3.

391 25 0
                                    

Po schodoch som zišla v zelených šatách a s rozpustenými vlasmi. Sadla som si na stoličku medzi mamou a Emou a pritiahla sa k stolu. Rýchlo som si dala obložebý chlebík a napila sa čaju. Vbehla som do kúpeľne, umyla si zuby a šla na autobus.

Chvíľu meškal. Stála som tam a uvidela ho prichádzať. Nebol veľmi plný, no predsa som si sadla k mojej najlepšej kamarátke Lindsey.

,, Ahoj!"pozdravili sme sa naraz. Na to sme sa zasmiali. Všimla som si, že má na sebe oranžovú sukňu a bielu blúzku na ramienka.

,, Vyzeráš úžasne,"pochválila som ju pravdivo. ,, Ty tiež,"povedala a nastalo ticho. Asi sa niečo stalo. Nikdy nie je ticho.

,, Máme dnes nejakú písomku?opýtala som sa pre istotu. Veľmi som sa neučila.
,,No okrem veľkého testu z angličtiny nič. Prečo sa pýtaš? Znova si sa neučila, čo?"
Zahanbene som sa pozrela na dlážku. Nemala som bič iné na práci.
,, Neboj, poradím ti ako vždy."vedela ma utešiť. A nie iba teraz.

,,No nebude to zadarmo."pretočila som nad tým očami. Práve som sa upísala ľudskej podobe satana.
,, Čo chceš?"vypŕskla som na ňu.
,, Keď budem niečo potrebovať, obrátim sa na teba. Dobre?"
,,OK"povedala som, keď sme už boli pred školou. Vycítila som, že sa na mňa niekto pozerá. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť.

Otvorila som si skrinku a vybrala pár vecí z nej. Vyšla som po schodoch. Tam bola naša trieda. Otvorila som si dvere a sadla si vedľa Lindsey. Bola som presná a hneď zazvonilo.
Prišiel učiteľ, ktorý ma nemá veľmi rád, no bol celkom fajn aj keď trochu prísny.

Lovci Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang