Začarovaná Zem

Neznášam Jamieho

Ráno som sa zobudila na hlasné búchanie.
Zamrnčala som a postavila sa na nohy.
Sama som sa čudovala, že som to zvládla.
Došuchtala som sa k dverám a otvorila ich.
Predomnou stál Ryan s dvomi balíkmi v ruke.
S hlasným zívnutím som ho pustila dnu.
Katie ešte spala.
„Ako to včera dopadlo?" Zašepkal.
„Nevyzerá na to, že mi verí ale zostane pri mne."
Ryan sa zatváril prekvapene.
Zasmiala som sa.
„Už som ti to raz hovorila... Je šialená."
„To áno."
Nastalo medzi nami ticho.
„Ryan? Je.... Je Will v poriadku?" Spýtala som sa hryzúc si peru. Včera vyzeral byť dosť naštvaný.
„Áno." Smutne sa na mňa usmial.
„Chcem ísť za ním."
„Nie, Aly." Zadržal ma a ja som naňho podozrivo zazrela.
„Čo sa deje?"
„Nič."
„Tak prečo by som za ním nemohla ísť?"
„Lebo sa naštve."
„Ryan! Prečo by sa mal naštvať?"
Žeby ma znenávidel?
„Pre ten obrovský cucflek na krku."
Šokovane som otvorila ústa.
To. Nemyslíš. Vážne.
Zvrtla som sa na päte a utekala k zrkadielku.
Začala som otáčať hlavou, až kým som ho neobjavila. Popravde... Nebolo to ťažké.
Na bledom krku sa mi tiahla obrovská škvrna.
„Ja toho Jamieho zabijem." Zúfalo som šuchala po sfarbenej pokožke v nádeji, že zmizne.
Nestalo sa tak.
„Je to tak zlé?" So slzami na krajíčku som sa otočila na Ryana.
„Vôôbec." Zatiahol.
Silno som si tresla hlavu o stenu.
Dokelu!
Tak preto sa na mňa Will hnevá?
Preto boli všetci tak šokovaní a z času na čas na mňa nenápadne hodili v aute pohľad?
Preto?
„Hnevá sa." Skonštatovala som.
„Hmm... Dá sa povedať. Ty len pekne ostaň pri svojej kamarátke, kým sa všetko neupokojí."
„Chcem s ním hovoriť!"
„Aly ver mi... Som chlap. Takto len prileješ olej do ohňa."
Privrela som oči a prudko dýchala.
„Vie o tom, že som to nechcela? Že som musela z neho dostať informácie? Že som to urobila kvôli vám?" Posledné slovo som dobre že nevykríkla.
„Upokoj sa... Všetci sme vedeli čo sa stane."
„Tak prečo sa na mňa hnevá?"
„Neviem. Asi si myslel, že to z neho vytiahneš inak."
„Inak?! Vieš, že slovo inak znamená v tomto prípade roztiahnuť nohy?" Prudko som doňho strčila, až spadol na zem.
„Upokoj sa, Aly!" V jeho očiach som zbadala strach.
„Láskavo mu to odkáž a nech si v hlave ujasní, či ma chce vidieť tehotnú s Jamiem alebo len cucflek na krku! Doriti aj s vami!"
Surovo som ho zdrapila za vlasy a vyhodila vonku.
Bolo mi ho ľúto.
S plačom som sa zosunula na zem.

Nie je to tvoja vina, Aly.

Ja som podviedla Willa!

Nepodviedla.

Naštvane som sa chytila za vlasy.

