Začarovaná Zem

Epilóg

Dneska je to už rok, čo sme zachránili svet.
Will mi našťastie odpustil, že som ho proti jeho vôli zahasprovala do smradľavého skladu.
Myslím, že kľúčovým bodom našho víťazstva bolo to, že v tej chvíli držal Vitae Jamie.
Nič proti nemu.
Všetky bytosti poslal Ryan späť do Cantaty vrátane šéfa. Jamieho nechali na pokoji.
Samozrejme, ja som celú záchranú sveta a cestu domov prespala. Preto ma dosť prekvapilo, keď som sa zobudila vo svojej izbe v Londýne. Najprv som sa len bezmocne chytila za hlavu a chcela sa zabiť pre svoje realistické sny. Avšak som nespala sama. Vedľa mňa ležal Will. Bolo ťažké vysvetľovať rodičom, kde som bola tri týždne. (A čo robil v mojej posteli chlapec) Dostala som dva mesiace domáce väzenie.
Svet sa začal spamätávať z konca sveta a do týždňa bolo všetko vďaka Vitae opäť v pôvodnom stave. Nikto nevie vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Dokonca ani môj otec, ktorý sa tým trápi doteraz.
Aj keď už menej. Koniec sveta mu dal ponaučenie... A to, že rodina je na prvom mieste.
Keď sa na to pozriem spätne som zaň rada.

Obliekla som si tmavozelené jednoduché šaty a popolavé vlasy nechala voľne padať na chrbát.
Svoje orieškové oči som zvýraznila špirálou a jemnými očnými tieňmi.
Do rúku som si zobrala čierné lodičky a vybrala sa dole.
Vybrala som sa do kuchyne pozdraviť rodičov. Otec sedel a čítal si noviny. Mama niečo piekla.
Podišla som najprv k nej.
„Idem von." Oznámila som jej.
„Dobre... Ale nieže sa objavíš o mesiac." Napomenula ma. Musela som sa zasmiať.
Asi mi to bude vyčítať do konca života.
Podišla som k otcovi a pobozkala ho na líce.
„Idem s Willom von."
Otec pobavene nadvihol obočie.
„Vedela si o tom, že 25% ľudí pribere na začiatku vzťahu zopár kíl?"
Štuchne ma do brucha a ja sa zasmejem.
„Ociii... Inteligentní muži sú vernejší ako tí čo majú nižšie IQ."
„Podľa istého výskumu vydaté ženy strávia upratovaním a rôznymi domácimi prácami priemerne o 7 hodín týždenne viac ako pred svadbou."
„Kto tu hovoril o svadbe?" Zasmiala som sa.
„Veď my vieme, že raz to príde... Preto ťa varujem, drahá!" Vážne pohrozil ale v jeho očiach som videla, že si zo mňa robí srandu.
Len aby, ocko... Len aby.
Našťastie zazvonil zvonček.
„To bude Will... Ahojte!"
Podbehla som ku dverám a otvorila ich.
Stál v nich môj milovaný idiot.
V obleku!
„Vyzeráš nádherne." Zašepkal a spoza chrbta vytiahol ružu.
„Vedel si o tom, že muži klamú v priemere šesťkrát denne, čo je o polovicu viac ako ženy?"
„Vedela si o tom, že len 2% žien si priznajú, že sú krásne?"
„Ha-ha-ha." Pobozkala som ho na pery a zavrela za nami dvere.
„Meškáme." Zašepkal pomedzi bozky.
„Viem... Dvadsať minút."
„Prvykrát to nie je kvôli tebe." Prevrátila som nad ním oči a radšej nastúpila do auta.

