Head up and stay strong...

#13

Vyšla som z obchodíku a namierila som si to do parku. Bol úplne prázdny a tak som si sadla na jednu z tých polorozpadnutých lavičiek. Vytiahla som cigarety a zapalovač. Váhala som. Len som sa na ne pozerala.
Teraz začnem a potom zase nebudem vedetieť prestať. To ma odrádzalo, no do mysle mi v behol obrázok, čo sa stalo dnes v škole.
Kurnik!
Nakoniec som sa rozhodla. Zapálila som si. Jednu, potom druhú... A tretiu.
Ďalej som zatiaľ neišla. Nesmiem od začiatku do toho skočiť pohlave. Rozhodla som sa, že sa vyberiem už za Nathanielom.

•  •  •  •

Na dverách obchodu bolo napísané "Zatvorené" .
Že by odišiel a na mňa zabudol?
Stála som tam jak magor a pozerala na tie dvere keď sa razom spoza mňa ozvalo : "Princezná, za tebou."
Otočila som sa. Bol to Nate. Sedel v čiernom aute značky Land Rover. Má také auto a pracuje v obchode?

Zamyslela som sa. Prišla som k nemu. Sedel na mieste vodiča a vykúkal cez otvorené okno.
"Pracuješ v obchode a máš takéto auto?" nedalo mi.
"Nie, to je kamošové. Dal mi ho na skúšobnú jazdu." vysvetlil mi.
Zarazila som sa. To vyzvedanie bolo odomňa dosť drzé. Normálne sa cítim trápne. Dúfam, že to nebolo až tak absurdné ako to vyznelo.
"Prepáč."
"A za čo?" zasmial sa.
"Nastúp už. Teda ak sa ešte chceš dať tetovať." nenechal ma ani odpovedať.
"Jasné že chcem." povedala som, no či som to tak aj myslela?! Neviem.
No ajtak som nastúpila.
Áno! Dám sa tetovať!
Tetovanie dokáže predstaviť človeka. To aká je osobnosť, čo má rád, čo nemá rád, čo sa mu páči, čo sa mu nepáči, ba dokonca aj v čo verí. A v čo verím ja? V karmu? Možno, no za to si nedám vytetovať na rebrá prázdny kruh. A sem prichádza tá otázka na ktorú som zabudla. Aké tetovanie si dám? Veď predsa je to už len na celý život.
Po desiatich minútach cesty sme zastavili. Bola to nejaká neznáma štvrť mesta. Nižšia vrstva. Napadlo mi.
Vystúpili sme z auta.
"Tadiaľto." povedal Nate a ukázal smerom do úzskej uličky.
Váhala som.
"Až po tebe." odvetila som.
Nate sa uchcechtol a išiel do uličky. Po pár krokoch sa preistotu obzrel dozadu či ho následujem. Zrazu zastal.
"Tu je to." ukázal na presklený obchod so svetelným nápisom Tattoo.
Vstúpili sme dovnútra. Obarila ma vôňa zeleného čaju. Zatiaľ čo som dumala nad tým čo cítim, Nate sa už rútil s pokrikom "Čau kamoš!" za mužom čo stál za pultom.
"Hej, starec! Čo ťa sem privádza? Ideš si dať vytetovať poníka?!" so smiechom si z Natea uťahoval.
"Nie, ale tuto mladá sa chce dať tetovať." povedal a ukázal na mňa. Až teraz som si vlastne uvedomila ako ten tatér vyzerá. Tipujem tak dvadsaťpäť. Svalnatá postava a ruky celé potetované. Mal dosť veľkú bradu, no predpokladám, že s ňou chodil ku kaderníkovi veľmi často. Bola úhladná. Ak nechápete tak nevadí.
"To je Mickayla. Mickayla toto je Dylan." predstavil nás Nate.
"Teší ma." povedala som a pristúpila som k nemu bližšie. Ani som si neuvedomila kedy vyšiel zpoza pultu. Podala som mu ruku, no miesto toho aby sme si potriasli ma z nepredpokladania zatočil.
"Mám rád nováčikov." povedal. Ja som sa stále pokúšala nájsť stabilitu. Nakoniec ma Nate podoprel a hneď to prešlo.
Prešli sme do vedľajšej miestnosti.
"Takže Mickayla. Máš už niečo vybraté alebo si chceš pozrieť niečo z našich návrhov?" opýtal sa ma Dylan.
"Ešte som si nevybrala." povedala som.
"Ale mám predstavu." dodala som.
"Chceš papier?" spýtal sa ma.
Iba som prikívla.
Chvíľu som rozmýšľala. Spomienkami som sa vrátila tam kde odomňa Ethan odišiel. Vyrval mi srdce z hrude.
Nakreslila som malí obrázok toho čo chcem. Bola to prepletaná čiara. Znamenala pre mňa viac vecí.
"Ehm. Veľmi originálne a veľmi nápadité." povedal Nate a trochu sa uškrnul.
"Vieš, čo znamená slovo 'tetovať'?
Názov tetovania je odvodené od tahitského slova „tatu“ niekedy aj „tatau“ , čo v preklade znamená vyznačiť alebo zanechať stopu. Lenže z malajčiny toto slovo znamená aj 'otvorená rana' . Pre mňa to je ako stopa po otvorenej rane. Po tom čo mi urobil niekto, niekto koho som milovala chápeš? A toto.." ukázala som na obrázok, "je ako zašitá diera po vyrvanom srdci." dokončila som.
"Je to veľmi pekné." povedal Dylan.
"Ver mi, ja sa v týchto veciach viac vyznám než Nate." kívol hlavou na Natea a uškrnul sa.
"Viem rozpoznať keď tetovanie pre človeka má význam. Nie keď si dá niekto vytetovať nezmyselnú somarinu." nadvihol obočie a pozrel sa na Natea. Ten sa pozrel na svoje vytetované písmenko na ruke.
"Ale veď to má význam!" povedal zo smiechom. "Význam mojej osobnosti. Môjho mena." vysvetloval.
"Jasné a toho jednorožca si dáš kedy?" vtipkoval Dylan.
Zasmiala som sa.
"A kam to chceš?" spýtal sa ma Nate na to čo som nakreslila, Dylana si nevšímal.
"Sem." ukázala som na miesto kam to chcem.
"Wow!" povedal Dylan.
"Čo?"
"Nič, len nečakal som to od takého anjelika."
"Ona a anjel? Už asi dlhšiu dobu nie.." skočila som Nateovi do reči: "Ja som anjel nikdy nebola. Možno tak posol smrti." mrkla som na Dylana.
"Chápem, zlé dievča, rodičia čo na teba kašlú, zlomené srdce.." mrmlal si popod fúzy.
"Dobre chápeme. Máš ma celú prečítanú." zasmiala som sa.

"Fajn teda, chceš košeľu alebo ti nevadí byť polonahá?" spýtal sa.
"Radšej tú košeľu." mrkla som naňho.

"Okej tam vzadu sa choď prezliecť. Vybavím ti zatial dotazník."