Hormóny

1.3K 135 18
                                    

Zobudila som sa na to, že mnou niekto trasie.
Celá som horela.
„Aly!" Skríkol niekto pri mojej hlave.
S bolestnou grimasou som sa posadila a zbadala pred sebou celú skupinku.
„Stalo sa niečo?" Zašepkala som ospalo.
„Vonku je sedem stupňov, spíš bez spacáku a ty sa ešte pýtaš?" Neveriacky pokrútil Will hlavou.
„Chcela som sa ťa opýtať, kde je, ale nechcela som ťa budiť."
„Hitlerová! Mňa môžeš zobudiť hocikedy."
Uškrnula som sa.
„Budem na to pamätať."
„Na to, že si práve vstala máš celkom dobrú náladu."
Zaškeril sa.
Našťastie som nemusela nič hovoriť, lebo som dostala záchvat kašľa.
To som si včera teda dala.
Leo mi priložil dlaň na čelo. Pôsobilo to na mňa ako studený obklad, ktorý som v tejto chvíli súrne potrebovala.
Avšak napriek tomu, aké to bolo príjemné som ho odstrčila.
Ani neviem prečo.
„Nemusíš sa správať, ako moja mama."
„Veď ale ty celá horíš!"
Ľahostajne som pokrčila plecami.
„Chorá som bola naposledy pred dvoma rokmi. Malá horúčka ma nezabije... Myslím, že moja imunita mala čas načerpať síl."
„Najradšej by som zostal tu." Dodal Ryan. „Aby ťa tá tvoja imunita rýchlejšie uzdravila."
Chcela som prikývnuť, že by to bolo fajn. Na túru sa necítim.
Ale v mojom zornom poli skončili Charlottine zlovestné oči.
V momente som si spomenula na jej slová. Ak budeme kvôli tebe meškať, tak sa osobne postarám o to aby si sa stratila a už nikdy nás nenašla.
„Nie...nechcem vás zdržovať. Najlepšie bude, keď sa pohneme vpred."
„Aly..."
„Nie, Ryan. Ideme." Zavrčala som a postavila sa na nohy. Ustála som slabé zatočenie hlavy.
Z diaľky som počula ako sa niekto hrabe v rubsáku.
Onedlho ku mne podišiel Will a pomohol mi si obliecť bundu.
„Ak ti budem zima, tak povec.. Nejako ťa varí zahrejeme." Žmurkol na mňa a ja som podozrievavo zúžila oči.
Šklblo mu kútikmi, ale premohol sa.
Will, Will, Will.... Si samé prekvapenie.
Prekrížila som si na hrudi ruky a pohla sa za Leom.
Odtrhnuť, odtrhnuť Alyssa.
Krok číslo 1 -nespať s Willom-máš za sebou.
Teraz nastúpuje krok číslo 2: Neísť s Willom.
Leo sa usmial, keď ma zbadal vedľa seba.
Och...Aké to mám ja len šťastie... Keď ma už nebolí noha, tak musím byť chorá.
„Čo sa mračíš?" Zasmial sa.
„Ale nič..."
„Čo sme ešte spolu nepreberali?"
„Rozmýšľam... Och áno! Kde vlastne bývate?"
Zatváril sa nechápavo.
„Predsa v normálnom dome."
„To chápem... Ale v Londýne?"
„Áno."
„Kde presne?"
„Na čo ti to je?" Šibalský sa usmial.
Otrávene som si vzdychla.
„Na to, aby som ti chodila hádzať do okna kamienky, trdlo."
Leo sa prehol v páse a rozrehotal sa. Pokrútila som hlavou, ale neubránila som sa jemnému úsmevu.
„Hovoril tu niekto niečo o hádzaní kamienkov?"
Medzi nás sa vteperil Ryan.
„Áno... Myslím, že si to počul. Netreba to opakovať." Povedala som mu.
„Ale Alyy... Keď to adresuješ mne tak to znie úplne inak, ako keď Leovi."
„Vy ste stratené prípady..."
