Hm.. Ja som si už zvykla" Mykla som plecom.

"Ty? A ako?" Trpko som sa zasmial.

,,Moja rodina. Umreli. A ja som si sľúbila, že ich pomstím. Vtedy som to dodržala a začalo sa mi to páčiť. Vieš ubližovať a vybíjať si na nich zlosť. Začala som sa tým po čase živiť. A tak som sa stala nájomnou vrahyňou" Sklonila som hlavu.

"Uhm.. To som nevedel. Ja.. Mal by som ísť. Iba som ti ublížil, prepáč. Toto je ďalšia vec, ktorú nenávidim. Nedokážem sa ovládať. Keď raz chcem niečiju krv, budem ju mať. A je mi jedno ako.." Potriasol som hlavou a postavil sa.

,,Čau" Usmiala som sa naňho, ale z postele som nevstala.

"Mala by si ležať a piť veľa vody.. Uh.. Zbohom." Povedal som a vybehol preč.

Idiot jeden! Za toto zaplatí. Ľahla som si do postele a chytila sa za krk. Nič tam nebolo. Ale sakra to bolelo, keď sa zahryzol. Však počkaj Eric!

Prišiel som domov úplne bez nalady. "Teraz nie Cisco." Odbil som ho, keď po mne začal skákať. Dal som mu do misky jedlo a išiel do sprchy.

Vstala som z postele. Zatočila sa mi hlava a musela som si znova sadnúť. No na druhý pokus som to zvládla úspešne, že by som si aj zatkieskala. Išla som do kuchyne a napila sa vody. Potom som sa vrátila späť do postele a ľahla si. Zaspala som.

Ráno som si na linke našiel odkaz.
*Vieme o tvojej ľudskej kamarátke. Ak chceš žiť, radím ti aby si ju zabil, inak sa o to postaráme my a to pekné nebude a skončíš mŕtvy aj ty. Máš na to týždeň.*
Hneď ako som to dočítal, rozbehol som sa za ňou. Neklopal som ani nič podobné. Hneď som sa objavil vedľa nej. "Mame problém." Ukázal som jej papier.

Rýchlo som vstala úplne zdesena. Blb jeden! Takto sem vpadnúť! Ach! Vytrhla som mu z ruky papier. Prečítala som si ho. Vyvalila som naňho oči.,,Kto to píše?"

"Uhm.. Mám jedno podozrenie.. Teda, viem určite, kto to je. Takže by si sa mala na nejaký čas schovať, alebo ísť ku mne.. Alebo ja fakt neviem, ale ten bastard už zabil priveľa ľudí v mojom živote. Veď teraz je kvôli nemu môj nevlastný brat v nemocnici." Zaťahal som si za vlasy a rukou buchol do stola.

Vstala som z postele a podišla som ku skrini. Vybrala som si čierne tričko a aj nohavice. Obliekla som sa a vzala som si pištoľ, ktorá bola od včera na zemi.

Len som tam stál a snažil sa to predýchať.

Vzala som si môj opasok s vecami a pripla som si ho tiež som si obliekla môj dlhý hnedý kabát. Namierila som pištoľou s drevenými nábojmi na Erica.,,Ja ujdem. Vďaka, ale ty už sa nikam nedostaneš" Usmiala som sa a strelila som doňho päť krát. Z toho dva som natrafila lebo sa jeho rýchlosťou uhol, ale tie ďalšie schytal buď do brucha alebo do nohy. Vystrieľala som doňho aj ostatné náboje. Do jeho rúk, či nôh a on už kľačal na zemi.