Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 2.

Zobudila som sa na to, že mi tŕpli ruky a nohy, ktoré, ako som zistila po otvorení očí, boli zviazané. Myklo mnou. Uvidela pred sebou drevenú izbu.
Bola som niekde na chalupe? Nie, hlúposť. Spomenula som si ako som odpadla. Chcela som sa vystrieť, no nedalo sa. Porozhliadla som sa po drevenej miestnosti. Obyčajná menšia kuchyňka so stolom uprostred. Zvláštne však bolo, že tu neboli žiadne okná. Len pološero, ktoré svojím tajomným svetlom idúc z lampy, dotváralo strašidelný nádych.
Skúsila som sa vymámiť zo zovretia a chcela som pošepkať nejakú formulku na kúzlo, no mala som upchaté ústa handrou.
V momente som pocítila jej pachuť v ústach. Mala určite desať rokov a utieralo sa s ňou čokoľvek.
Vyslovene ma naplo.

„Hej! Pozrite. Prebrala sa," povedal hlas odkiaľsi z rohu izby.

Prižmúrila som oči a po chvíli aj zaostrila. Uvidela som ako predo mnou stáli traja chlapci, nie veľmi starší odo mňa.
Naplo ma druhý krát.

Prvý chlapec, na ktorom mi spočinul pohľad, mal krátke čierne vlasy. Oči sa mu v tom šere sfarbovali do zeleno-siva. Jeho pohľad bol chladný a drsný. Bol možno o pár rokov starší odo mňa.

Chlapec stojací vedľa neho, mal husté trošku dlhšie blond vlasy. Jeho oči boli modrej farby. Za iných okolností by som si tipla, že si budeme rozumieť, pretože z neho sála priateľskosť, no v tejto situácií, to asi nebude možné.

Tretí chlapec vystúpil z tmy aby sa na mňa mohol lepšie pozrieť. Jeho vlasy boli ryšavej farby, tvár posiata pehami. Bol z nich najvyšší.

Keď som mimikou dala najavo, že sa o chvíľu povraciam, prišiel ku mne čiernovlasý chlapec a vytiahol mi handru z úst

Toľká úľava pomyslela som si a začala normálne dýchať, čo ma rozkašľalo.

„Kde to som," prižmúrila som oči pretože ma rozbolela hlava.

„V jednom z úkrytov Kráľovskej gardy," ozval sa čiernovlasý.

„Tak teda inak..Kto ste a prečo som zviazaná," začínali ma páliť zápästia.

Od bolesti? Alebo návalu energie? To zistíme o chvíľu. Pousmiala som sa. Spomenula som si, čo sa stalo. Že som dostala toľko energie, až sa stávam sama pre seba zbraňou a hrozbou.

„Volám sa Will," odpovedal čiernovlasý, ukázal na chlapca s modrými očami, „ Toto je Jack a tamto je Luke."

„Našli sme ťa ležať v bezvedomí na území našej kráľovnej Lilith a tak musíš ísť s nami," snažil sa objasniť Jack.

„Nič som neurobila," snažila som sa nejako vymotať. Celé telo mi brnelo od prívalov energie.

„Kráľovná prikázala priniesť všetky podozrivé osoby v okolí, ktoré sa nachádzajú na hraniciach kráľovstva. Povolený vstup majú iba osoby, ktoré skontrolujú vojaci pri oficiálnych bránach na hraniciach," rozhorčoval sa Luke.

Serena mi len máločo vysvetľovala dejiny tejto zeme. Vysvetlila mi len základy. A ja sa za to na ňu momentálne dosť hnevám. Bola však z inej oblasti tejto krajiny, kde sa toľko o vonkajšom svete neučili. Vadila jej tá uzavretosť a tak sa rozhodla odísť. Odišla z rádu sesterstva, tým pádom sa už nikdy nemohla ani vrátiť a stratila domov len kvôli tomu, aby ma našla.

