Lovci

6.

Prečo? Nemala som sem nikdy chodiť. Varovali ma, ale ja .......
Neposlúchla som. To bola chyba.

,, Čo chcete?bola som nútená sa to opýtať, Inak by ......

Chcela som sa hneď v tom momente rozplakať, no musela som zachovať chladnú hlavu aj keď sa to týkalo mojej rodiny.

,, Niekto chce tvoje schopnosti a my mu to umožníme."povedal a mne skoro zamrzlo srdce.

,, Čože chcete? To nemyslíte vážne.''stále som sa spamätávala z toho, čo povedal.

Jeden lovec si ma všimol, ako som sa pokúsila komunikovať na diaľku. Dokážu to tí lepší, kto nie, nie je pre nikoho hrozbou.

,, Malo mi to napadnúť,"povedal ten ktorý tam iba tak stál:,, vie komunikovať. Preto ju chcel."

Stále som nevedela, kto ma chce. Teda nie mňa ale moje schopnosti.

Ako sa dostanem preč? Nesmú sem prísť zvieratá no a vie aj o rastlinách.
Viem. Premením sa na niečo malé.

V tom okamihu som pocítila, že stojím na štyroch nohách. Premenila som sa na malú myšku.

Všetko bolo také veľké. Aj lovci okolo mňa. Začala som utekať. Lovec sa ma snažil chytiť no keď prišiel na to, že to nedokáže mi chcel stúpnuť na chvost.

Uhla som sa a ušla z lesa až na pole. Nevidela som ich. Tak som usúdila, že môžem byť človekom.

Znova som pocítila hrejivý pocit ale trvalo to iba chvíľu pokým ma neovial chladný a silný vietor.

Prišla som do bytu dosť zadýchaná. Uvidela som, ako sa mama prechádza po byte hore a dole. Robievala to keď bola nervózna.

A teraz nastala chvíľa pravdy. Povedať mame, čo sa stalo.