Onedlho sme už parkovali pred reštauráciou.
„Vieš čo sa stalo dneska pred rokom?" Spýtal sa ma zasnene.
„Zachránili sme svet?"
„Nie."
„Zachránila som ťa?"
„Nie... Zabarikádovala si ma v sklade." Hnusne som naňho zazrela.
Somár.
So smiechom vyšiel z auta aby mi otvoril dvere.
„To jedlo sa samo nezje, Hitlerová." Natiahol ku mne ruku.
„Ooo... Teraz si gentleman?"
„Nebol som niekedy?"
Zahryzla som si do jazyka a spoločne sme vstúpili do luxusnej reštaurácie. V kúte sme mali rezervovaný stôl. Všetci tam už boli. Vrátane Katie a Lea.
Tých dvoch som nevidela dva mesiace. Cestujú po západnej európe.
Oni sa skrátka našli.
Zakývala som im a prisadla si.
„Kde toľko trčíte?" Spýtal sa podraždene Alex.
„Dostali sme defekt." Will mykol plecami a ja som si zahryzla do pery aby som sa nerozosmiala.
Takmer hneď k nám pribehla čašníčka a my sme si objednali.
S Katie a Leom sme sa rozprávali o ich zážitkoch.
Ellie s Ryanom študujú na policajnej akadémií. Ryan si svojím humorom už stihol na praxi podmaniť veliteľov.
Ten to dotiahne ďaleko.
Alex si našiel nejakú babu, ale tu si ju nezobral.
Vraj, aby sme sa mohli v pokoji rozprávať.
„Na prvé výročie záchrany sveta!" Leo zdvihol pohár s vínom a my sme sa k nemu so smiechom pridali.
„Kedy odchádzate?" Opýtala som sa ich, keď som vypila víno.
Katie sa rozpačito usmiala na Lea a ja som prižmúrila oči.
Nohou som drgla do Willa, nech dáva sakramentský pozor.
Akurát prišla čašníčka a doniesla nám jedlo. Neprítomne som jej poďakovala a všetku pozornosť presmerovala na Katie.
„No?" Spýtala som sa jej, keď odišla.
Leo sa zamrvil.
„Následovné dva roky nepôjdeme asi nikde."
„Prečo?" Dosť ma to prekvapilo.
„No... Lebo... Som tehotná." Zašepkala ale asi to počuli všetci, keďže náš stôl zmĺkol.
„Čože?" Neveriacky som otvorila ústa a začala sa rehotať. „Katie!" Skríkla som a cez stôl ju objala.
„Will! Počul si to?" Usmiala som sa naňho a myslela si že sa od radosti rozplačem.
Na takéto veci som citlivá.
„Blahoželám, Leo." Potľapkal ho po pleci a niečo mu zašepkal. Leo naňho zazrel a Will sa rozrehotal.
Chlapi...
Celý večer sme sa rozprávali len o Katie a jej bábätku. Už som sa nevedela dočkať, kedy sa narodí!
Rozišli sme sa okolo druhej.
Alex podplatil vedúceho, aby sme tam mohli ostať dlhšie. Aj keď ai myslím, že to bola skôr vedúca.
Pohla som sa k autu ale Will ma zastavil a nastrčil ku mne ruku.
Usmiala som sa a onedlho sme sa prechádzali tmavými ulicami.
Bavili sme sa o všemožných veciach. Od značkiek na letákoch až po politiku.
S Willom sa máme vkuse o čom rozprávať.
Milujem ho.
Nechápem, prečo som sa ho v Cantate bála.
Zapozerala som sa na hviezdy.
„Nepôjdeme aj my na nejaký výlet?" Opýtala som sa ho zamyslene.
„Kde by si chcela ísť?"
„Do hvezdárne."
Will sa rozosmial.
„Fajn, Aly Skromná... Pôjdeme do hvezdárne."
Stočil ma k sebe a pobozkal.
„Ja nie som skromná... Bola to len prvá vec, čo ma napadla."
„Nerozprávaj už toľko." Zasmial sa a pritiahol si ma k sebe ešte viac.
„Nepôjdeme po Katiiných a Leových stopách?" Zašepkal.
„Nemám čas prejsť na bicykloch západnú európu... A k tomu, rodičia by ma zabili."
„Nemyslel som v tomto."
Ahaaa.... Tak tu je pes zakopaný.
Rozosmiala som sa na plné hrdlo. Trošku mi zašibávalo z toho vína.
„To by ma zabili dvojnásobne."
„Čo ty vieš... Ako sa hovorí risk je zisk."
„Vtipálku." Zasmiala som sa a aj napriek tomu, že som zistila aké má so mnou plány som ho opäť pobozkala.
Keby niečo... V rukáve mám dve mená pre dievčatká: Florence a Sybil.

A teraz prišla chvíľa plná úprimných slov, slz a ĽÚTOSTI (heheh)... Ale ak mám pravdu povedať s príbehom som viac než spokojná... A ešte krajším ste mi ho urobili práve VY svojími komentármi a votes.
Som za vás nesmierne vďačna!
Aly a Will mi nesmiernee prirástli k srdcu... Bude ťažke sa s nimi po toľkých mesiacoch rozlúčiť.
Tento príbeh sa mi písal ľahko... Možno je to tým, že sa s Aly stotožňujem viac ako so Sam (ten kto čítal vie).... Avšak aj ja som mala zopár blokov :DDD Našťastie som mala časti vždy predpísane a moje zlatíčka nemuseli týždeň trpieť.

Fakty na ktoré si teraz spomeniem:

-Pôvodne som chcela aby namiesto Lea chcel Aly Ryan. Ale povedzme si to narovinu.... Ryan je najlepší kámoš a nemohla som z neho urobiť sebecku sviňu!
- Vitae nemal byť "čisty" (toť, že ten kto by vas chcel zabiť, zabije seba)
Ale potom by bola celá misia na sračky, kebyže stači povedať: Will zomri a stane sa... :DD
-Will si s Aly mali vyznať city na samom konci (našťastie som sa dokopala k vzťahu :DD, doteraz neviem čo zmenilo moje vnímanie... Možno nekonečne knižky, ktoré som čítala)
-Alex mal mať ako frajerku Enigmu Neveah (Theová milovaná dceruška), ktorá im mala pomôcť aj pri záchrane sveta ale nahradila som ju Katie. (Srry ladies)
-Aly sa nemala pohádať s Alexom
-Aly mala otehotnieť
-Will mal na chvíľu chodiť s Charlotte
-Ryan mal zomrieť
-Ďalší fakt je, že veta, čo prečítala Aly z knihy, keď sa teleportovala do Cantaty- Volo autem procedere per portam mirabilis liber.- niečo znamenala, ale absolútne si neviem spomenuť čo :DD A v prekladači mi hádže somariny, takže som to uzavrela ako nevyriešený prípad.
-Charlotte nemala mať brata, ale keď sa mi tak do príbehu hodil! :DD
-Príbeh mal skončiť tým, že získajú Vitae ale prišlo mi to nedokončené :DD
- A bacha, bacha, bacha.... Will NEMAL byť človek (našťastie som si to po prvých kapitolách rozmyslela)

Ďalší príbeh by mal byť vydaný do dvoch týždňoch. Určite dám o ňom vedieť v tomto príbehu. Tentokrát pôjde o slabšiu Fantasy... Bude to skôr postapokalyptické. Ale dúfam, že si prečítate aj ten, lebo podľa mňa bude mať super dej (alebo som moc naivná a preceňujem svoje schopnosti)
Ale v každom prípade sa neviem rozhodnuť do akej kategorie ho mám dať... Tak mi prosím poraďte. (Sci-fi to nie je, ok?) :DD

Tak to je asi všetko....
Ďakujem Vám! <3