Head up and stay strong...

#9

Zobudilo ma slnko. Ranné lúče sa predierali cez zatiahnuté žalúzie. Posadila som sa.
Niečo je inak.

Spomenula som si na včerajšok a zalial ma pocit šťastia.
Ethan ma miluje.

Ako sa to len mohlo tak rýchlo zvrtnúť?
Jeden deň sa nenávidíme a druhý milujeme?!

Posadila som sa.
Plán na dnes : ísť do školy a odovzdať papier o vylúčení a potom... Potom neviem.

Skvelé Mickayla! Tlieskam!

Obliekla som si čierne džínsy s dierami na kolenách a šedé tričko s hlbokým výstrihom na chrbte. Z tašky som si vytiahla učebnice a miesto nich som si tam dala dáždnik a peňaženku. Nezabudla som ani na ten stupidný papier.

Okej som nachystaná.

Potom som sa pozrela do zrkadla. Vyvalila som na seba oči.

Čo to sakra láska robí s človekom?!

Mala som obrovské kruhy pod očami a nechutnú vyrážku na čele, ktorá tam ešte včera nebola.

Make-up všetko vyriešil. Nezabudla som si dať ani linku a špirálu. 

Keď som bola konečne pripravená, prišuchtala som sa dolu do haly. Aiden ma tam už čakal.

"Myslel som si, že už neprídeš."

"To aj ja. Ale som tu, tak už poďme." zasmiala som sa.

"Máš dnes dobrú náladu. Kam si to včera išla tak neskoro?" spýtal sa ma.

"Do toho ťa nič!" ohriakla som ho.

Čo sa stará kokos !?

Aiden len pretočil očami.

•  •  •  •

Konečne som vyšla z riaditeľne. Papier som už odovzdala.
Ethana som tu nikde nevidela. Zalial ma pocit obáv. Naozaj neviem čo sa to somnou deje. Čo keď sa mu niečo stalo?

Dobre, klud... Nebuď soplaňa! Určite  mu nič nie je.

Mozog mi myslel na plné obrátky. Neviem či je vôbec normálne aby sa mi toľko toho dialo v hlave.

Porozhliadla som sa po chodbe. Zrazu v tom dave ľudí som ho zbadala. Stál vedľa Aidena pri skrinkách. Bola pri nich celá ich chalanská partia.

Napravila som si svoju koženú bundu a vidala som sa k nim.

Keď ma Ethan zbadal, zaiskrilo mu v očiach. Totálne! Len som dúfala že si toho nikto iný nevšimol. 

"Serus Kim!" ozval sa Ethan. Usmieval sa pri tom. Aiden si to všimol a nadvihol obočie.

"Ahoj Salli." odpovedala som mu. Snažila som sa o odmeraný tón hlasu.

"Taak, vy dvaja, čo budete dnes robiť?" spýtal sa Aiden.

Jeho otázka ma dosť znervóznila. Prečo mám dokelu taký pocit že môj brat niečo vie?!

"Čo...čo by sme mali robiť akože?" trošku som sa zakoktala, a aby toho nebolo málo, ešte som aj vyvalila oči.

Teraz sa už na mňa pozeral s nadvihnutým obočím aj Aiden, a aj Ethan. Vlastne celá ich parta.
Úžastné..

"Si v pohode Mickayla?" spýtal sa Ethan.

Nejako som to zahovorila. Zazvonilo a všedci sa pobrali do tried. Teda až na mňa a Ethana. My sme spolu ruka v ruke prešli k jeho autu. Pravdaže, kontrolovala som či niekto nie je náhodou v našom okolí, aby nás nevideli.

Hneď ako sme nastúpili, spustila som: "On niečo tuší! Určite o nás vie! Sakra!!"

"Prosím ťa, prestaň histerčiť. Nikto nič nevie." zasmial sa.

"On na to dojde, keď nie teraz tak potom. Aiden nie je až tak vymletý." pokrčila som čelo.

"Myslím si že to budeš práve ty, kto nás prezradí."

"Prečo?" otočila som sa na Ethana.

"Citujem : 'Čo..čo by sme mali robiť akože?' " pri tej vete zmenil hlas na 'dievčenský' a ja som vybuchla do hurónskeho smiechu. Proste jednoznačný záchvat.

Musela som sa zhlboka nadychovať aby som sa vrátila do reality a prestala sa smiať.

"Predstavoval som si že budeš vzdychať z niečoho iného, a nie z môjho 'krásneho dievčenského hlásku' ."  zase to spravil.

"Ja nevzdychám dobre?!" stále som sa rehotala ako kôň.

Až v polke cesty do centra som sa konečne ukludnila. Sledovala som cez okno ako sa míňajú domy.

"Myslel som si, že si nikdy nepriznám, že ťa milujem.." povedal s tým jeho najvážnejším tónom aký len môže byť.

Otočila som sa naňho. Stále sa pozeral pred seba. Nespúšťal zrak z cesty.

"Je to pre mňa dosť nové, toto je vlastne môj prvý naozaj skutočný vzťah."

"Aj môj." zašepkala som.

Všedci dobre vedia že sme ja a Ethan radi zametali s ostatnými ľudmi. Ethanove jednorázovky. Boli nimi všetky dievčatá čo doposial mal. A bolo ich dosť, pravdaže.

Ja? Ja som nikdy nikoho nemilovala tak ako teraz. Ako by som aj mohla. Všetci pozerali iba na môj vzhľad, takže tie moje predošlé vzťahy boli len  zámienkou toho, aby som si mohla užiť. Sex bol len o zábave.
V hlave sa mi vytvorila otázka.
Je to iné, keď to robíte s niekým koho skutočne milujete? 
Možno viac vášnivejšie.

Pousmiala som sa a vrátila som sa do reality. Uvedomila som si že stojíme na parkovisku.

"Môžeme?" spýtal sa.

"Čo?"

"Ty si bola zase myšlienkami mimo?!" zasmial sa no hneď pokračoval : "Som naozaj hladný, či sa nejdeme najesť?"

"Môžme." usmiala som sa.

•  •  •  •

Rozlúčili sme sa vášnivým bozkom v jeho aute.

Padala na mňa únava. Konečne ležím vo svojej postely.

Dnes, proste úžastný deň.

Teda.. Noo. Až na tú zvláštnu situáciu keď jedna servírka povedala Ethanovi : "Ahoj zlatko, dávno som ťa nevidela."

Nepochopila som to. Možno to nič neznamenalo.

.... "Prišiel si sa najesť so svojou mladšou sesternicou? Tak teda inokedy."

.........

Privrela som oči. "Hajzel!" zašepkala som naštvane.
 
Nemyslela som si, že chodí do tej istej reštaurácie kde pracuje jeho bývalka. Aj keď možno bola len práve tou jednorázovkou.

Možno ho počase omrzí spať stále len stou istou babou keď je vo vzťahu, raz sa pojde najesť do reštiky a zakročí tá koza vyčaptaná a on ...

Naštvala som sa. Ale riadne. Nemyslela som si že budem patriť práve medzi tie vypočítavé priateľky, ale toto mi nedalo.
Ako ma mohol zobrať niekam kde budem mať na očiach jeho ex.

Vyletela som z izby ako vietor. Bolo mi jedno že mám na sebe len tepláky a tielko. Vyšla som z domu a namierila som si to cez cestu až k Ethanovmu domu.

"Si ma nepraj ty hajzel!" povedala som samej sebe.

Agojteee!
Ospravedlňujem sa za takú nezáživnú časť a že to trvalo tak dlho... 😘
Btw.. Mám na vás jednu otázku...
Čo si myslíte, vydrží im ten ich vzťah dlhšie ako jeden deň? 😂