Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 22.

-Volám sa Siela,- podávajúc vodu sa predstavila.

Sedeli sme spolu s elfkami pri ohníku.
-Ja som Samantha,strážkyňa živlov, toto sú Thef, Erik,Jack a Will.-
-Strážkyňa živlov?-začudovane povedala.

Niečo mi na nej nesedelo.
-Sam? Môžeš nachvíľu?- kývol na mňa Will.

Postavili sme sa obidvaja a zašli ďalej od tábora.
-Niečo sa deje. Že?- spýtala som sa.
Prikývol.
-Cítim z nej zlo. Nepustí ma do mysle ale niečo tu nehraje. Musíme si dávať po,- nestihol dopovedať a odpadol.
-Will?!- nechápavo som naňho pozrela.

V tom som cítila, že ma ochvíľu vypne.
Snažiac prekonať sa to, som sa ešte zatackala k tomu k táboru kde všetci už ležali.
Siela sa na mňa zaškerila.
-Ttá voda!-z posledných síl som vydýchla.

.........

9 dní do zatmenia

Pomaly som otvorila oči. Hlava ma neskutočne bolela.
-Kde to som?- nahlas som si kládla otázku.
-Neboj. Dosť ďaleko od priateľov. Všetci sú mŕtvy a ty budeš čoskoro tiež,-uchechtla sa.

Chcela som jej vraziť päsťou no uvedomila som si,že som priviazaná reťazou...o skalu.

-Prečo sa ma chceš zbaviť!?- okríkla som ju.
-Vieš. Sme sesterstvo. Akonáhle k nám niekto vstúpi, nesmie z neho von. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi k nám vstúpila Sienna. Mala vtedy tri roky. Odniesli ju sem jej rodičia. Keď zomierala tvoja babka, preniesla na ňu svoje schopnosti strážkyňe a Sienini rodičia to s ňou nevedeli vydržať. Sesterstvo ju vychovalo, no pred šiestimi rokmi si vzala do hlavy, že musí odísť pretože má určité poslanie. Utiekla zo sesterstva a tak podrazila celú moju autoritu. Šesť rokov sa ju snažím vystopovať a hľa, rovno jej nástupkyňa. A kedže si musím raz a navždy získať autoritu nechám ťa tu napospas Drakom. Asi sa pýtaš prečo som ti tu nechala meč a drahokami. Jednoduché. Draky priťahuje všetko lesklé a z drahokamov šialejú. Uži si zábavu !- dopovedala a doslova sa vyparila.

Myslela to vážne keď povedala, že všetkých zabila?
Emily už nikdy nebude môcť povedať Jackovi čo k nemu cíti.
Už nikdy neuvidím Willa a Erika.
A Thef...tá už nikdy nepocíti lásku rodiny.
Pichlo ma pri srdci. Zavzlykala som. Len ja musím byť stále nažive! Tak ma zabite draci!

V diaľke som počula obrovský rev draka....
Alebo...Alebo dvoch?

V sekunde sa strhlav z oblohy valili dve obrovské hebedá.
Pristáli pri mne.
-Aha pozri,pozri!- kričal svetlomodrý na tmavomodrého,-Vidíš to?-
-Čo? Čo?- prekvapujúco sa pozrel mojím smerom,- Jééé.-

Povzdychli si.
-Toľko striebra a drahokamov.-
Jasali obidvaja . Začali sa predomnou váľať.
Mlčky som na nich pozerala. Nedovolila som si ozvať sa.
Boli mohutný, svalnatý,určite aj silný a nanajvýš rýchli.
-Pozri!- ľakane sa pozrel už na mňa.
-No do jaskyne...Strážkyňa!- slintavo sa uklonil. K nemu sa pridal aj druhý drak.

-Vvy ma poznáte?- opatrne som sa opýtála.
-Jasnačka! My vieme všetko! Veď sme najmúdrejšie stvorenia..-
-...Ale prečo ste zviazaná!?-
Skákali si jedna radosť do reči.
-To Seila!-mrzúcky som odpovedala,-zabila mojích priateľov.-
-Kdeže!...-
-Náhodou sme to práve my,ktorí sme ich takisto zachránili. Bolo to dnes, skoro ráno. Je tomu asi 6 hodín. Bohužial nevieme kde sú teraz.-
-Musíme si pohnúť . Siela ochvíľu príde aby zistila či sme ťa skutočne zabili.-
-Aale nezabijete. Že nie?- ubezpečujúc sa.
-Nieee. Sme vegetariáni!-
-Volajte ma Aquillo,- povedal vyšši a o trochu mohutnejší drak tmavomodrej farby.
-Ja sa volám Winder,- predstavil sa svetlejší drak.
-Tak plán znie následovne. Skryješ sa za tento balvan a počkáš kým pre teba jeden z nás nepríde. My, si ako vždy natrieme papule červenými plodmi , akože sme ťa zožrali. Príde Siela, uvidí "krv" na ústach a odíde celá šťastná. Chapandos?- vysukal zo seba plán Aquillo.
Prikývla som.

Priblížili sa ku mne a odkusli s ľahkosťou reťaz.

-Ďakujem,- poďakovala som sa a chytala si stuhnuté zápästie.

-No ták, bež za skalu!- hnal ma Winder.
Rýchlo som urobila to čo žiadali.

Prešlo pár minút a Siela sa v skutku prišla presvedčiť, či som mrtvá.

-Vidím, že ste splnili svoju prácu,- počula som ju ako hovorí.
-Samozrejme Siela. Ďakujeme za striebro a drahokami,- prehovoril Winder.
-Nie,nie. To ja, ďakujem. Bola vodcom tých votrelcov , ktorých som Vám dala dnes skoro ráno,- odmlčala sa na chvíľu a dohovorila,- Nuž iďte zbohom Draci velebný. Zasa o mesiac.-

Chvíľu bolo ticho.
-Nuž idte zbohom óóó,- ozval sa parodovaný hlas.
Hlasno sa obidvaja smiali.
-Tak poďme,- uchechtol sa posledný krát Winder.

Obidvaja ku mne prileteli. Dávali mi zabrať nespadmúť kedže ich krídla vytvárali obrovský nápor sily vzduchu.

-Vylez na mňa,- natiahol krídlo Winder.

Aquillo sa posunul vzduchom ďalej, pretože mu doplo, že keď na mna fučí enbudem môcť vyliezť.

Prišlo mi nevoľno kedže podomnou bola veľmi vysoká výška.
Ani neviem ako dopadla som na krídle Windera.
Šupiny mal chladné a drsné.
Podarilo sa mi rýchlo presunúť na jeho chrbát.
-Drž sa,- len tak prehodil.

V tom sme padalo dolu útesom. Jačala som. V poslednej chvíli zdvihol krídla a rozvinul ich. Leteli sme ponad lesy. Tak blízko stromov.
Zhora som videla, že sa okolité stromy začínajú zasnežovať až sme prileteli k oblasti kde bolo všetko zasnežené.
-Tu spolu vládneme. Prvé pásmo na tvojej ceste. Zimné pásmo,- oznámil Aquillo.

Žasla som na krajinou uchvátenou do snehu.