Začarovaná Zem

Iba sen

Aly

Zobudila som sa v strede malej, kedysi bielej izby. Stoličky tu boli poprevracané a na stole sa rozpínala stará kniha.
S mrmlaním som sa posadila a pozrela sa do nej.
Nič tam nebolo. Divo som prevracala strany ale nenašla som ani čiarku.
Som doma?
Kde sú Will a zvyšok?!
Pozrela som sa na seba a uvidela  kostým vojaka.
Na zemi som našla mobil. Rýchlo som ho zapla a pozrela sa na čas a dátum.
Si zo mňa robíte srandu.
Čas ukázal, že som bola mimo asi hodinu.
Dátum bol rovnaký.
Neveriacky som sa zosunula na zem.
Bol to len sen?
Ja a Will? Charlotte, Ellie, Ryan, Leo, Alex, Sam? Všetko je vymyslené?
Cantata? Kde na to moje podvedomie prišlo?
Počkať!
Vyhrnula som si tričko ale nenašla som tam ani škrabanček.
Oči sa mi v momente naplnili slzami.
Dopekla!
Ja som sa zaľúbila do sna?!
Rukou som si prekryla ústa aby mi z nich nevyšiel vzlyk.
Theo?
Skúsila som poslednú možnosť ale nik sa v mojej hlave neozval.
To som sa už zosypala úplne.
Plakala som asi polhodinu, keď mi začal mobil vibrovať ako o život.
Vysmrkala som sa a zdvihla hovor.
„Áno?"
„Alyssa Neveah Reedová! Kde si?! Po uliciach sa preháňa nejaký muž a chce nám vrátiť letáky, ktoré mu vraj nejaká vojačka vsunula do rúk! Ak si si myslela, že sa z toho vyvlečieš si na omyle! Okamžite sem príď!"
A zrušila.
Mala som ísť radšej za tu princeznú.
Postavila som sa na nohy a oprášila sa od chumáčov prachu.
Chýbal mi Will. Aj keď existoval len v sne.
Zahnala som slzy a pobrala sa preč z toho hrôzostrašného domu.
Vyšla som v tmavej uličke, v ktorej bolo plno smetných košov.
Zapchala som si nos, rýchlo ju prebehla a ponáhľala sa k mame.

„Tak tu si! Kde si bola tú hodinu?! Mám sa porozprávať s Katie?"
Podišla ku mne a nožíkom začala rozrezávať pásku na krabici.
Vedela som čo je v nej.
Hora letákov.
„Nebola som s Katie." Zašepkala som.
Bola som v Cantate... Začarovanej Zemi! Spoznala som tam tvojho potencionalného zaťa, prežila útok upíra, Echidny, Arachné. Dokonca som sa rozprávala s pánom času a priestoru. Chce pomenovať svoju dcéru po mne! Chápeš? Jedno dievča ma tak neznášalo, že ma takmer zabilo. A celý čas sme sa hnali za nejakým zázračným kameňom. Našla som si úžasných kamarátov... Ale vieš čo?
Bol to len hlúpy sen.
Viem...je to trápne.
„A kde si bola?" Vystrela sa a založila ruky vbok.
Zdedila som po nej len jej nos. Viac som sa poddala na otca. Ale popolavé vlasy mám po prababke, ktorá žila v Rusku. Počas veľkého sťahovania prišla do Anglicka kde aj ostala.
„So spolužiakmi." Zaklamala som.
„Aly... Vieš ako je táto akcia pre nás dôležitá. Prosím ťa... Splň si svoje povinnosti a možnože ešte stihneš tú kapelu... Akože sa volala? Och áno... Cherry."
Premkol ma čudný pocit.

Will, zober si od nej ten zasraty program!" Zhúkol chlapec, čo kráčal vedľa neho a hnusne na mňa pozrel.
Will si vzdychol a z rúk mi zobral leták.
Ak čakali, že ich nechám na pokoji, boli na omyle.
Tsss....Teraz, keď to začalo byť zaujímavé.
„Ďakujem... Osobné vám odporúčam kapelu Cherry o 19:00 a...."
„Dobre pani Hitlerová.... My nestojíme o tvoje rady. Choď otravovať niekoho iného."
Odstrčil ma na bok a podbehol ku svojej skupinke.

