Začarovaná Zem

Návnada

Ráno som sa zobudila na nepríjemný krik, ktorý vo mne rozprúdil adrenalín. Prúdko som sa posadila. V momente ma nečija ruka priklincovala späť k zemi.
„Nehýb sa." Zašepkal Will. Tváre sme mali blízko seba. Snažila som sa ignorovať jeho dych, ktorý ma šteklil na tvári.
„Čo sa deje?"
„Je tu Echidna."
„Kto?"
„To je jedno. Hlavne buď ticho." Prísne na mňa pozrel. Nedovolila som si mu odvrávať. Hlavne nie teraz, keď nám ide o život.
Pomaličky sa začal odomňa odsúvať.
„Will?! Kam ideš?" Kričala som pošepky.
Nahnevane na mňa pozrel a položil si na pery ukazovák. Prevrátila som oči.
Zrazu sa opäť ozval ten škrek, ale omnoho bližšie.
Naskočila mi husia koža.
Všimla som si že všetci sa niekde schovali.
„Dúfam, že ma nechcete podsunuť ako návnadu." Zamrmlala som posmešne a Will sa na mňa opäť pozrel. Tentokrát som mu v očiach videla ľútosť.
Ústa som otvorila dokorán.
To. Snáď. Nemyslia. Vážne.
Will sa stratil v lese a ja som tu ostala sama.
Nech si chlapec nemyslí, že budem riskovať život.
Chcela som sa postaviť, ale zistila som, že mám priviazané ruky aj nohy.
To kedy stihol?!
Ten egoistický debil!
Podrazák!
Začala som trhať rukami. Onedlho som mala ruky voľné. Pustila som sa do nôh. Škrek bol už úplne blízko. Snažila som sa rozviazať si uzlíky, ale ruky sa mi neskutočne klepali.
Nevadí Alyssa... To nejako zaskočíš...
Postavila som sa a myšacími krokmi som sa pohla k lesu. Zrazu som započula praskanie a okolo mojej hlavy preletel strom. So srdcom niekde v hrudi som sa pozrela smerom, odkiaľ strom prišiel.
Stála tam nádherná žena s diabolským úsmevom na tvári. Dlhé hnedé vlasy jej padali vo vlnách na hrudník. Od pása dole mala hadí chvost, ktorý sa leskol tmavými farbami.
Vystrašene som na ňu pozrela.
Musela som vyzerať ako dokonalá korisť. Strapaté vlasy pofukujúce v slabom vetre, bledá tvár a vypúlené oči... K tomu zaviazané nohy! Úplne na zožratie....
Pomaly sa začala ku mne plaziť a ja som spadla na zem. Rukami som začala cúvať dozadu.
Ak toto prežijem tak ich zabijem!
Ani som sa nenazdala a Echidna sa už nadomnou skláňala. Vyplazila svoj hadí jazyk a prešla mi ním po líci. Takmer som sa povracala!
Zreničky sa jej rozšírili a túžobne na mňa pozrela. Svoje ústa otvorila dokorán. Boli obrovské! Zmestilo by sa do nich naše auto.
Začala sa ku mne nakláňať a ja som hlavu položila na zem. Zatvorila som oči a stisla pery.
Ak ma Echidna zabije, budem ich celý čas strašiť!
O do kelu.... Ja ešte nechcem zomrieť!
Echidna si ma celú strčila do úst a zatvorila ich. Po jej vnútornostiach som skĺzla úplne dolu. Bolo tu dusno. Buchala som po jej koži. Odpoveďou mi bol priesvitný sliz, ktorý na mňa spadol.
Je to definitívne..... Budem ich strašiť po celý ich život!
Akurát som rozmýšľala ako im čo najviac znepríjemniť život, keď som započula Echidnin škrek a dýku, ktorá prepichla jej kožu tesne predomnou.
Pocítila som ako padá. Onedlho sa už nehýbala. Dokonca ani jej vnútornosti.
Začula som zvláštny zvuk.... Ako keď niekto trhá rukami látku. Zrazu sa predomnou objavila dýka a pomaličky smerovala dolu. Niekto roztiahol zárez, rukami ma nahmatal a vybral von.
V momente mi do tváre udreli ranné lúče.
„Koho mám zabiť?" Naštvane som povedala, keď som sa ocitla na zemi.
Otvorila som slizom zlepené oči a zaostrila na Ryana a Willa.
Potláčali smiech.
„Vy idioti! Viete čo to bolo hniť v tom smradľavom žalúdku?!"
Im niečo hovoriť.... Po mojich slovách vybuchli do smiechu až sa šúľali na zemi. No čo už...aspoň som rozosmiala Willa. Škoda, že som mu nevidela do tváre.
Pozrela som na sliz na mojom tele a dostala úžasný nápad. Zakrádala som sa ku ním a skočila na nich. Rukami som im prechádzala po tvári, vlaskoch a pleciach.
Keď som skončila, čudne na mňa pozreli.
Perverzáci jedny....
S povzdychom som sa z nich postavila a vybrala sa kadeľahšie...
Konkrétne k môjmu spacáku.
Aaarghhh! V tom slize som sa ledva hýbala!
V strede cesty som zarazene zastala. Všetko som zrazu pochopila.
Och prečo som len taká sprostá! Prečo?!
Pri našom táborisku postávali zvyšný členovia skupiny. Keď ma Leo uvidel rozosmial sa a pribehol ku mne.
Ako keby sa nič nedialo. Všetci sú falošní..
„Aly..."
„Vy hnusný podrazáci! Preto ste ma zobrali k vám!" Naštvane som na neho pozrela ale o chvíľu mi po tvári stiekli slzy. Rýchlo som si ich utrela.
Bolo mi na nič.
Zatváril sa nechápavo.
„Tak preto... A to som si myslela, že môžme byť kamaráti." Znova som si pretrela oči.
„Aly ja nechápem čo sa ti stalo." Chytil mi tvár do dlaní a prinútil ma sa mu pozrieť do očí.
Bol zmätený.... Ale to ho nijako neospravedlňuje.
„Vieš čo sa mi stalo. Pred chvíľou som trčala v žalúdku Echidny."
„Dobre... Ale ako to súvisí s nami?"
„Pochopila som, prečo ste ma k sebe zobrali. Prečo ste ma nenechali samu na tej skale a nešli kadeľahšie."
Zrejme som upútala pozornosť všetkých navôkol, lebo sa zastavili v činnosti a nechápavo sa na mňa pozreli.
„Lebo som sprostá návnada. Niekto koho podsuniete na podnose príšerám. Niekto kto slúži ako obeť. Niekto koho nemá nikto ani trošku rád."
Vyslobodila som svoju tvár z jeho dlaní a rozutekala sa preč.
Ďaleko od nich.
Ďaleko od Cantaty.
Ďaleko od sklamania.
Skrátka ďaleko.... Ale najprv musím nájsť vodu.

Počula som za sebou ich hlasy. Ignorovala som ich.
Neskôr hlasné škreky. Obzrela som sa a videla pri nich ďaľšie dve Echidny.
Nech si poradia sami.
Rozutekala som sa ešte viac.
Na päty sa mi lepili výčitky svedomia.
Alyssa...to im vôbec nepomôžeš?
Nie.
Prečo?
Lebo sú falošný... Majú svoje zbrane, tak nech si poradia. Tu by mi aj tak žiadna návnada nepomohla.

Ďalšia čásť... Dúfam, že sa páči. <3