Lovci

18.

Ráno som sa nezobudila sama, ako obvykle. Tentoraz tu stál nejaký chlap. Podľa všetkého to bol môj drahý otec John.

,, Čo tu robíš?" opýtal sa ma John. Roztvorila som oči a nemohla som si nevšimnúť jeho postavu. Bol vo veľmi dobrej kondícií. Udržiaval sa a nevyzeral veľmi staro. Jeho oči mi boli povedomé. Mám ich také isté. Sú modrrk farby. Prrkvapilo ma, ako sme sa podobali.

,, Neviem. Spadla som do priepasti a dotackala som sa až sem s dochrámanou nohou a inač, ty musíš byť John ?" pozeral prekvapene. Asi mu to došlo až teraz.

,, Ako sa voláš? A si v poriadku ?" áno došlo mu to až teraz.
,, Som Stela. A moja sa mi už hojí. Nemusíš sa báť. Ak by som mohla vedieť, čo sa vlasne stalo? Mama mi toho veľa nehovorila, " zhlboka sa nadýchol a začal : ,, Raz sme sa stretli, tuším, že to bolo na ulici. Mal som ťažký deň a narazil som do nej. Knihy, ktoré mala v rukách jej spadli na zem. Pomohol som jej ich zozbierať. Dotkol som sa jej ruky. Pozrela sa mi rovno do očí. Ospravedlnil som sa jej a neskôr sme sa opäť stretli.
Myslí, že vieš, čo sa potom dialo. " bola som prekvapená.
,, To síce áno, ale prečo si dvakrát odišiel a opustil ju, " cítila som, že táto otázka bola očakávaná.
,, Musel som vás chrániť. Som najsilnejší čolvek, ktorý má schopnosti. Nemohol som dopustiť, aby sa vám niečo stalo a ja som to takto nechcel, no nemohol som byt s vami a riskovať, preto som to tu vybudoval tak, aby to tu nikto nenašiel. A mimochodom, ako sa má Juliett?" pochopila som. Celý čas som si myslela, že je to nejaký zbabelec, ale ukázalo sa, že nás chcel iba chrániť a o mne asi ani nevedel.
,, Neviem, ako sa má. Uviazla som tu a hľadajú nás lovci. Jedného dňa som chcela založiť oheň, ale nemali sme drevo. Šla som do lesa a zrazu sa na mňa vyrútil medveď. Bol pohltený temnotou a šiel po mne. Utekala som pomedzi stromi, no zachytila som sa. On ma dobehol a skotúľal ma dole kopcom. Pod kopcom bola priepasť a ja som do nej spadla spolu s medveďom. Bola som celá dochrámaná a dlho som spala. Tal som našla prúd vody a medzeru v skale a teraz som tu, " pozorne počúval každé jedno slovo. Zaťal päste a tresol nimi do stola.
,, Vedel som, že to nepôjde tak ľahko..." mumlal si popod nos. Nerozumela som mu.
,, Najskôr si myslia, že si ....." na to som už prišla aj sama. Dúfam, že sa im nič nestane a prestanú ich loviť.

Odbehol do inej izby a vrátil sa s taškou na ramene.
,, Kam ideš ?" vyhŕlla som zo seba.
,, Nájdem ich a..." skočila som mu do reči.
,, Idem s tebou, " povedala som rýchlo a zdvihla som sa z gauča.
,, Nie ostaneš tu. Je to nebezpečné," povedal a odbehol preč. Zabuchol za sebou dvere a zamkol ma tu.
,, NIE," zakričala som za ním.