Strážkyňa Živlov |PREBIEHA KOREKCIA|

časť 5.

V ten deň sme s Emily doobedu prešli celý palác a zakončili sme to prechádzkou po obrovskej záhrade.

-Ó! Ešte niečo, pozri! - prerušila ticho Emily.
So zaujatím som sa na ňu dívala.
Zastala a čupla si. Ruku položila na zem a nachvíľu zatvorila oči. Ani nie pár sekúnd na to, spoza jej prstov začala kvitnúť rastlinka až napokon vypučila do krásnej ruže.
Zatlieskala som jej.
-Úžasné! Takže, ty vieš tiež ovládať živle?- S úžasom som sa jej opýtala.
-Všetky nie, iba zem. Tak ako moja babka a tak ako každý v mojom rodokmeni. Len strážkyňa vie ovládať všetky štyri živly naraz- usmiala sa.
-Stavím sa, že toto nevieš!-zasmiala som sa.
Natiahla som ruku ukazujúc na najbližší strom. Zem! V tom momente sa malý stromček začal hýbať.
Nakoniec korene vyrval zo zeme a začal pochodovať ku nám až sa napokon pri nás zastavil. Uklonil sa.
-Dobrý deň, vaše veličenstvo!- rozvážne sa prihovoril stromček.
-Ako si to urobila?!-
-Tajomstvo kuchára- vyplazila som na ňu jazyk,- no berie to veľa energie a nie je to na dlho. Aspoň ja to zatiaľ takto nemám dobre pod kontrolou.-

V tom stromček zapraskal a vrátil sa na pôvodné miesto odkiaľ prišiel a už sa ani nepohol.

Prešli sme k lavičke a sadli si na ňu.

-Sienna, bývalá strážkyňa, ma naučila používať živly, no len z časti. Potrebujem trochu viac času aby som zvládla svoje schopnosti. A čo potrebujem najviac, je bojový výcvik. Ak by sa stalo, že energiu na živly už mať nebudem. Očakáva sa, že budem na čele s vojskom, ak sa stane niečo zlé. Aj my sme už dlhšie pozorovali Kaizen. Podpláca ľudí lacnými sľubmi o lepšom živote. Netuším, čo ma za lubom ale prekazím jej to,- aspoň som dúfala v moje slová.

-Spoločne, jej to prekazíme,- chytila ma za ruku.-
-Ešte mám čas sa pripraviť, no potrebujem nájsť aj mojho waquari-spoločníka duše. A ja netuším akú ma podobu, kto to je, kedy príde alebo v konečnom dôsledku vôbec, kde ho hľadať. Občas sa mi snívajú divné sny, ako som v húštine s niečím veľkým. Milujem to. Milujem to niečo, chovám ktomu city ale, neviem čo to je. Musím to nájsť,- dohovorila som vážnym tónom.

-Samozrejme Sam. Urobím všetko čo je v mojích silách. No dovoľ mi aspoň na tri dni viesť ešte ako tak normálny život a užiť si ho pokiaľ môžem. Teda spolu s tebou,- povedala tiež vážne a v tom momente sa usmiala,- Mám pre teba prekvapenie. Prvý deň, čiže do konca dňa máš voľno. Mňa totižto čakajú prípravy. Zajtra, druhý deň, si spravíš doobedu relaxačnú kúru, pretože sa na tvoju počesť koná večierok, lepšie povedané ples a skôr než ma prekričíš, tretí deň ideme naspäť do nášho sveta.-

-To myslíš vážne? Vieš sa dostať späť?!- zarazene som sa opýtala.
Myslela som, že to dokážem iba ja.
-Samantha. Vravela som ti to už včera... Aspoň vidím ako ma počúvaš,- nahodila pokerface.
-Oukéj prepáč,- zasmiala som sa ospravedlňujúco.
-To nič, ukážem ti to pozajtra,-sľúbila a zasmiala sa,-no každopádne už musím ísť, čakajú ma kráľovské povinnosti. Mám ti niekoho zabezpečiť aby si sa nenudila?- spýtavo sa na mňa pozrela.
-Nie. To je dobré. Nájdem si niečo.-

Prikývla a pobrala sa preč.

No tak Sam? Čo budeme robiť? Vravelo ku mne druhé ja. Vyskúšame si schopnosti?
Ale nie tu!
Niekde, kde nebudem musieť myslieť na to, že je to niečí majetok.
Tak poďme.