„Nehov..." Zrazu sa celé mužské obecebstvo zastavilo a hľadelo do diaľky.
Nechápavo som nadvihla obočie.
Podišla som k Ryanovi, a pred jeho karamelovými očami som zamávala rukou.
Ani nežmurkol.
To isté som skúsila u Lea, Sama, Alexa a Willa.
„Neviete, čo je s nimi?" Otázku som namierila na Ellie a Charlotte.
„To sa mi snáď zdá." Vydýchla Charlotte a zložila si na zem tašku.
„Čo je?"
„Ellie? Mohla by si ich priviazať? Rýchlo, prosím."
„Čo sa deje?"
Charlotte a Ellie omotávali chlapcov a bežali okolo mňa.
Cítila som sa ako Mia vo filme
If I Stay, keď s jej rodinou havarovali.
Nikto ma nevidel, ani nepočul a ja som nevedela čo sa robí.
Mala som toho dosť.
Nebola som doma, ale v nejakej krajine, ktorá pravdepodobne není na Zemi; liezla na mňa choroba; Nevedela som čo sa deje medzi mnou a Willom; Leo začal byť tiež zvláštný; Charlotte by ma najradšej videla pod zemou a nikto mi nič nechce povedať o Vitae!
Schmatla som Charlotte za plece a otočila ju ku mne.
„Prečo ich viažeš?!" Zvreskla som.
Vygúlila na mňa očí, ale o chvíľu sa jej na tvári objavil jej typický povyšenecký výraz.
Oľutovala som, že som ju zdrapla. Prečo práve ju! Má dokonalú šancu ma zabiť!
„Chlapcom udreli do hlavy hormóny. Však sama o chvíľu uvidíš. A teraz, ak dovolíš, by som ich chcela čo najviac zaistiť." Strčila do mňa, až som bolestivo spadla na zadok.
Aké hormóny?
Zachvíľu to uvidím?
Absolutne som ju nechápala.
Zrazu som začula vábivý hlas.
Otočila som sa za ním.
Za mnou sa rozprestieralo obrovské jazero, ktoré v obkľúčení hôr vyzeralo ako raj.
Jemná hmla sa vznášala nad jeho hladinou a na brehu sedela hŕstka žien.
Vypúlila som oči. Boli to morské panny.
Rukami si česali dlhé kučeravé vlasy, ktoré im zakrývali nahé hrude.
No do riti.... Tak tieto hormóny.
Chvosty mali pokryté zelenými šupinami, ktoré sa lekli na modro a fialovo pri každom pohybe.
Boli magické... Ale nebezpečné Alyssa.
Rýchlo som sa spamätala a pristúpila k chlapcom. Charlotte a Ellie ich držali za laná, aby im neutiekli z bezpečia stromov, ale aj tak pomaly postúpovali vpred.
„Alex. Neslintaj tak, pre milosť."
Zaklapla som mu otvorené ústa a snažila sa s nim nadviazať očný kontakt.
Mal akoby zastrené oči.
Nevidel ma. Jeho pohľad prechádzal cezo mňa.
„Ako vám mám pomôcť?"
Zakričala som dozadu Ellie.
„Skús ich nejako rozptýliť! Aby ich nepočuli! Rob dačo!"
Odkričala a pevnejšie zaborila nohu do zeme.
Spomenula som si, ako som raz o morských pannách čítala na internete.
„Ehm...chlapci? Viete o tom, že vás zabiju, hneď ako sa k nim priblížite všakže?"
„To nepomáha, Alyssa!"
„Viem." Odvrkla som a zúrivo premýšľala ďalej.
„Viete, že za svoju vášeň tvrdo zaplatíte? Sex s nimi je vraj bolestivý."
„Ježin, Alyssa! Si normálna?!" Zjačala Charlotte, keď jej jedno lano vyklzlo z ruky. Našťastie ho stihla uchopiť.
Všimla som si, že chlapci pri tom kriku nachvíľu zmeraveli, ale zase sa pohli dopredu.
V hlave sa mi zrodil nový plán.
Zaťala som sa a začala spievať vianočné koledy.
Ellie a Charlotte si museli myslieť, že som zošalela. Dosť o tom hovoril ich pohľad.
Spevavo som sa vryla medzi chlapcov a z rubsakov im vybrala, všetko kovové.
Začalo som o seba búchať panvicu a naberačku a spievala ďalej.
Chlapci sa chytili za uši a zopár z nich si kľaklo na zem.
Morské panny na mňa zúrivo pozreli a jednej z nich sa chvost premenil na nohy.
Postavila sa a rozbehla za mnou.
Zapíšťala som a utekala okolo chlapcov. Morská panna za mnou.
V živote som takto nevrešťala.
Naháňala ma nahá žena! Cítila som sa ako obeť pedofila!
Nepríčetne som o seba treskala kuchynskými potrebami a snažila sa od nej újsť.
Na moje nešťastie bežala rýchlo.
Kútikom oka som si všimla, že aj ostatné sa medzičasom premenili na ľudí a bežia ku mne.
Bála som sa ich viac ako Echidny, upíra a Arachné dokopy!
Rozbehla som sa k lesu a mojí prenasledovatelia bežali za mnou.
Do jednej.
Na chlapské šťastie ale nie na moje.
Hrdlo ma od toľkého škrekania škrabalo. Ak som im chcela ujsť musela som prestať, avšak naďalej som búchala.
Zašla som dosť ďaleko. Už som za sebou nevidela žiadné jazierko. Len samé stromy.
Zastala som a oprela si ruky o kolená.
Zhlboka som dýchala.
Už nikdy viac, Alyssa.
Nastražila som uši a snažila sa zistiť či není niečo mäsožravé nablízku.
Nič.
Postavila som sa na odchod. Hneď ako som stála na nohách som sa zarazila.
Problém bol v tom, že som nevedela, z kade som prišla.
Dezorientovane som sa obzerala po všetkých stranách, ale les vyzeral všade rovnako.
Nahnevane som rozkopla okolo seba hlinu.
Super Alyssa! Charlotte sa ani nemusí namáhať! Ty sa stratíš sama!
Ha!
Sadla som si na zem a pritiahla k sebe kolená.
Dúfam, že sa mi od nich podarilo tie morské panny odlákať...
Ruky som si zahrabla do vlasov a snažila sa ukľudniť.
Logicky vzaté.... Nahá žena je menej nebezpečná ako nahý chlap.
Pred očami sa mi vybavil polonahý Will.
Dosť Alyssa!!
!!!
!!!!
Zabudni na Willa!
Jedným z mnoha dôvodov, prečo sa mi preháňa hlavou je, že je záhadný.
Nechcem si to síce priznávať, ale páči sa mi.
Aaarghh.... Už začínam byť ako Katie...
Chlapec sem, chlapec tam... Dofrasa.
Z mojich zvláštných myšlienkových pochodov ma vyrušilo tiché zvolanie môjho mena.
Zazrela som do lesa predomnou. Okrem vetvičiek, sa v ňom nič nehýbalo.
Zdalo sa mi to?
Chvíľu som nastražovala uši.
„Alyssa!"
Vyskočila som na nohy.
Bol to nepochybne Ryan.
Utekala som za hlasom. Parkrát som síce zakopla, ale ustála som to.
Začala som spoznávať cestu predomnou.
Teraz vľavo!
Zabočila som a o chvíľu sa predomnou vynorilo trblietavé jazierko.

Ja dneska prídem na Wattpad a pozerám šok,šok,šok....
Časti mi nevychadzaju na Vianočný špecial! (VŠ)
Na vaše šťastie...
Ešte mám pred VŠ jednú časť, ktorú pridám v piatok a v sobotu ďalšiu (VŠ)....
Aargh aj ja chcem taký darček!
Btw... Chlapcom pekne udieraju do hlav hormony :Dd
Budem rada za každý comment a votes <3

Začarovaná ZemWhere stories live. Discover now