Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 19.

-Zajtra sa vydáš na cestu strážkyňa, ako tvoja stráž ťa budú sprevádzať náš vodca kráľovskej stráže Will a jeho dvaja poslušní a silní následovníci Jack a Luke. My, sa ujmeme obrany kráľovstva a budeme každú minútu očakávať útok zo strany Temnej.
Zistili sme, že je šanca oslobodiť Kráľovnú z toho prívesku, no máte na to iba dvanásť dní do úplného zatmenia Mesiaca. Ak to nestihnete, kúzlo sa naplní a my tak prídeme o Kráľovnú a o celú ríšu,- s vážnosťou vysvetlil Ahantuon situáciu.

-A čo ja?- prerušil ho Erik.
Mágovia si ho premerali očami ako neakého cudzinca.
-Ešte dnes ťa odvediem naspäť,- odvetila som mu.
Erikovi sa zmráštilo obočie a vzápätí prekrížil rukami, gestom odmietnutia.
-No to nie! Namietka! Som jej kamarát! Je aj mojou úlohou sa aspoň pokúsiť ju zachrániť,- namietal Erik.
-Nevieš sa brániť! Neviem čo nás čaká na ceste..- presvedčovala som.
-Veď budem cestovať so strážkyňou živlov a troma zabijakmi! Nič sa mi nestane! Koniec koncov už som sa dohodol s Willom, že ma naučí narábať s mečom,- zachechtal sa,- Idem a basta!- neodbytne odpovedal.
-Fájn!- prehodila som.

-Už ste skončili?- prerušil nás Ahantuon,- Dúfam, že si uvedomujete vážnosť situácie. Odchádzate skoro ráno. Nezabúdajte máte na to od zajtra dvanásť dní!- prizvukoval.
-Ostatní môžete odísť a dobre sa vyspať, pretože v najbližšej dobe to také mäkké nebude,- povedal jemným hlasom Laston,- Sam, ty tu prosím ešte ostaň. Ostatným prajem dobrú noc.-

Chlapci sa rozlúčili a odišli.
-Máme tu pre teba niečo,- povedal Erent a vytiahol z vrecka malú rolku,- Táto mapa ti ukáže cestu k tomu, na čo myslíš. Zavedie ťa k stromu sĺz. Zvitok vedia čítať len strážkyne, takže naňho dávaj veľký pozor! Spoliehame sa na teba Samantha!- podal mi zvytok.

-Nesklamem vás!- sľubila som, rozlúčila sa a odišla.

V ten večer som nemohla spať. Mala som nočné mory.
Samantha nestihneme to. Ďakujem za snahu ale je to môj koniec. Musíš ochrániť kráľovstvo. Všetko je už len na tebe. Menujem ťa strážkyňou tejto ríše!
Nie ! To mi nemôžeš urobiť!!! Nenechávaj ma tu samú! Prosím!
Slzy mi tiekli po celej tvári. Bol to koniec.

Náhle som sa zobudila. Bolo skoré ráno.
Obliekla som si bielu blúzku s hnedým koženným korzetom a tmavé priliehavé nohavice. Na nohy som si obula dlhé koženné topánky.
Zobrala si veci a šla sa naraňajkovať.

O hodinu neskôr nás na nádvorí čakali pripravené kone.
Služobníctvo nám poprialo šťastnú cestu a pomaly sme vyrazili.

Celý deň sme putovali po nekončiacej lúke a pomaly už slnko schádzalo z oblohy,keď sme prišli k okraju lesa.
Vošli sme doň no ochvíľu nás zahalila tma.

-Nič nevidím,-ozval sa niekde v tme Jack.
-Prednešok stačilo. Zastavme a skoro ráno sa vyrazíme,- prikázal Will.
Našli sme menšiu čistinku kde sme sa zložili. Kone sme priviazali neďaleko tábora aby mali vlastný kľud.
Luke a Jack šli zbierať drevo. A Will s Erikom vykladali deky a jedlo.
Oheň. Zahrial ma na dlani malý plamienok.

