Head up and stay strong...

#15

Otočila som sa.
"Si v pohode?" nežne sa spýtal.

To sa ma akože vážne opýtal? No ja žasnem! Žasnem, ako môže byť niekto tak pripečený.

Neviem, opýtaj sa toho jednorožca, čo ti frní pri uchu.

Chcela som to povedať aj nahlas ale odpustila som si to. Aj keď taká absurdná otázka si aj žiada absurdnú odpoveď.
Napokon som len povedala : "Čo myslíš."

Otočila som sa na päte a išla som späť do svojej izby.
Nechápem ho, to si akože myslí, že po tom všetkom budem v pohode. Nech len vidí ako trpím. Čo spôsobil.
Agrhh.

Pri tom všetkom som si ani neuvedomila ako ma to tetovanie páli.
Môže to sakra tak páliť?
Rozhodla som sa, že zavolám Dylanovi. Predsa sa v tom už len vizná. Našla som si na internete jeho číslo. Teda číslo ich podniku.
Trikrát to zazvonilo a potom to niekto zdvihol.
"Áno?" ozvalo sa.
"Je tam prosím Dylan?" spýtala som sa váhavo.
"Myslíte Dylana Davisa?"
Davis. Davis. Čo mi to len hovorí? Och, áno. Poppy Davisová. Takže oni sú súrodenci.
Zdali sa mi podobný.
"Hej." odpovedala som.
"Moment. Zavolám ho."

"Kto je tam?" ozval sa Dylan.
"Tu Mickayla, dnes som si u teba bola dať spraviť tetovanie."
"Jé ahoj Mickayla. Načo voláš. Máš s tým nejaké problémy?"
"No, vlastne áno. Dosť to začalo páliť. Bojím sa na to pozrieť." zasmiala som sa.
"Hej, chápem. Chceš aby som prišiel? Omrknúť to?" spýtal sa ma celkom vážne.
"Mohol by si?"
"Jasné. Veď predsa musíme sa o zákazníkov starať." uchechtol sa.
Nadiktovala som mu ešte adresu.
Po pol hodine čo Dylan ešte nechodil som vbehla dole po schodoch. Väčšina ludí mala v ruke kelínok s pivom a náramne sa bavili. Som zvedavá ako sa budú baviť keď sem nakráča naštvaná matka a všetkých vyženie. Predatava sa mi rozplynula, ako náhle som zbadala mamu ako sa baví s Aidenom. V ruke mala tiež kelínok a smiala sa. No to ma podrž.
"Aaa Mickayla! Ahooj zlatíčko. Tu si!" s úsmevom sa ku mne valila moja opitá matka.
"Ako si sa dnes mala? Mimochodom prišiel aj tvoj kamarát. Pustila som ho dnu. Niekde tu je. Radšej ho nájdi." povedala.
"Akého kamaráta?" spýtala som sa.
"Takého mladého zajačika. Veru fešáčisko!" posledné slovo zaspievala.
Preboha, ona je spitá jak bota.
"Mami, ako vyzeral?"
"Mal potetované ruky. Nieže ťa napadne sa dať tetovať. To by som ťa musela z domu vyhodiť! A použite ochranu!"
"Mami!" zhúkla som po nej.
Ona je vážne opitá.
Ale aspon som vedela že Dylan je už tu.
Porozhliadla som sa okolo seba. Nikde som ho nevidela.
Až zrazu.. O nie!
Stál pri Ethanovi a rozprávali sa.
Skôr akoby sa stihlo niečo pokaziť som knim pribehla. Alebo priskákala? Neviem čo za druh presunu z miesta na miesto to bolo. Ale nemala som to robiť. Mala som knim prísť čo najpomalšie a hlavne bez poskočenia pretože moje prsia pri tom naskakovali ako dve huspeniny. Očividne si to obydvaja všimli. Ethan zaťal sánku a dýchal veľmi spomalene.  Dnes sním ale robím divy.
Zasmiala som sa mojej myšlienke a račej ho ignorovala.
Dylana to len tak nerozhodilo. Iba sa na mňa usmial.
"Ahoj Dylan." odmlčala som sa, "Ethan." dodala som ale cez zuby.

"Ideme na to?" spýtal sa Dylan.
"Hej." odpovedala som.
"Na čo?" zarazil sa nahnevane Ethan.
"Teba do toho nič." odsekla som.
Sánku zaťal ešte väčšmi no teraz od zúrivosti.
Ktovie čo si predstavil.
Ach ták! Chlapec žiarlí. No toto..

"Tadiaľto." nasmerovala som Dylana do kúpeľne.
Pre istotu som zamkla aby sem niekto nevletel.

