Lovci

10.

Po incidente s otrávenou riekou som začala byť ostražitejšia.

V noci

Tábor sme si rozložili len nedávno. Bolo to asi jeden kilometer od rieky.

Navečerali sme sa z pár suchých chlebov. Napili sme sa vody a šli spať.

Nedokázala som to. Stále som myslela na tigra. Jeho oči. Jeho pruhovanú hrivu. Tú krásu. Niečo ma na ňom zaujalo.

Tento krát som spala v stane. Odkryla som sa a pomaly obula. Otvorila som stan a zapla si bundu.

Rukami som privolala zvieratá, no nevedela dom nájsť tigra. V tom však niečo behalo pri kríkoch.

Nevedela som, aké zviera to je. Neisto som šla ku kríkom, no pred tým som pomyslela na mamu.

Nepustila by ma tam, ale niečo mi vravelo, že musím. Poslúchla som hlas, nie moju mamu.

Caz kríky som prešla normálne. Bez úrazu. Videla som , ako predo mnou tiger vrtí svojím pruhovaným chvostom.

Zrazu zastal a otočil sa na mňa. Videla som, ako sa jeho zrenica mení a stáva sa čiernou. Chcela som to z neho vytiahnuť.

Načiahla som k nemu ruku v nádeji, že sa ňou dotknem hlavy tigra.

No zlo v ňom začalo prúdiť a veľká mačka sa zahnala labou rovno na moju ruku.

Stihla som ju odtiahnuť. Začala som utekať, no vedela som, že tiger je rýchlejší ako ja.

Dohnal ma a stiahol. V tom som myslela na jediné. Premeniť sa na jaguára.

Podarilo sa a zahnala som sa labou na ňho. Poškrabala som ho cez tvár a zrenica sa v tom okamihu zmenila na normálnu.

Premenila som ho. Tiger sa mi poklonil a utiekol preč od nášho táboru.

Premenila som sa na človeka a naspäť odišla do stanu. Zaspala som.

Táto časť je trochu kratšia. Nabudúce bude dlhšia. Píšte komenty. Ďakujem.