Lovci

19.

Nie. Nie. Nie. Oci, prečo?

Rozhodla som sa ísť za ním, ale zamkol ma. Musela som si nejako poradiť aj bez kľúča. Došlo mi to. Zhromaždila som sily, ktoré som ešte mala. Zohla som sa k zemi. Ruku položila na drevenú podlahu. Sústredila som sa najviac, ako som iba mohla v tej chvíli. Podarilo sa. Rastliny sa splietli a utobili akýsi kľúč. Chvíľu mi trvalo presne ich nasmerovať na kľúčku z vonku, no vyšlo to. Dvere sa za malú chvíľu otvorili, no ja som si zbehla zobrať nejaké jedlo. Vzala som tri jablká z kuchyne a vybehla zo stromového domu. Prešla som okolo krásnrho miesta. Rýchlo som sa prepchala cez tú štrbinu v skale, ako som to urobila pred tým. Nemôžem uveriť. Myslel si, že neutečiem a mohlo mu trošku napovedať, že mám krídla. Hojili sa veľmi rýchlo. Mala som tu už iba škrabanec a druhé sa pomaly zrastalo dobrým smerom. Zhromaždila som sily a pomaly som mala nohy nad zemou. Spadla som. Moje krídla neboli ešte pripravené na let, no môj otec ma vôbec nepozná. Keby áno, tak vie, že ja nájdem cestu utiecť aj keby ma yo malo stáť život.

Musela som vymyslieť niečo lepšie a účinnejšie, ako lietať so zlomeným krídlom. Zapískala som a ochvíľu sa tu objavil veľký vták. Bol to orol, no bol chiméra. Bol veľký, ako lev. Výzorom sa podobal na orla a mal chvost, ako tiger. Niečo také sa mi ešte nepodarilo privolať. Bolo to gotické zviera. Myslela som si, že také už vyhynuli, no ako som si mohla všimnúť, tak ešte nie. Zviera priletelo ku mne na zem. Poklonilo sa mi pri nohách. Nevedela som, čo mám urobiť. Dala som na svoj zmysel a uklonila som sa tiež. Chiméra sa postavila bokom a čakala, kým na ňu vysadnem. Jednou nohou som sa odrazila od zeme a druhou som sa vyšvihla na majestátnu grécku bytosť.

Pomaly utekala smerom k skale: ,, Nie. Lietaj," kričala som na zviera. Už sme boli tak blízko pri skale, že ak by som sa jej chcela dotknúť, stačí sa mi trošku viac natiahnuť rukou. Zakryla som si oči, aby som to nevidela. Zrazu, keď som ich otvorila sme lietali. To zviera si chcelo získať moju dôveru. Teraz si to už navždy zapamätám, no stále som nevedela, kam máme ísť. Chytila som sa prstami hlavy a vnímala okolie. Mám to. Zviera som potľapkala a ono hneď vedelo, kam má ísť. Šla smerom cez les až k rieke.

Nechápala som, ako sa John alias môj otec dokáže tak rýchlo hýbať. Bol v priepasti a zrazu je od nej takto ďaleko. Buď sa vie teleportovať alebo ..... Nič lepšie mi neprišlo na um. Krídla nemal, čo bolo prekvapujúce. Vraj je najsilnejší a pritom nemá ani krídla. Dokonca ich mám aj ja.

*chiméra- zviera z gréckej mytológie. Môže mať rôzne podoby vzniklo spojením zvierat v jedno alebo prekliatím.

Chcete vedieť, čo sa stane ďalej?
Píšte komenty či mám v tejto knihe.
Stela237