Head up and stay strong...

#11

Myšlienky mi behali v hlave ako šialené. Prešli skoro už dva týždne odvtedy čo som o tom rozvode povedala bratovi. Dosť vecí sa ale  zmenilo. Aiden to v sebe neudržal a tak išiel za rodičmi, že o tom vieme, no a oni už vedeli odkiaľ. Z toho vyplíva to, že Marlene už u nás nepracuje  a poviem vám, že mi je jej ľúto, navyše preto ho teraz neznášam. Mal držať zobák.
A k tomu, čo ma a Ethana vyhodili zo školy na pár dní, rodičov si zavolali do školy. Takže ma neznášajú. Plus neznáša ma ešte aj Vanessa. Skôr mnou opovrhuje.
Pýtate sa prečo?
Odpoveď je úplne easy!
Po tom čo prišla zo školy s vedomím, že sme ju ja a jej milovaný synček klamali, nás ešte načapala spolu v postely. Skoro ma za uši vytiahla z ich domu a dovliekla ma k nám domov, predpokladám že jej bolo jedno, že som nebola ani poriadne oblečená. Takže všetci ľudia čo sa práve pozerali cez okno, a nedajbože boli na ulici, ma mohli vidieť v mojej čiernej čipkovanej podprsenke.
Nesmiem zabudnúť na ten hurhaj, čo u nás narobila. Mama sa s Vanessou pohádala. Najviac ma prekvapuje však to, že si ma mama zastávala. To sa nestáva často.
Ale keď sa o mne Vanessa vyjadrila ako o kurve, mama jej skoro jednu vlepila! Normálne jej išla dať facku, teraz mi to príde dosť vtipné, ale vtedy to nebolo. Na ďalší deň Vanessa mamu vyhodila z roboty, takže teraz je stále doma. Je mi toho strašne ľúto, že kôli mne mama stratila svoju vysnívanú prácu. Ale myslím si, že to Vanessa trošku prehnala. Prišiel tam aj Ethan.

.... "Mami prestaň! Je to náš život nie tvoj!" povedal. Vanessa sa zatvárila ako keby zbadala mimozenšťanov. "To nemyslíš vážne!? Takže ja sa ti nemám starať do života a ty sa budeš potom poflakovať z nejakou sexom posadnutou flandrou???!"
Keď som to započula chcelo sa mi jej flusnúť do tváre. Akože čo je moc, to je moc!
"Čo prosím?!"

"Počula si!" ani sa na mňa nepozrela.

"Ethan?" vyzvala som ho. Čakala som že si ma zastane, alebo niečo povie.

"Na môjho syna nehovor.." Vanessa znovu začala ziapať.

"Drž hubu!" neodpustila som si.

"Čo si to povedala?!"

"Počula si!" vrátila som jej, tú jej vetu.

"Kimberlee.." povedal varovne Ethan.

Vôbec som ho nepochopila čo to malo byť.
"Takže ty si zastávaš svoju milovanú mamičku?! Mal si stáť za mňou a brániť MOJE meno v každej situcii!" slzi som už mala na krajíčku. Nesmiem plakať, nie, nie pred ním. Nechcem vyzerať ako slaboch.

"Prečo si akože myslíš, že by mal teba obhajovať miesto svojej matky?" ozvala sa Vanessa. Pff.. Mám pocit, že jej tu niečo nedochádza.

Váhala som.

Moje oči sa stretli stými jeho. Bál sa. Bál sa že ma stratí, alebo, že už ma stratil.

"Lebo ma miluje? Lebo ja milujem jeho? Neviem, je tu viac dôvodov." to som hovorila už úplne kľudná. Teda až na to, že hrozilo, že sa každú chvíľu rozrevem.

Vanessu to dostalo. Vlastne všetkých. Moju mamu, otca ktorý stál vo dverách od obývačky vedľa Aidena. Ach Aiden.. Any som si neuvedomila, že je tu. Keď z poza neho vykukla Darina, v očiach sa mi zalesklo.

Takže sme tu nakopletku. Úplne super.. Bola sklamaná. Sklamaná zo mňa.

Prešla cez celú halu. Všetci ju sledovali. Chcela odísť.

"Darina nie, ja-ja..!" snažila som sa ju zastaviť.

"Už je neskoro." zašepkala a zavrela za sebou dvere. Bola prvá čo odišla.
Všetci odomňa postupne odídu. Veď prečo nie? Som len obyčajná 'sexom posadnutá fľandra' nič viac. Tak prečo by aj neodišli.
Ešte chvíľu bolo ticho.

"Je to pravda Ethan?" spýtala sa ho Vanessa.

Nič nepovedal. Prečo niečo nepovie? 

Pozerali sme si navzájomdo očí.

"Ethan? Je to pravda? Miluješ ju?" opakovala.

"Ethan, rozmysli si ako mi odpovieš. Ja alebo ona." odsekla keď sa jej nedostala odpoveď.

Ethan bojoval. Premáhal slzi. Vedela som čo povie. Chce len ochrániť matku. Áno, ju. Nechcem byť taká čo povie aby si vybral. Nemusím. Vybral si. Vybral si zle.

"Ethan?" ozvala som sa ja.

Pozrel sa mi do očí. Pokrútil hlavou.
"Prepáč mi to prosím."

Zalapala som po dychu. Vedela som to, no aj tak ma to zasiahlo. Na začudovanie som zostala kľudná.

V duchu som kričala, ziapala a revala. Navonok žiadna reakcia. Aspoň že tak.
Podarilo sa mi ani nemrknúť.

Ethan odišiel. Keď sa za ním zavreli dvere, Vanessa sa na mňa otočila.
"Zlatko, to si mohla čakať. Pre Ethana nie si dosť dobrá."

Nereagovala som.

Odišla konečne aj tá ropucha.

Neplakala som. Dva týždne to zvládam bez jedinej slzi. No teda zvládať je silné slovo. Totiž celé tieto dva týždne som neišla do školy. Prvý týždeň som bola v horúčkach v postely a tento druhý týždeň som už iba predstierala chorobu. Nechcem sa tam vrátiť. Stretávať ho na chodbách. Mať s ním spoločné hodiny. Neviem či to zvládnem.
Vo štvrtok bol rozvod. Našťastie kôli mojej akože 'chorobe' som sa toho nemusela zúčastniť. Rozhodli tak, že mame zostaneme my deti a náš dom. Otec sa nás aj domu vzdal. Vraj sa o nás nechce súdiť. Jásné, nemohol jednoducha povedať, že ho nezaujímame?
Už je to fuk. Hneď na ďaľší deň sa odsťahoval do Jacksonvillu.
Keďže je mama teraz bez práce a novú si nenašla, rozbieha si nejakú kampaň s predajom kozmetiky. Aspoň niečo. Neviem si predsraviť ako bude zvládať sama platiť za dom plus služobníctvo keďze je bez práce.
Aiden sa s Ethanom baví ako doteraz. A narozdiel somňou sa nebaví vôbec. Ani ja s ním. Prečo by som aj mala? Keď mi povedal, že sa svet točí len okolo mňa a že je všetko moja vina.

Zajtra do školy. Prvý krát po tom všetkom. A budem tam úplne sama. Bez Dariny, bez Aidena a bez... Ethana.