„Pozrite sa, určite netúžite po problémoch a takisto ich nechcem ja, preto ma radšej pustite a zabudneme na toto všetko," môj hlas zvážnel.

„My svoje príkazy plníme. Berieme ťa pred kráľovnú, ktorá následne rozhodne, čo s tebou bude," odpovie drzo Jack.

Bóže ako cítim v sebe tú energiu. Byť strážkyňou je úžasný pocit!!!
Oheň! Veľkou rýchlosťou mi lano na zápästí zhorelo a tak som sa len prizerala ako sa tí traja vymleto tvárili.

„Čarodejnica! Okamžite plán B!" prikázal im Will.

„Som Strážkyňa Živlov!" zvrieskla som a vzápätí som sa uhýbala lietiacej stoličke.

Jack a Luke sa nemotorne naťahovali po sieťku. Will ku mne kráčal neistým krokom. V momente vytasil meč a zahnal sa ním po mne.
Uškrnula som sa. Po lukostreľbe to bola druhá vec, ktorú som milovala. Bojovanie s mečom.
Chopila som sa šance a na stole vedľa Willa uvidela voľný meč.
Opäť na mňa urobil výpad, no ja som sa naklonila doprava a uskočila smerom k meču.
Bez váhania som ho schmatla a bol to veľmi dobrý krok, pretože som v momente odrazila jeho útok.
Jack a Luke sa na nás prizerali ako keby pozerali komédiu.
„Čo pozeráte? Chyťte ju." okríkol ich.

Jack a Luke vykročili ku mne, no ja som sa len usmiala a privolala: Zem! A už sa na nich valili konáre, ktoré ich obmotali a stískali. Metali so sebou, no nepomáhalo to.

„Nevyjdeš odtiaľto!" upozorňoval ma Will.
Čiastočne mal pravdu, keďže okná tu neboli a dvere boli za Willom ale s tým sa dokážem popasovať.

„A ak áno?" vysmiala som ho," Nechcem vám ublížiť, nie som nepriateľ, tak sa normálne porozprávajme a pôjdeme každý svojou cestou."

Will na mňa mečom opäť zaútočil.
Cúvla som prudko a to bola chyba. Do čoho si som vrazila chrbtom, spadla som a pustila meč na zem. Will nezaváhal ani chvíľu a jedným skokom bol pri mne a držal mi meč pred tvárou.
Bože Samantha. Šach mat.

Ale pre neho.

„Vážne? Tak s kým mám tu česť?" usmial sa ironicky.

„Varujem ťa, zahrávaš sa so zlým dievčaťom," pousmiala som sa.

Nachvíľu ho to vykoľajilo.

Videla som jeho slabosť v tom, že som sa mu páčila.
Zdvihla som hruď a podoprela som sa lakťami.

„Varujem ťa! Nerob prudké pohyby," odkopol môj meč, „ Pomaly sa zdvihni a neurob hlúposť."

Naozaj som už nemala chuť ďalej strácať čas s týmito idiotmi.

Zagúľala som očami a pomaly sa postavila vysvetľujúc, že som strážkyňa.

Jack a Luke sa pomaly dostali z môjho zovretia konárov.

„Videl som už Strážkyňu. Volá sa Sienna a pokiaľ viem, má modré vlasy. A je to niekto úplne iný ako ty," oprašoval sa Jack.

„Obávam sa, že ňou bola. Do včera.. Predala mi svoju moc."

„Dajte jej putá," ignorujúc moju pravdu prikázal Will.

Jack a Luke sa na mňa vrhli a zamkli mi ruky do pút pre čarodejnice.

„Hovorím pravdu! Bože vy ste ale banda tupcov. Až sa to dozvie kráľovná asi vás obesí," okríkla som Willa.

Zrazu som ucítila náraz do mojej hlavy. Bol to určite tvrdý predmet.
Odpadla som znova.