Začarovaná Zem

Stávka

Ku skupinke sme sa pridali večerom. Ryan vyzeral normálne... Až na ten obrovský fľak na jeho hrudi a ja som vyzerala ako psychopat s červenými očami a úsmevom na perách.
Yeah.
Alyssa... Stiahni ten úsmev.
Snažila som sa ale nešlo to.
Will ma miluje!
Alyssa ukľudní sa!
Neveah už si ako Katie.
Reedová... Si stratený prípad.
Už sme boli tesne pred táborom.
„Prepáč, ak som ti spravila nejaké problémy s Ellie, kedže som bola s tebou celý deň."
„Neboj sa o mňa. Ty len daj dokopy Willa. Ale prosím nechoď naňho rýchlo... Za Anabel ma zabije. "
Štípol ma do líca a spolu sme odhrnuli posledné megapaprade, ktoré nám bránili vo výhľade na oheň a ľudí okolo neho.
Alex, Leo, Ellie a Sam hrali karty.
Will bol pohrúžený do debaty s Charlotte a ani ním nehlo, keď som sa pozdravila.
„Nejdete k nám?" Opýtal sa Leo a potľapkal miesto vedľa seba.
„Uhm." Prikývla som a sadla si tam.
Alex rozdal nové karty a Leo mi začal vysvetľovať ako sa hrá Oko.
Absolútne som nechápala.
A navyše sa na mňa nenápadne lepil.
Vedela som, že ma má viac než rád, ale nemohla som s ním chodiť. Nemohla!
„Ja to nepochopím ani keby som chcela... Radšej budem hrať s Leom." Vzdychla som si po mojej šiestej prehre a otázok typu: To prečo? Ako? To sa môže? Nepodvádzate náhodou?
Leo súhlasil a ja som sa mu pozrela cez plece do kariet.
Mal tam eso, srdcové a listové karty s rôznými číslami.
Už po pár ťahoch mi to všetko prestávalo dávať zmysel, tak som všetkým popriala dobrú noc a šla si ľahnuť.
Mala som v pláne sa ešte zastaviť pri Willovi, ale nechcela som aby zabil Ryana- Môj dôverný zdroj informácií.
Tak dobrú noc, Will.

Ráno sa nieslo v čudnom duchu.  Všade bolo ticho akoby sa schyľovalo k búrke a nikto nič nevravel.
Vedela som, že mi niečo taja.
Veľká hora sa k nám každým dňom približovala.
Vyzerá to na týždeň cesty, ak nás nič nevyruší a neprinúti ostať.
Po tichom obede som to nevydržala a pribehla k Ryanovi.
Schytila som ho za tričko a tresla o strom. Vyzeral vyľakane.
„Poviete mi to už konečne?"
„Čo?"
„Všetci do jedného ste ticho a správate sa čudne. Povedz mi, čo sa robí."
„J-ja o ničom..."
„Povedz jej to." Zamrmlal Will a nachvíľu sa nám stretli oči.
Avšak hneď potom sa obrátil naspäť ku Charlotte.
„Pomenujem to jedným slovom... Drak. O desať minút by sme mali príjsť k jeho územiu."
Rozbúchalo sa mi srdce.
„Kedy ste sa mi to uráčili oznamiť?"
„Vlastne nikdy." Pípol a ja som ho prebodla vražedným pohľadom.
„Ahaa... Takže ste si mysleli, že keď predomnou pristane drak tak nezinfarktujem."
„Vlastne sme si mysleli, že ho nestretneme."
„Ahaaaaa." Tvárila som sa, že to všetko dáva zmysel.
Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a ja som ho konečne pustila. Hlavne preto, že mi včera pomohol. Nesmierne.
„Neber to tak, Hitlerová. Jedného draka zvládneme ľavou zadnou." Ozval sa Will popri tom ako si uťahoval na rubsaku remene.
„A dvoch?"
Pozrel na mňa pohľadom, ktorý ma definitívne umlčal a pobrali sme sa ďalej.
Chcela som ísť s Willom, ale Charlotte ma predbehla.
Dokelu. Čo sa to tu deje?
S podozrievavým pohľadom som sa presunula k Leovi, ktorý ma o to prosil očami.
Nemala som chuť sa rozprávať.
Charlotte som do chrbta zarezávala nože, náboje, bomby, klince a predstavovala si, že to všetko vybuchne a popri Willovi budem môcť ísť ja.
Hmm... Sladká predstava.
„Si v poriadku?" Opýtal sa ma, keď zbadal môj zlovestný úsmev.
„Musíš začať konverzáciu vždy touto otázkou?"
„Vždy ti niečo je. Ja za to nemôžem."
Zaťato som pozerala pred seba a snažila sa nájsť nejakú hranicu, ktorou by sa oddeľovalo dračie územie od normalného.
Ak mám byť konkrétna, hľadala som ohnivé steny, zem, lávu skrátka hocičo čo súvisí s ohňom.
„Prepáč." Vzdychol si a ja som zbystrila pozornosť.
„A za čo?"
„Za ten bozk."
Ustrnula som ale stihla som to zamaskovať.
„Jasné... Chápem tie vaše hormóny, ktoré vás nutia robiť tie najbizarnejšie veci v najbizarnejších situáciach... Vlastne nechápem." Povedala som ironicky a kráčala ďalej.
„Niekto s chromozómom X to pochopiť nemôže." Zamrmlal.
Zrýchlila som tempo.
„Odvtedy si nejaká iná."
„Čuduješ sa?"
„Drzá..."
„Aaargh."
„Podráždená..."
„Dobre Leo... Chápem."
Vyčaril hollywoodský úsmev, po ktorom by sa stará Aly hodila.
Nie, nie, nie mojko... Toto na mňa nezaberá.
„Chcem ti len povedať... Zabudni na to. Nech to je všetko ako po starom..."
Hmm... Kde som tie slová už počula?
Ach od Willa. Presne.
„.... Aspoň zatiaľ." Dokončil a ja som sa zhlboka nadýchla.
„Vieš Leo... Nemôžme ostať len kamarátmi? Necháp ma zle. Si nádherný chlap ale ja..." Milujem Willa.„Nechcem žiadný vzťah."
Ejhaa... Za tieto slová by som si dala milión faciek.
Hlavná vec, že s Willom odrazu chodiť môžeš.
Strašne ma pichalo svedomie.
So strachom v očiach som naňho pozrela.
Tváril sa smutne. Nie tak smutne ako keď dieťaťu nekúpite hračku, nie tak ako keď dostanete zlú známku.... Pozeral sa na mňa tak ako ja na Willa, keď mi povedal to odporné slovo. Zabudni.
Videla som na ňom, že sa snaží povedať niečo zmysluplné ale vždy nakoniec zaklapol ústa.
Dokelu! Nechcela som mu ublížiť!
„Dobre Aly. Ale neprestanem sa usilovať. Počkám si na teba."
Nakoniec povedal a zvyšok cesty sme prebrali v nudných konverzáciach.
Ani jednému nebolo do rečí.
Teraz si si teda navarila. Ako vravela mamka: ‚Vždy si to vyžerieš až do dna.'
Striaslo ma. Bola som na seba nahnevaná.
Prečo si tak komplikujem život?!

