Začarovaná Zem

Party

Pri dverách čakali dvaja mohutný muži. Mali ostražitý pohľad a vyzerali neprirodzene. Oči sa im nesmierne leskli a všetko doplňal záhadný úsmev na krvavočervených perách, ktoré silno kontrastovali s ich bledými tvárami.
A dokelu....
Upíry.
„Meno." Zachrčal muž napravo.
„Florence Redwineová."
Chlap vedľa na mňa zazrel a ja som vedela, že zistil, že klamem.
„Ešte raz, prosím?" Ozval sa tajomným hlasom ten druhý a očami prešiel po zoznáme.
V duchu som samu seba presvedčala, že sa volám Florence.
Florence Redwineová.
Florence Redwineová.
Florence Redwineová.
„Florence Redwineová." Zopakovala som čo najpomalšie.
„Klameš."
„Ako to môžeš vedieť?" Hrala som sa na nechápavú.
„Si nervózná." Vražedne na mňa pozrel a ja som si už-už myslela, že vezmem nohy na ramená, keď spoza dverí vyšiel nejaký chlap.
Dočerta..... Žeby to bol Jamie?
Nepochybne.
Mal hnedé vlasy a aj oči. Na perách sa mu črtal jemný úsmev, za čo mal u mňa bod.
Vyzeral ako nejaký model. Úplne som si ho vedela predstaviť v nejakom časopise.
„Alessandro! Aký tu máme próblem?"
„Jamie.... Ona kl..." Prerušil ho zdvihnutím ruky.
„Ako sa voláš, zlatko?"
„Al...Ehm... Florence Redwineová." V tom zmätku som sa skoro predstavila vlastným menom.
To by bol koniec.
Bola som si istá, že ma k tomu donútil jeho.... Úprimný pohľad.
„Veľmi ma teší, Flo. Môžem ťa tak volať?"
„Ehm..jasné."
Nadšene tlieskol rukami.
„Alessandro... Pusti ju dnu."
„Ale váš ot..."
„Môj otec je hlupák." Opäť mu skočil do reči a ja som videla ako tzv. Alessandrovi vyskočila na čele žilka.
„Poď, Flo." Zdrapil ma za ruku a pritiahol k sebe dnu. Prešli sme cez dlhú chodbu s miliónmi dekoráciami a ešte viac ľuďmi. Naše kroky smerovali do kuchyne, kde boli na pulte rozostavené fľaše.
„Kde máš otca?" Opýtala som sa ho, keď som si sadala na barovú stoličku, čo bolo v tých šatoch hodné Nobelovej ceny.
„Je preč. Rieši niečo ohľadom práce." Ľahostajne pokrčil plecami.
Aha.
Jamie začal niečo miešať. Až keď mi to položil pod nos, tak som zistila čo to je.
„Alkohol?" Zasmiala som sa trošku nervózne.
Čo si čakala, Alyssa?!
Že tu budeš na vode a chlebe?!
Je to bohatý fagan, ktorý urobil sakramentskú oslavu.
S alkoholom síce nemám bohvieaké skúsenosti, ale keď mi babka naliala na Nový rok, tak som sa dokázala opiť aj z jedného.
„Koľko máš rokov, Flo?"
„Sedemnásť." Odpovedala som pravdivo.
Dočerta! Musím si dávať pozor na jazyk.
„Tak je to v poriadku. Rok hore-dolu."
Nedobrovoľne som zobrala do ruky pohárik a rýchlo ho do seba preklopila.
Cítila som ako sa mi cez hrdlo rynie páľava.
Už dosť, Alyssa. Musíš ostáť pri zmysloch.
Jamie však nalieval ďalší.
„Jamie? Myslím, že už nechcem."
„Nechutí ti? Dolu v pivnici mám víno."
Navrhol.
Ja. Nechcem. Piť.
Pochop to, dokelu!
Okolo nás sa akurát mihla nejaká postava.
Inštinktívne som sa za ňou otočila. Zbadala som čokoládové vlasy a modré oči.
Dokelu!
Nie!
Čo tu robí, Katie?!
Prv než si ma stihla všimnuť som schmatla Jamieho za ruku.
„Víno? To by bolo fajn."
Ani som sa nenazdala a už sme jej zmizli z dohľadu.
Mala som sto chutí sa za ňou rozbehnuť a vyobjímať ju.
Chýbala mi!
Predierali sme sa pomedzi spotené tela.
„Heeej, Jamie! Pekná čaja!" Do cesty sa nám postavil opitý chlap. Mohol mať tak dvadsaťdva rokov.
Žeby ďalší, s kým sa poznajú Will?
Mal sivé oči a hnedé vlasy.
„Toto je Florence... Mimochodom... Koľkokrát som ti hovoril, že máš byť dnes pri zmysloch? Nikdy sa na teba nemôžem spoľahnuť, Robb." Odtisol ho preč a popohnal ma dopredu.
Robb.
Niekde pri schodoch sme zabočili doľava.
Čím ďalej sme šli, tým tu bolo menej ľudí.
Vošli sme do úzkej chodbičky vľavo. Snažila som sa zapamätáť cestu, ale s alkoholom v mozgu to bolo ťažké.
Nakoniec sme zastávili pred ťažkými hnedými dverami.
Jamie naťukal do klávesnice nejaký kód.
62887.
62887.
Zapamätaj si to!
62887.
