Lovci

22. Koniec

Zobudila som sa a všimla si, že vlk tu so mnou už nie je. Kam by tak mohol ísť vlk. Trošku som sa ponaťahovala a vyšla von z altánka. Všimla som si čerstvé vlčie stopy. Následovala som ich, keď sa zrazu začali krížiť spolu s nejakými ľudskými topánkami. Pobehla som, pretože som sa bála o vlka. Zastavila som a zhíkla od nemilého prekvapenia. Bolo to hnusné. Predo mnou ležalo mŕtve rozpárané telo vlka. Srsť mal od krvi. Do očí sa mi nahrnuli slzi a jemne mi stekali po lícach. Kto mohol také svinstvo urobiť ? Pýtala som sa semej seba v duchu.

Čo ak to bol ten chlapec ktorý ma mal strážiť ? V tom prípade bude trpieť ešte viac ako ja.

*******

Priebeh vojny je v poriadku. Všetko ide tak, ako má ísť. Druh so schopnosťami sa dostáva dnu do budovy. Práve zabili ochranku. Ďalší oddiel sa podkopáva dnu tunelom. A napokon tí, čo lietajú odlakávajú pozornosť preč. Všetko je tak, ako má.

Počuť strelenie z nejakej zbrane. Nastane úplné ticho a na to ho preruší dlhý krik, ktorý počuť až von. Niekto zomrel.

Konečne našli člena svojej rodiny, keď  sa mu pomaly dostáva guľka pod kožu. Prediera jeho oblečenie, razí si cestu do kože. Zastaví sa tesne pri srdci. Snaží sa dýchať, no nejde to. Guľka mu prerazila aortu, bez ktorej nedokáže dýchať. Poslednýkrát vydýchne a hlava mu padne do náručia svojej manželky.

Dievča bez vlka sa rozhodlo utekať sem. Mala tušenie, kam má ísť. Teraz sa to nehodilo. Niekto ju odstrčil od mrtvého bezvládneho tela jej otca.

Plače a roní slzy po líci. Pomalyčky dopadajú na zem. Jeho brat bol spútaný, no to neznamená koniec. Vymotáva sa z pút, ktoré ma pripevnené k stoličke, zatiaľ čo rodina smúti. Smútia všetci naokolo.
Všetci okrem jeho vlastného brata. Jeho vraha, ktorý mu zasiahol smrteľný úder.

Brat sa vymotáva z pút a načahuje sa za streľnou zbraňou, ktorá je pokojne položená na stolíku. Stráž tu nie je a tak to využije. Odchádza. Kopne do stoličky a stráž prichádza. Prichádza a vdova svojho manžela so sprievodom celej rodiny.

Brat začne strieľať. Stráž padá k zemi a začne mieriť na rodinu. Dievča bez vlka sa postaví pred neho a vytrhne mu zbraň. Strelí do ňho a hneď padne na zem. Sama neverí tomu, čo sa práve stalo. Strelila ho rovno do srdca bez toho, aby čo iba na malú chvíľku zaváhala.

Otáča sa k svojej mame. Tá zhíkne a zastaví sa jej dych. Dievča nerozumie reakcii svojej mamy. Pozrie sa na miesto, kam dopadá očný kontakt jej mamy. Zahľadí sa na svoj bok a pritlačí si k nemu ruku. Krv jej steká po dlani a leje sa jej na oblečenie.

Nevie, čo má robiť a preto tam len tak stojí, keď sa jej zrazu podlomia nohy a padá na zem. Tmavočervená krv sa rozteká po bielej dlážke. Beží k nej rodina a vraví jej, aby bola silná, no dievčatko už vie, že už nič nezmôže a tak sa zmohne iba na pár slov.

,, Ľúbim vás. Budem na vás čakať a sledovať vás," povie a poslednýkrád vydýchne. Jej mama jej zatlačí prsty na viečka, a jedným ťahom jej zatvorí oči.

*******

Všetci okolo mňa smútia a stoja v čiernom. Jej mama s dcérou odišla. Mama sa na to už nedokázala dívať, ako jej rodinu pokladajú a zahrabujú pod zem. Ľudia odchádzajú, zabúdajú.

Ja, chlapec so znetvorenou tvárou menom Eugen pokladám kyticu kvetov na pomník. Zapozerám sa na prázdne miesto pod jej menom.
Objavuje sa tam :

,, Navždy v naších srdciach ostaneš. Moja skvelá a jediná priateľka," vyril som jej to na pomník.

,, Aj keď som ťa dlho nepoznal, tak viem, že si úžasná. Našla si vo mne to, čo na mne ostatných ospudzovalo. Dala si mi novú šancu. Ak sa ešte niekedy stretneme, tak ti to vynahradím....."

Povedal upokojujúco a zahľadel sa na nebo.

Tak. Toto je koniec príbehu o dievčati menom Stela. Zomrelo, aby zachránila svoju mamu. Obetovala sa len kvôli nej.

Chcem sa poďakovať za všetky prečítania. Ak by ste chceli pokračovanie o Eugenovi, tak stačí napísať do komentu.