"Máš nejaký ďalší leukoplast?" spýtal sa Dylan.
"Hej, jeden." zasmiala som sa.
"Budem si musieť ísť dokúpiť."

Až teraz som si uvedomila, že o pár sekúnd budem pred Dylanom nahá. Teda bez trička.
Ale nepocitujem že by som sa mala pred ním hanbiť alebo čo. Navyše je už dospelý. Nie nejaké perverzné decko ako Ethan.
Vyzliekla som si tričko a moje dve huspeninky sa ocitli zoči voči Dylanovi.
Nebolo na ňom vidieť nejakej zmeny.
"Už sa ma nehanbíš?" zasmial sa popodfúzy.
"Teraz si tu len ty."
"Aj vtedy som bol."
"Hej, plus ďalšie dva páry očí v podobe Poppy a Natea." uchechtla som sa.
Sadla som si na umývadlovú dosku aby sa Dylan nemusel zohýnať.
"Okej, odlepím ti tú náplasť." povedal a urobil to.
"Začína sa ti to zapalovať. Na to pomôže iba špecialná masť. Mala by si si ju ísť kúpiť. Natrieš si to, necháš uschnúť a potom zalepíš. Spraviť tak aspoň ráno a večer. Tak sa ti to čo najskôr zahojí." vysvetlil mi.
"Teraz ti to môžem jedine prelepiť." dodal.
Prikývla som.
Prelepil mi to s novým leukoplastom. Obliekla som si svoje tričko.
"Ale aj tak ďakujem." povedala som.
"Za málo." usmial sa.
Vyšli sme z kúpeľne. Videla som Ethana ako zatínal päste.
Dobrá príležitosť.
"Si v tom naozaj dobrý!" povedala som Dylanovi a zasmiala som sa. Dylan vedel že vravím o tetovaní ale zato Ethan nemal ani poňatia, myslel si svoje. A touto vetou som ho vtom len utvrdila. Nech si žiarlí.
Vo dverách sme sa zastavili.
"Tak kludne aj nabudúce." mrkol na mňa Dylan.
O môj bože! Tak toto mi neskutočne vychádza!
Ethan sa rýchlim krokom dostal k nám.
"Dylan, ehm. Mali by sme si to ujasniť! Žiadne nabudúce už nebude! Rozumel si? Nepraj si ma ak ťa s ňou ešte raz uvidím." Ethan zo seba sucho vydral.
"Ale ona to potrebovala." zamračil sa Dylan nechápavo.
Ja som na nich len civela. Každý hovoril o niečom inom.
Tak toto sa mi začína páčiť.
Mala som pocit, že Ethan jednu Dylanovi vrazí.
"Niekto ma jednoducho musel zbaviť toho pocitu že.." nedopovedala som lebo Ethan sa pomaly vrhol na Dylana. "Ty hajzel jeden!" zreval Ethan.
Skočila som medzi nich v poslednej chvíli.
"Ukludni sa, čo robíš?" odsunula som ho.
"Si v tom lepší?" spýtal sa Dylan.
Už som sa pomaly začala smiať.
Dylan rozpráva celú dobu o tetovaní zatiaľ čo Ethan si predstavuje bárz čo.
"Výborný. Mickayla ti to dosvedčí." povedal stále zo zaťatou sánkou.
"Čože? Mickayla ty už si sa predtým dala tetovať? Prečo si mi povedala o opaku?" spýtal sa nechápaví Dylan.
"Čo? Nie, toto je moje prvé tetovanie. A ty Ethan o čom to tu preboha meleš?" hrala som sa na blbú.
Ethan sa zarazil. Uvoľnila sa mu sánka.
"Tetovanie?" to vlastne ani nebola otázka. Skôr sa iba zamyslel.
"A čo iné?" povedal tentoraz Dylan.
"Eee. Čo? Nič." zakoktal sa Ethan.
Dylanovi asi doplo o čom Ethan celú tú dobu mlel.
"Ty si si myslel, že som sňou ... ?" nepovedal TO ale vedeli sme čo myslel.
Ethan neodpovedal. Iba sa s Dylana pozrel na mňa a potom naspäť.
"Ejha, kamoško! Nie. To je nedorozumenie. Navyše je pre mňa dosť mladá. Ja som iba jej tatér." vysvetlil mu Dylan. Pozdravil ma a  odišiel.
Trošku ma zamrzelo že Dylana nepriťahujem ale prešlo to.
Tentoraz som zaťala sánku ja. Otočila som sa tvárou tvár k Ethanovi a nadvihla obočie.
"Čo. To. Malo. Byť.?" vysekala som zo seba.