O pár minút sme dorazili na hranicu bezpečného územia.
Ako to viem? Bola tu drevená ceduľka s kresbou draka.
Pche... Cantata asi nedbá na vystupovanie. Tak to bolo aj pri vstupe do nej... Obyčajná jaskyňa.
„Čakala si niečo iné však?" Krátko sa zasmial Leo, keď zbadal môj sklamaný pohľad.
Zabudni na jeho slová a snáž sa byť taká ako predtým, kým ťa nepobozkal.
„Áno. Ohnivé steny, zem, lávu..."
„Možnože je to takto lepšie."
„Ako to myslíš?"
„Máme väčšiu šancu prežiť, ako keby nám pod nohami syčala magma... A hlavne to pôsobí bezpečnejšie."
„Máš pravdu." Usmiala som sa na neho.
Za ceduľkou s drakom to bolo rovnaké. Až na to, že tam nebol les. Len suchá tráva a raz za čas nejaký strom.
„Navrhujem to čo najrýchlejšie prebehnuť." Ozval sa Will.
Všetci prikývli až na mňa.
„Čo sa ti nepáči?" Opýtal sa ma neutrálne. Akoby ma nepoznal.
„Podľa mňa budeme moc nápadní keď budeme utekať... Mohli by sme..." Ani som nestihla dokončiť vetu.
„Prečo by som ťa mal počúvať? Veď vlastne nie si ani člen výpravy. Si niečo ako rubsak. Ktorý magor by ho počúval?"
Tieto slová ma ranili. Vedela som, že niesom oficiálny člen. Vedela som, že som na príťaž. Ale od neho by som tieto slová nečakala.
Leo ma chytil za plece a posunul zaňho.
„Nehovor tak o nej." Zavrčal a Will posmešne zdvihol obočie.
„Jeden magor sa tu našiel."
„Dvaja." Ozval sa Ryan a neveriacky pozrel na Willa.
Úspešne ignoroval Ryanov pohľad. Napätie vo vzduchu by sa dalo krájať.
„Fajn. Tak môžte ísť s ňou."
„Čo?" Predrala som sa cez Lea a Ryana a nemohla uveriť, čo som práve počula.
On sa chce rozdeliť?
„Počula si Hitlerová... Dáme si preteky. Kto bude ako prvý za hranicou tak vyhráva."
Nepačilo sa mi to. Chlapci na to však skočili ako muchy na lep.
„Čo vyhrá?" Ozval sa Leo.
„Ja vyhrám to, že sa s ňou prestanete baviť a vy to, že sa k nej budeme chovať ako k členovi."
Veď sa tak chovali doteraz.
O čo mu ide?
„Fajn." Prikývol Ryan.
„Platí."

Rozpútala sa tu minivojna. :Dd
Kto vyhrá? Team Aly/ Team Will.
To je vo hviezdach (aspoň pre vás)

Lásky krásky prajem vám veľa šťastíčka, zdravíčka a zážitkov v novom roku, nech ste furt tak aktívní ako doteraz.❤