„Aly?" Z druhého konca dodávky sa ozval Katin tichý hlas.
„S-som v poriadku." Chrbtom ruky som si utrela slzy a snažila sa ukľudniť.
Máš tu Katie.
To zvládneš.
Zažmurkala som aby som zahnala ďalší príval sĺz a pozrela sa na Katie. Okolo nôh mala omotanú deku a šťastne na mňa pozerala.
„Ty... Práve... Plačeš... Pre... Chlapca!" Skríkla a hodila sa na mňa.
No áno Katie... Už nie si jediná, koho treba utešovať.
„Je to až také šokujúce?" Spýtala som sa mierne podraždene.
„Nesmierne! Myslela som si, že sa toho nedožijem!" Zasmiala sa a mne sa vrásky na čele ešte viac prehĺbili od toľkého mračenia.
Ha ha ha.
Aj keby som ju teraz najradšej vyhodila preč, potrebovala som ju.
Konkrétne jej rady.
Keď som sa jej na nich spýtala, rozosmiala sa.
„Aly, Aly, Aly... Nič svetaborné ti poradiť nemôžem. Kým ti to čudo na krku nezmizne ani nevystrčuj päty z auta. Ja tu s tebou v pohode zostanem."
Spýtavo som zdvihla obočie.
„Nepáči sa ti môj nový kolektív?"
„Nie že nepáči. To by som bola blázon. Ale je mi nepríjemný.... Cítim sa medzi nimi ako vydedenec... Jediný kto sa so mnou rozpráva je Ryan."
Usmiala som sa.
To by nebol on, kebyže nebali každú.
Chúďatko Ellie.
Samozrejme, som to myslela ironicky. On je úplne verný chlap s veľkým srdcom.
Rozprávali sme sa do večera.
Ryan už neprišiel.
Asi som ho moc vystrašila.
Namiesto neho tu začal chodiť Leo.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše... Vždy, keď prišiel, v aute začalo byť pridusno.
V kútiku duše som dúfala, že  následujúci raz príde Will.
A hádajte čo.... Správne, neprišiel.
Ani sa neuráčil odpovedať mi na moju otázku 'Buď Alebo'.
Naštvalo ma to ale zároveň sklamalo.
Pristihla som sa pri tom, ako sa myšlienkami vraciam k našim spoločným chvíľam a hľadám, čo i len najmenší náznak toho, že som pre neho sklamanie.
Väčšinou ma z môjho úniku od reality zachránila Katie.
Myšlienkami som bola zase mimo, keď do auta vtrhol Leo.
„Aly, zajtra odlietame."
„Kde?"
„Maldivy." Povedal nechápavo.
Ahaaaa.
„Chcem zostať doma." Odvrkla som mu avšak som so všimla Katiin zadržaný dych. V hlave už určite rozmýšľa, čo urobí ako prvé.
Pláž či hotel?
Zmrzlina či obed?
More či bazén?
Ja som však pod slovom Maldivy vnímala aj niečo iné. A to Jamieho.
Nejdem nikde.
Nebudem im robiť poskoka. Ak si chcú baliť Jamieho, nech si zoženú niekoho iného.
„Pôjdeš tak či tak." Povedal prísne.
„Ani ma nehne. Radšej zomriem v pohodlí mojej postele ako niekde v cudzine so spálenými plecami a Jamiem za pätami."
„Dávaj si pozor na jazyk, Aly."
Bál sa o mňa.
Vyčítala som mu to z očí.
„N. E. J. D. E. M.  N.I.K.A.M." Pre istotu som mu to vyhláskovala.
„Alyy..." Namietla Katie.
„Nie. Vieš čo? Ty si úplne stvorená ako ich ďalšia bábka... Nech sa páči Leo." Sotila som ju jeho smerom.
Viem... Bolo to odomňa hnusné.
Ale nech si KONEČNE uvedomia, že žijeme v slobodnej krajine!
„Potrebujeme teba." Zahlásil a ja som sa už neudržala.
Zavrčala som a tak ako Ryana, aj jeho som hodila do snehu a tresla za sebou dverami.
V tomto prípade som to však okorenila poriadným vztýčeným prostredníkom.
Týmto som stíšila aj Katie. Zahrabala som sa do prikrývok a úplne vypla.

A hádajte čo.....
Ráno som sa zobudila v lietadle.

S Willom tu začínajú byť menšie problémy... Čo myslíte? Prečo sa vyhýba Aly? 😈