Šla som asi hodinu v lese. Prišla som na jednu čistinku. Vyzeralo to tu dosť odľahlo. Takže môžeme začat! Usmiala som sa sama pre seba. S čím začneme? Vzduch. Tak teda Vzduch! Začala som vnímať prúd energie ako sa sústreďuje na tento živel.
Je množstvo využití vzduchu. Môžete niečo preniesť, odhodiť, zničiť. Rozhodla som sa skúsiť všetko čo viem.
hodila som rukami nad seba. A pozerala do neba.
Nebo nadomnou sa začalo mračiť. Vietor stúpol. Zvieratká vôkol mňa začali nervózne pobehovať a vraciať sa do úkrytov. Chcela som vyvolať tornádo. Niečo veľké. V tom začal padať dážď a vytvárali sa blesky. Netušila som, že sama môžem využívať viacero živlov naraz. Udržovala som vietor, no sústredila som sa aj na Oheň! Blesky začali byť intenzívnejšie. Obloha nadomnou bola čoraz čiernejšia. Vzduch spolu s bleskami vytvoril lievik ktorý sa zúžoval až k mojím rukám. Mala som to všetko pod kontrolou keby ma ten hlupák nevyrušil.

-Samantha! Preboha! - vrieskal a skočil na mňa.

Will:

Prechádzal som sa akurát po lese ako každý deň, keď som odrazu uvidel čierňavu nad určitým miestom. Mágia. Nasadol som rýchlo na koňa. Keď som došiel ku okraju čistinky, videl som Samanthu ako je v strede celého toho diania. Ďalej som už musel ísť pešo, keďže sa môj kôň plašil. Bežal som k nej. Videl som ako ma natiahnuté ruky k nebu. Jej vlasy lietali vo vetre. A oči... Mala ich cele biele!

-Samantha! Preboha!,-zľakol som sa a hodila sa na ňu.

Začala po mne nadávať. No ja som si to nevšímal. Hlavne, že bola vporiadku. Blesky šľahali až na zem a ledva nás míňali. Vietor sa zdvihol ešte viac.

-Zošalel si?! Mala som to pod kontrolou! Teraz zomrieme!-vrieskala no ledva som ju počul.
Obloha zahrmela a k nám sa rútil blesk. Obidvaja sme odskočili od seba.

Samantha:
Úplný imbecil! Starať sa do veci druhých! Neviem ako to budem môcť zastaviť keď sa nemôžem ani sústrediť kvôli zásahu bleskov.

-Neviem to zastaviť! Už nie!-vrieskam smerom ku Willovi. No ten ma zrejme nepočuje.
Zahrmí znova a ja cítim, že som magnetom na blesky. V spomalenom zábere vidím ako ma ochvíľu zasiahne blesk a zo mňa bude škvarok. A je to tu. Zatvorím oči a zmierim sa s osudom.
Cítim bolesť. Ale, nie až takú hroznú. Dá sa to vydržať. Otvorím oči a a vidím ako do mňa naráža blesk. No nie do mňa, niečo ho drží odomňa. Žeby ďalšia moja schopnosť?
-Zastav to!- vrieska smerom ku mne Will s natiahnutou rukou.

Takže on má obranné schopnosti.
Sústreďujem sa a privriem oči. Pootvorím ich a všetko sa zmierňuje až pomaly vyčasuje.
Celá premoknutá a vysilená si ľahám do trávy a blata.
-Si v poriadku?- plazí sa ku mne.
-Bola by som viac ak by si ma neprerušil. Mala som to pod kontrolou ale akonáhle robím niečo také veľké a niekto ma preruší stratím nad tým kontrolu! Mohla som nás zabiť!- čistila som mu žalúdok.
-Prepáč , že som sa o teba bál! Keď stojíš v strede búrky a máš biele oči a čučíš do blba!-opätoval mi to.

Zarazila som sa.. On sa o mňa bál?
-Som v poriadku!- nahnevaná som odpovedala.
On sa usmial tým jeho úsmevom.
-Mmohol..by si prosím ťa prestať?!-vyštekla som naňho.
-S čím?-zasmial sa.
-S tým tvojím ala neodolateľným úsmevom- odvrátila som zrak.
-Neodolateľným?- usmial sa ešte viac doširoka.
-Nepozerám sa!- urazene som pozerala iným smerom.
Chvíľu vládlo ticho, keď Will prehlásil:
-Mali by sme už ísť. Budú sa o teba báť.-
-Trafím aj sama,- rýchlo som sa postavila a ako som chcela spraviť krok, podlomily sa mi nohy.

Fúúú. Hrozne ma to vyčerpalo, dychčala som.

-Čo sa deje?-pomohol mi na nohy Will.
-Som vyčerpaná. Môžeš...?-nedopovedala som a znova sa mi podlomily nohy. Videla som uz len moju fantáziu. Poníky, dúhu, víly...