Aj to bol len sen?
Ale ako mohol? Tie letáky som strčila tomu chlapovi do rúk až keď som ich začala sledovať.
Pche.... Asi som sa do toho Willa zaľúbila na prvý pohľad.

Neviem čo to do mňa vošlo. Pribehla som k mame a objala ju akoby sme sa nevideli mesiac.
„Mám ťa rada, mami." Zašepkala som.
„Aj ja teba Aly. Keď prídeme domov, zájdeme na čokoládu do Sweet&Cake áno?"

Prebodol ma vážnym pohľadom.
„Do Sweet&Cake určite niekedy zájdem."
Zašepkal a mne sa prudko rozbúchalo srdce.
„Sľubuješ?"
„Sľubujem."

Pokrútila som hlavou aby som zahnala tu... Spomienku? Nie... Spomienka to byť nemôže. Jedine tak na sen.

„Á-ano."
„Je ti Dobre? Si akási bledá."
Pozrela som sa do maminých ustráchaných očí.
„Nie, mami. Cítim sa fajn." Usmiala som sa na ňu a rýchlo jej zobrala z rúk letáky.
Musím sa niečim zabaviť.

Vybehla som z hlavného stanu a prudko dýchala.
Prestaň! Prestaň!
Treskala som si hlavu o stĺp a snažila sa zahnať spomienky na sen.
Pozrela som sa na Big Ben.

16.32

To ešte stíham.

Predierala som sa pomedzi rad a ľahostajne vsúvala ľuďom do rúk letáky.
Snažila som sa zabaviť pesničkou čo hrali v rozhlase.

Is this the real life?
Is this just fantasy?

Hneď po prvých slovách som to prestala počúvať.
Existuje niečo, čo by mi nepripomínalo sen?
Mobil v mojom vrecku sa rozvibroval.
Bez toho aby som sa pozrela na obrazovku som zdvihla.
„Aly.... Kde si?"
„Otročím."
„Vrrr. Fakt ti netreba pomôcť?"
„To zvládnem." Zasmiala som sa.
„Fáaajn. Ale makaj." Odula sa ale ja som vedela, že to len hrá.
„Paa." Cmukla som a zložila.
Aspoň jeden existujúci kamarát.

Na kapelu Cherry som nakoniec nešla. Bolo mi zle.
Mama sľúbila, že príde hneď ako bude môcť.
Povedala som jej, že je to v pohode.
Taxikom som sa zviezla až pred náš dom.
Tehlový dvojposchodiak s bielymi okenicami. Klasika na tejto ulici.
Z vrecka som si vytiahla kľúčiky a vsunula ich do dierky.

Will ma chytil pod kolená, hodil si ma do náruče a začal so mnou šprintovať k zlatým dverám.
Keď sme k ním došli, ovce boli od nás asi dvesto metrov a rýchlo sa približovali.
Willovi som podala kľúče. Skúšal ich jeden za druhým, ale žiadný nesedel.
Zlostne zašomral a vsunul mi ich do rúk.
„Otvor tie zámky... Ja ich zdržím." Vytiahol si dýky a postavil sa asi desať metrov predomňa.
Prsty sa mi neskutočne klepali.
Zožratá ovcami....úžasné.
Schytila som stredne veľký kľúč a vsunula ho do prvej zámky.
Padol tam ako uliatý. Celá naradostená som ním otočila, až kým ňou necvaklo.
Druhá zámka... Túto to bolo ťahšie... Kľúč som hľadala asi tridsať sekúnd.
Z diaľky som začula bolestivé mekanie.
Vydrž Will.
Do poslednej zámky som strčila malý kľúčik v tvare srdca.
Našťastie som vybrala dobre.

Po líci sa mi skotúľala slza.
Prestaň!
Prudko som otvorila dvere a nachvíľu ma omámila vôňa domova.
Zabuchla som za sebou a zviezla sa na zem.
Čo budem robiť? Veď zošaliem!
Opäť som sa rozplakala.
Keď ono to bolo všetko tak skutočné!
Po tme som vyšla do mojej izby a hodila sa na posteľ.
Neplač za snom, Aly.
O asi dve hodiny som zaspala nepokojným spánkom, kde sme ja a Will bojovali proti drakom.

The End

Just joke lásky! :Ddd
Samozrejme, že to takto nemôže skončiť. :3