Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 11.

Listovala som tam už asi hodinu a nemohla som veriť vlastným očiam.
Boli tam veci, ako ovládať svoje schopnosti, ako vytvoriť zo žijúcich figurky a neskôr ich znova oživiť. Taktiež, ako vyrábať elixíri, ako cestovať medzi svetmi, skrotiť draka a taktiež som tam našla, ako nájsť waquari.

No najpodstatnejšia vec bola, že moja babka bola strážkyňou! Pred Siennou!
Zapadalo to do seba. Neustále cestovala a neskôr odišla na 6 rokov a už sa viac nevrátila. Vyhlásili ju za mŕtvu.

Kniha sa dávala každej strážkyni a každá tam niečo zapísala. Až teda na Siennu ako som si všimla. Asi nenašla nikdy knihu.

Tak, dúfam, že to je ono a po nič iné som sem prísť nemala.

Vrátila som sa do izby. Zobrala si svoj batoh a skôr než som doňho hodila mobil,fotky a knihu, zistila som, že tam mám peniaze. Už aj tak mi škvrkalo brucho a bola som trochu hladná. Rozhodla som sa , že sa pôjdem niekde najesť.

Naposledy som sa pozrela na môj dom a odišla. Je to zrejme naposledy čo ho uvidím.

Šla som rovnakou ulicou naspäť. Oproti škole na rohu som mala obľúbenú vintage kaviarničku, kde výborne varili. Rozhodla som si posledný krát zaspomínať na detstvo.

Vošla som dnu. Napravo barový biely pultík z dreva pozdĺž barové stoličky, naľavo drevené stoly so stoličkami taktiež drevenými, steny biele a ozdobené obrazmi alebo poličkami s kvetmi alebo knihami. Nič sa tu nezmenilo. Stále som sa tu cítila rovnako útulne.

Sadla som si dozadu ku stolu pre dvoch tak aby som mala výhľad na vchod.
Ochvíľu ku mne prišlo milé dievča trochu staršie odomňa a opýtalo sa ma, čo si dám.
-Vypražaný sýr s hranolkami a kečupom.-
-Jasné a ponuknem Vám niečo na pitie?-milo sa usmiala.
-Pomarančový džús.-
-Hneď to bude.-
-Ďakujem.-

Po chvíli mi priniesla džús a čakala som na jedlo.
Vybrala som si knihu z batoha a začala čítať.
Ovládanie živlov odjakživa nebolo ľahké. Vyžaduje si to čistú myseľ a sústredenie. Po čase si na to telo zvykne a bude tak vedieť vykonať aj za predpokladu, že strážkyňa je v rozruchu.....
Nalistovala som ďalšiu stranu.
......Spriaznené duše majú rôzne podoby. Môžu to byť ľudia, elfovia ale aj rôzne stvorenia od mačky, psa a iných zvierat. Daná strážkyňa si s ním vytvorí také puto, že sa bude cítiť milovaná ako nikdy nebola. Takýto druh lásky sa u strážkyň akceptuje a nie je trestaný.
Ďalšia strana:
Pravidlá strážkyň spísané Katherine.
To bola moja babka! Takže predtým pravidla neboli? Som tretia strážkyňa ktorá ich musí dodržiavať?
...1. Nikdy sa nezamilovať - milovaný objekt rozptyluje strážkyňu a všetko končí nešťastím.
2. Nepoužívame schopnosti proti dobru.
3. Po čase hľadáme novú strážkyňu.

-Nech sa páči,- položila mi na stôl jedlo.
-Vďaka, voňia to úžasne,- usmiala som sa.

Zatvorila som knihu a vložila ju naspäť do batoha.
Zobrala som si príbor a začala jesť.