Keď sa vrátili z húštiny,naskladali drevo na seba a ja som ho lusknutím prsta zapálila.
Začalo príjemne praskať.
Všetci sme si zobrali hrubé deky a zababušíli sa do nich.
Po chvíli sme sa najedlo a zhodnotili,že nám treba ísť spať. Rozhodla som sa mať stráž ako prvá. Ostatní si šli ľahnúť.
Pokojne som počúvala praskajúce drevo a pozerala sa priamo do ohňa.
Otec a mama....chýbali mi. Keby sa všetko udialo inak. Mohla som teraz študovať pedagogiku a pekne praxovať v škôlke. Hrala by som sa s deťmi,učila ich ako sa majú pekne správať.

Niečo zašumelo. Prebralo ma to z myšlienok.
Pozrela som tým smerom a natiahla ruku. Svetlo. Slabý lúč mi vychadzal z ľavej dlane.
Šum rástol. Začala som sa obávať najhoršieho a to, že nás objavili araikovia-služobníci Temnej.

Niečo po mne skočilo. Ostala som rozčapená ma zemi. Čo najrýchlejšie som sa prevrátila aby to niečo bolo podomnou.
Tvárou v tvár mi ležala pod telom dievčina.
Mala zhruba rovnaký vek ako ja.
Chlapci sa na tento hluk hneď zobudili a vytasili meče.
-Kto si?-zvrieskla som.
-Volám sa Thef,- bála sa.
-Čo tu robíš!?Si sama?- ozval sa Will.
Držala som ju pevne v zovretí aby sa nepokúsila utiecť.
-Našu dedinu vykradli. Zabili celú moju rodinu. Ušla som,- mala slzy v očiach.
Pozrela som na Willa a ten prikývol. Pomaly som púšťala zovretie a nakoniec som z nej zliezla.
Podala som jej ruku,- Volám sa Samantha a som strážkyňa živlov. Toto sú Will,Jack,Erik a Luke,-ukazujúc na nich som ich predstavovala.
-Teší ma ,- spoza sĺz sa usmiala.
-Luke, dones jej deku,- prehodil Jack.
Erik bol ale rýchlejší,- Nech sa páči.-
-Ďakujem,-odvetila.
Sadli sme si v kľude k ohňu a rozprávali sa dlhú chvíľu.
Thef-opálenejšia pleť, hnedé dlhé vlasy s dredami. Sedemnásť ročné dievča.
Utiekla z dediny a teraz nemá nič a nikoho.
-Môže ísť s nami nie?- opýtal sa Erik.
-Nemáme dostatok zásob a k tomu všetkému je to nebezpečná cesta,-odmietal Will.
-Will, prišla o všetko. Veľmi dobre viem ako sa cíti. Kam pôjde? Nemá nikoho kto by ju prichýlil a sama ísť do kráľovstva nemôže,-nesúhlasila som s ňou.
-Vieš bojovať?- opýtal sa Jack.
-Viem dobre ovládať lukostreľbu. Som dobrý lovec a stopár,- prikývla.
-Tak a je to vyriešené. Pôjde s nami!- usmiala som sa.
-Tak dobre. Ráno skoro vstávame bežme už spať,-povzdychol Will.
-Budem ďalej strážiť, kľudne choďte spať,- povedala som.
-Ak budeš unavená zobuď ma,- ozval sa  naspäť Will.
Prikývla som.
Po troch hodinách som zobudila Willa a šla spať.
Takto sa zrejme striedali celý večer.

-Tak vstávame banda plesnivá,- zvrieskol Erik.
Všetci sme sa ihneď zobudili a s nadvihnutým obočim ako : Čo to má znamenať? Sme naňho hľadeli.
Očervenel,chytil si hlavu pravou rukou,- Vždy som to chcel použiť v neakej situácií.-

Zasmiala som sa.
Ostatní len pokrútili hlavou.
Zbalili sme si zase veci nasadli na kone.
Ou a aby som nezabudla. Erik sa ponúkol,že zvezie Thef a tá si bez námietok sadla za neho.

Po dlhej dobe opäť kapitolka ;) opäť prosím o komentáre ak máte chuť a čas... čoskoro príbeh naberie obrátky ..Máte sa na čo tešiť a už teraz rozmýšľam nad druhou časťou ! :) Majte saa ❤️