Dvere sa so šťuknutím otvorili a nás vzápätí ovalil vlhký studený vzduch. Vstúpili sme do tmavej miestnosti. Jamie si svietil mobilom a ja som pred sebou zbadala nekonečné množstvo poličiek s vínami.
Zachichotala som sa.
„Tvoj otec vlastní vináreň?"
„Môj otec, môj otec... Prečo sa niekedy nespýtaš v mojej osobe?"
„Lebo všetko tu je jeho?" Zasmiala som sa.
„Pozor na jazyk, maličká." Varoval ma.
„Asi áno, keď tak reaguješ."
Tvrdo som narazila do drevenej skrinky až sa fľašky nebezpečne roztriasli. Jamie ma držal za ramená a znepokojujúco sa na mňa pozeral. Teda... Znepokojujúco pre mňa.
Alyssa... Máš tu niečo zistiť!
Jamieho akoby niekto vymenil.
„Spomínal som už, že tie šaty mi na tebe prekážajú?" Rukou siahol dozadu na zips a začal ho pomaličky posúvať dolu.
„Ešte nie."
Dočerta Alyssa! Myslí!
Jamie sa mi prilepil na krk. Z jeho pohybov som mohla usúdiť, že je skúsený. Až moc.
Cítila som sa nesmierne nepríjemne.
Alyssa... Vydrž... Robíš to pre nich.
„Ja nie som dievča na jednú noc." Zašepkala som.
„Vidím. Chcem aby si zajtra prišla znova." Odtrhol sa od môjho krku a zapozeral sa mi na pery.
„Zajtra nemôžem."
„Prečo?"
„Mám na to svoje dôvody."
„Si záhadná, Florence."
„Čo tak pozajtra?" Za túto otázku by som sa najradšej prefackala. Seriózne.
„Sťahujeme sa." Dodal smutne a vrhol ss na moje pery. Cítila som z neho alkohol.
Chcem ísť preč...
„Áno? Kde?"
„Slnečné Maldivy. Hotel Sunshine." Zavrčal len aby ma už zbavil otázok.
Maldivy. Hotel Sunshine.
Neochotne som mu bozk opätovala a odtiahla sa od neho.
„Už musím ísť."
„Robíš si srandu?"
Alyssa! Uvedom sa! Je to príliš okaté!
Ale ja sa s ním nechcem vyspať!
„Áno." Zasmiala som sa a všetky jeho podozrenia vymazala drzým bozkom.
Cítila som, že ide do tuhého.
Našťastie, práve vo chvíli, keď už som mala šaty skoro vyzlečené, do vínarne vtrhol postarší muž.
„Jamie!" Zvreskol nahnevane. Chlapec len tak-tak nedostal infarkt.
„Povedal som ti nech sa venuješ hosťom! Žiadné štetky!"
Rýchlym krokom sa ku nám presunul a vtisol mi do ruky peniaze.
Na Jamieho sa absolútne nepodobal. Avšak jeho oči boli zlovestné ako Charlottine.
Vedela som s kým ma dočinenia.
Dlho ospevovaný šéf.
Kazisvet... Doslovne.
Bála som sa ho. Vlasy mu už začali šedivieť. Jeho prísny výraz doplňali stisnuté tenké pery a orlí nos.
„Zabudni na všetko, čo ti Jamie povedal. Len ťa využíval." Súcitne ma potľapkal po líci, aj keď jeho oči pôsobili nahnevane.
Celá som sa klepala.
Rýchlo som na seba natiahla šaty a utiekla z vinárne.
Neušiel mi Jamieho naliehavý pohľad.
„Čo si jej povedal?!" Začula som na chodbe šéfov krik.
Srdce mi splašene bilo a ja som sa prečesávala pomedzi ľudí a hľadala východ.
Chcem ísť preč z tohto šialeného domu.
Dvere už boli na dohľad. Zrazu sa mi niekto postavil do cesty a obaja sme zleteli na zem.
Bola to Katie.
„Dokelu!" Zaplakala som a rýchlo sa s ňou postavila.
„Aly?" Vyriekla prekvapene.
„Som Florence!" Skríkla som na ňu a ťahala ju vonku.
Behom sme prešli cez strážnikov, ktorý sa za nami chceli rozbehnuť.
„Chce sa jej vracať!" Zhúkla som. Našťastie mi to vyšlo a oni ostali na mieste.
Zabočili sme za najbližší roh.
„Alyssa!" Zvreskla Katie a vytrhla sa mi. „Čo tu robíš?! Prečo si utiekla z domu?"
„Čo?" Prudko som zastavila.
„Pátra po tebe polícia! Už si týždeň nezvestná! Musím zavolať tvojej mame."
Vytiahla mobil a ja som jej ho v momente vytrhla z ruky a hodila preč.
Zhíkla.
„Preskočilo ti?!"
Skôr než si niekto všimol čo vyvadzáme som ju nahnala do starej dodávky.
Našťastie mi s tým pomohol Leo, ktorý ju vtiahol na sedadlo.
Začala splašene kričať.
Nastúpila som k nej a silno za sebou zabuchla dvere.
„Šľapni na to!"

Pôvodne som časť pridať nechcela... Ale kedže mám dnes taký nemastný neslaný deň, tak som sa rozhodla to urobiť.... Dúfam, že sa mi za to oplatíte komentami, inak budú časti 1x do týždňa... (Neberte to ako vyhrážku) :DDDD