Lovci

16.

Emily

Bežala som do lesa, no bič nevidela. V tom som našla nejaké veľké stopy. Boli asi po medveďovi.

Zľakla som sa a myslela na najhoršie. Stopy som následovala. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Plakala som, no uvidela som niečo horšie ako doteraz. Stopy šli smerom dole z kopca.

Zišla som dole a zbadala priepasť. Stopy smerovali do nej. Priepasť bola veľmi hlboká a neuvidela som jej telo.

Bolo mi smutno. Bežala som naspäť povedať to mojej mame.

Hneď, ako som jej to povedela začala plakať. Bola to jej spomienka na Johna. A hlavne, bola to moja priateľka. Aj keď to tak nevyzeralo, mala som ju veľmi rada.

O tri dni

Stela

Zobudila som sa na dne priepasti. Bola tu tma a nič som nevidela. Chcela som prevaliť medveďa, ktorý ležal na mne, no nešlo to. Bol príliš ťažký a ja som nemala dosť síl na prevrátenie takého mohutného tela.

Nemohla som použiť žiadne svoje schopnosti. Dokonca ani moje krídla. Boli celê zlomené. Musela som iba čakať.

Rozmýšľala som, čo robí moja sestra a mama a kde vlastne boli, keď som ich najviac potrebovala. Nestáli pri mne. Nechcem ani vedieť, čo by sa stalo, keby som do toho lesa nešla.

V tom som si uvedomila, že nie som na dne priepasti. Začala som sa dvíhať a prevracať medveďa na druhú stranu. Šlo to síce pomaly, no medveďa som nakoniec prevrátila a spadla som s ním na dno priepasti.

Všetko ma bolelo ešte viac, no keďže bol medveď podo mnou, nebolo to až také strašné dopadla som na ňho a pozela hore. Vonku akurát svitalo a ja som mala viac svetla na skúmanie rokliny.

Bola som tu ako väzeň. Nikde sa nedá ujsť. Krídla mam polámané a rastliny ani zvieratá tu nebudú. 

Ťažko som sa dvíhala na nohy. Keď už som na nich stála, všimla som si, že mám jednu nohu v dosť zlom stave.

Bola vykrútená a zo zadu niečo vyselo. Sadla som di a prizrela bližšie. Kožu na nohe som mala strhnutú a bolo mi vidieť až mäso. Pri tom pohľade ma naplo na vracanie.

Aj keby som chcela, nedokázala by som zo selena niečo vydať. Pár dní som už nejedla a malo to aj následky.

V bruchu mi zaškvŕkalo a ten zvuk sa ozýval po celej rokline. Bolo to strašne strašidelné.

Bola som veľmi unavená, preto som zaspala.

Niekedy po prebudení

Zobudila som a a všimla som si, že moja noha sa pekne hojí. Nebol to najkrajší pocit, aký som v živote mala , ale bolo to lepšie ako včera.

Bolo ráno a ja som sa rozhodla vidať na cestu. Slnko sa usmievalo nado mnou a to som využila vo svoj prospech.

Postavila som sa na nohy a začala našľapovať z jednej na druhú. Bolelo to, no zaťala som zuby a šlo to.

Pomaly som kráčala a obzerala sa okolo seba. Zo začiatku som nenašla nič, no potom som uvidela prameň vody. Vytekal z akejsi skaly. Pobehla som a napila sa. Vodu som nemala už pár dní, čo mi teraz padlo vhod.

Premýšľala som, či nemám nejakú vec, kde by sa dala voda preliať. Mala som na sebe iba otrhané oblečenie. Túto myšlienku som týmto zavrhla.