-Samantha?- ozval sa hlas od dverí.
Zdvihla som hlavu.
Do riti. Zanadávala som si v hlave.
-Ahoj Erik,- letmo som ho pozdravila a dúfala, že sa vyparí.
-Haló? Nevideli sme sa 6 rokov a ty jediné, čo povieš je 'Ahoj Erik'? Samantha! Veď ty žiješ. Čo tu robíš? Kde si bola tak dlho? A čo to máš s vlasmi- vypytoval sa.
-Erik. Nemám čas na vykecávanie. Bola som preč. Vrátila som sa len pre veci a odchádzam znova.- odbila som ho.
-Ako si to predstavuješ? Ty ma len tak opustíš a prídeš a zasa to spravíš? -
Vedela som, že preháňa zámerne. Hral to. Bol to dobrý herec a scény z romantických filmov mu šli najlepšie.
-Erik, mali sme 6 rokov,- nemohla som sa nepousmiať.
-Vidíš?! Boli sme spolu od 6-tich rokov! Do 12tich a boli by sme do teraz. Ak by si ma neopustila!- začal 'akože' plakať.
-Dobre, dobre sadni si ty hovado!-
Docielil čo chcel.
-Hurá,- zasmial sa.
-Čo ti prinesiem?- prerušila nás čašníčka.
-Lucy urobila by si mi prosím kávu,- dal jej bozk na líce a sadol si.
-Vy spolu...?-
-Áno, už dva roky,- objasnil
-Pači sa,- doslova mu to hodila pod nos.
Už zrazu nebola taká milá.
-Je trochu žiarlivá,- vysvetlil,- tak, ako sa máš?-
-Ja, celkom to ujde ale ty sa pochváľ, ako škola?-
- Super! Prijali ma na herectvo.-
- Tak to gratulujem,-usmiala som sa.
- A čo ty? Kde študuješ? Kde vlastne bývaš.-
- No vieš, ja neštudujem. Som na takej...ako by sa to dalo povedať, voľnej nohe. A bývam ďaleko. Prišla som si len po pár vecí.-
- Zaujímavé. Veď si chcela ísť študovať somnou. Prečo sa tomu nevenuješ? Bavilo ťa to.-
- Proste som stratila záujem,- snažila sa odbočiť od témy
- A na ako dlho si tu?-
- Zaplatím účet a odchádzam.-
- To nemyslíš vážne. Veď si na voľnej nohe. Nemusíš nikam.-
- Musím odísť istí ľudia ma potrebujú.-
- Si dílerka drog?-
- Bože nie!!!-zasmiala som sa.
- Tak v tom prípade ťa nepotrebujú.
- Erik, nemôžem ti to povedať, no musím odísť.
- Aspoň mi povedz kam ideš a ja prídem na návštevu.
- Nemôžem. A zrejme by si tam aj tak netrafil.

Po dlhej odmlke som vstala zo stoličky.

-Tak ja už pôjdem. Rada som ťa videla. Drž sa a buď šťastný,- potľapkala som ho po ramene.
-Dobre tak ahoj. Dávaj na seba pozor. Dúfam, že sa ešte uvidíme,- smutne sa na mňa pozrel.
-Nechcem ti klamať, preto ti poviem pravdu. Nieje pravdepodobné, že sa tu ešte niekedy objavím.-

On mlčal. Zaplatila som, poďakovala a odišla smerom odkiaľ som prišla.
Kráčala som pomaly. Chcela som si ešte chvíľu vychutnať prítomnosť mesta. Nakoniec som vošla znova do rozpadnutej budovy. A napučila sa do výťahu.

Nič.

Sedela som tam 5minút a nič.
Vyšla som.

-Do riti!-
...
-Kde to len je,- listovala som v knihe.

Prenos medzi svetmi. Ak sa chcete preniesť pomocou rún stačí nakresliť  túto runu, vojsť dnu a povedať:
Elen sila lumenn omentilmo aye ar' mae govannen Aa' menle nauva calen ar' ta hwesta e' ale'quenle.

Super. Takto sa dostanem domov, no nemam nič s čím by som mohla písať, sakra.
Porozhliadla som sa. Klinec. Tak snáď sa to ráta aj keď je to vyrývané.

Začala som ryť do zeme. Šlo to hrozne ťažko, no poháňala ma myšlienka, že už viem ako sa postaviť proti Temnej.

-Čo to robíš?-