Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 9.

Zobudila som sa v posteli a vedľa mňa ležal Will. Nepamätám sa ako sme sa sem dostali ale bola som oblečená a on tiež, takže sa nič nestalo.

Pozerala som sa naňho bol rozkošný keď vedľa mňa ležal. Taký nevinný.

Pozrel sa na mňa a usmial sa
-Dobré ráno- usmial sa a dal mi pusu na líce.
-Dobré ráno- opätovala som mu úsmev,- Nnič sa nestalo, že?-
-Nie,- zasmial sa,- Neboj sa, nekrofil zo mňa zatiaľ nieje.-
-Musím do sprchy a vyzliecť sa z tohto utrpenia-poznamenala som.
-Pomôžem ti- kľakol si na postel.
Pochopila som a otočila sa. Rozopol ma. Držala som si spredu šaty. Poďakovala som náznakom,vošla som do kúpeľne a zatvorila za sebou.
Ranná rutina. Osprchovala som sa. Vysušila si vlasy. Zabudla som však na spodné prádlo a tak som sa zabalila do uteráku a pomaly vykukla von dvermi. Will sedel na posteli a pozeral von oknom. Akonáhle som otvorila dvere počul to a pozrel sa na mňa.
Usmial sa keď zistil , že som pod uterákom holá.
Začervenala som sa,-Zabudla som si veci,- a s týmito slovami som sa presunula do šatne.
Zvolila som si prvú bielizeň ktorá mi vošla pod ruky a svetlé nohavice s červenou károvanou košelou.
Vyšla som zo šatníka.
Will zapískal.
-Pristane ti to- usmial sa.
-Ďakujem. Ideme na raňajky?- spýtala som sa.
-Ja mám službu okolo kráľovstva ale odprevadím ťa do jedálne.- podišiel ku mne chytil ma za ruku a šli sme dole.

-Tak zatiaľ Samantha,-pobozkal ma na nos.
-Ahoj,- vyškerila som sa naňho a vošla do jedálne.

Avšak, bola som tu sama. Emily nesedela tam kde vždy.
-Kráľovná bude chvíľu meškať, ráno jej bolo zle- oznámila mi jej služka.
A tak som sa pustila do jedenia sama. Dala som si máslove croissanty s kakaom. Ako som dojedala prišla Emily.
-Bre ráno- zívla.
-No ahoj! Vyzeráš strašne- pozdravila som ju.
-Fakt ďakujem. Dám sa doporiadku a po obede môžeme vypadnúť do mesta- informovala ma.
-Super! Už sa teším keď navštívim svoj dom!- veselo som sa usmiala,- budem v izbe ak by si ma hľadala-
-O dve hodiny bude obed, takže sa najeme a rovno pôjdeme. Stretneme sa tu. Mám totižto ešte svoje povinnosti- vzdychla a ukázala na seba.
Prikývla som a šla som sa prejsť po záhrade.
Rozhodla som sa, že nájdem Willa.
Vzduch. Zvuk sa prenáša cez vietor a vietor mi našepká kde sa nachádza Will. Už som počula presné súradnice. Bežala som k nemu. Uvidela som ho spoza stromu.
-Samantha, počujem ťa- zasmial sa a pozrel mojím smerom.
-Ahoj!- zakývala som na pozdrav.
-Už si sa najedla?- starostlivo sa opýtal.
-Jasné!-usmiala som sa.
Sadli sme si ku stromu a počúvali štebot vtákov hodnú chvíľu.
-Počuješ to?- ozvala som sa.
-Čo máš namysli- nechápal.
-To ticho, všetky zvieratá stíchli- napäto som odpovedala.

Hrozná búrka sa strhla z ničoho nič nad nami.
-Čo to tam lieta?- prižmúrila som oči do hora.
-To, to sú Araici!!! Rýchlo musíme bežať naspäť!- zdrapil ma za ruku.
-Ale, ale! Ďakujem za pozvanie!- ozval sa hlas pred nami.
Z húštiny sa k nám dobýjal hlas.
-Mám za úlohu zabiť vás!- zvrieskol.
Obkľúčili nás Araici ktorí pristáli navôkol nás.
Araik- zelené slizké monštrum, ktoré malo červené oči a tetovanie temnej kruh a kríž. Leteli na veľkých griginoch- orlia tvár a levie telo.
Čakala som kým nás napadnú aby som začala ihneď s protiútokom.
Will spadol na kolená. Pozrela som sa jeho smerom. Mal so šípom prebodnuté srdce. Ako to?! Ako som mohla byť taká nevšimavá!
Au! Šklbla som so sebou. Trafili mi bok.
Ucítila som ďalší šíp.
Ľahla som si na zem a pozerala sa hore. Matne som vnímala jemné svetlo a smiech v pozadí. Vedela som, že o pár minút je mojmu životu koniec.

Bolelo to len chvíľu a potom som odišla....