Head up and stay strong...

#20

Po dejepise som počkala Daru pred školou. Tá za mnou prišla s tou  najhoršou pikoškou pod slnkom.
"Pozvali tam aj Briannu!"
"Kto ju tam pozval?"
"Vraj Ethan." zadychčane vysvetlila Dara.
"Aha." bolo jediné čo som na to dokázala povedať.
"Vpohode?"
Usmiala som sa.
"Hej, už sa nemôžem dočkať. Vieš, moje narodeniny, moja odplata." mrkla som na Daru.
"Čo máš v pláne?"
"Zničiť ju." lišiacky som sa usmiala.
Dara nahodila ten najvážnejší pohľad.
"Idem do toho."
Tleskli sme si a vydali sme sa na cestu do Monuts Donuts.
Zdržali sme sa tam asi hodinu a potom sme ešte skočili do nákupného centra. Chcela som kúpiť pár zaujímavých vecičiek, ako sekundové lepidlo do vrecka alebo preháňadlo a dokonca pár cvrčkov. Tých bude mať na starosti Darina. Vysype jej ich do kabelky. To sú naše zadné dvierka, náhodou by sa mi nepodarilo to s tým preháňadlom a lepidlom.

Keď som prišla domov, Aiden pozeral telku.
Sadla som si k nemu a ticho som ho pozorovala.

"Áno, Mickayla?" ozval sa odrazu.

"Čo, ja len.. Doteraz som si vôbec neuvedomila ako sa podobáš na ocka."

"Znieš ako naša máti." zarehotal sa.

"Ale čuš! A ešte taká kontrolná otázočka, kde bude tá oslava?"

"U Fostera na chate. Inak dnes mal za tebou prísť, chcel sa dohodnúť aký chlast má kúpiť."

"Čože??!" začala som sa smiať ako sprostá.
Aiden na mňa nechápavo hľadel.
"Ja som si myslela, že ma ide zase otravovať tak som ho úplne odfajčila dokelu!" stále som sa smiala.

"No to si posrala." smial sa aj Aiden.
"Teraz nakúpi úplne sračky, no pekne."

Náš smiech prerušil zvonček.
"Idém!" zahučala som.

"Ehm, Mickayla. Ak chceš aby som ohluchol, tak sa strč, pretože ja ťa počujem a nemusíš ziapať. No a ten dotyčný za dverami ťa počuť nebude." rehotal sa jak idiot.

"To len zo zvyku." pokrútila som hlavou.

Prišla som k dverám. Otvorila som ich.
"Ehh, Aideeeen? Chápeš to? Niekto zazvonil no a ja prídem otvoriť a nikto tu nie je." zahučala som smerom k Aidenovi.
Ethan, ktorý stál vo dverách sa uškrnul.
"Myslel som si, že nás to už prešlo." s nadvihnutým obočím sa zasmial.
"Nie." odvrkla som a odišla som späť do obývačky. Dvere som nechala otvorené takže ma Ethan nasledoval.
Sadli sme si na gauč. Ja a Ethan každý na opačný koniec, Aiden bol v strede.
"S chalanmi nás napadlo, že budem váš odvoz. Veď je to vaša oslava a ja nemusím piť." vysvetlil Ethan prečo prišiel.
"Ty a nepiť?" uškrnula som sa. Dosť ma to prekvapilo, keďže Ethan plus párty rovná sa alkohol v krvi.
Aiden bol tiež prekvapený.
"Áno." bolo jediné čo na to povedal.
Prižmúrila som oči. On má niečo v pláne. Alebo ochorel na ten svoj tupý mozog.
"Okolkej to je?" opýtal sa Aiden.
"O ôsmej."

Pozrela som na hodiny.
Päť hodín.

"Časú." ozvala som sa.
Potom som si uvedomila jednu dôležitú vec. Do ôsmej sú to tri hodiny. Už len cesta na chatu trvá hodinu, čo znamená, že máme len dve hodiny na to aby sme sa prichystali s Darou, počkať kde je?

"Ale jej to šrotuje v tej mozgovni." ozval sa Ethan.
Jeho poznámku som ignorovala.
"Nestíham, málo času. Sakra!" sykla som.
Zobrala som si mobil a rýchlo som vytočila Daru.
"Makaj! Kde v rici si? Nestíhame!" zvreskla som do mobilu.
Dara povedala, že o chvíľu dorazí.

Hodila som sa naspäť na gauč, totiž doteraz čo som volala a histerčila, som stála.
"Čo si mám obliecť?" opýtala som sa aj keď netuším prečo, kedže týto ľudia tu vôbec nemajú vkus.
Obzrela som si Ethana. Tak beriem späť. Bol celkom vpohode oblečený. Čierna mikina s bielym nápisom Death.
K tomu čierne rifle s dierami na kolenách a Vansy tenisky.
Za to môj brat tu sedel ako najväčší sedliak pod slnkom.
"Aiden, choď sa dať aj ty dokopy." odsekla som. Ten iba zagánil.

Vybehla som hore do izby. Mobil som si dala na nabýjačku a vybrala som sa do sprchy.
Bola som tam maximálne 20 minút. Vyfénovala som si vlasy a prešla do izby. Dara tam už sedela a prehrabávala sa mi v skrini.
"Ahoj." pozdravila som ju.
"Čau, tam máš darček." povedala a ukázala na postel.
"Juu, čo to bude tento rok?" zasmiala som sa. Totiž pokaždé, aleže pokaždé mi kúpi to isté. A to je tričko s jej fotkou. Áno presne tak, pokaždé ale mesiac pred mojimi narodeninami alebo meninami ide si dať vyrobiť tričko s jej fotkou, pokaždé s inou. Takže už som si musela jeden celý šuplík vyhradiť na jej tričká.
No tentoraz ma prekvapila. Nebola to totiž fotka, na ktorej vyzerá ako najroztomilejšia princeznička s korunkou na hlave ale fotka, na ktorej je ako totálny magor.
Vyprskla som do hurónskeho smiechu.
"Tak toto rozhodne budem nosiť." rozhodla som.
"Vieš, práve to som chcela docieliť. A to, že som tam jak idiot mi nevadí. Možno trošku, ale otoč ho.."
Otočila som a.... Bola som tam ja. Moja fotka kde vyzerám ešte hlúpejšie ako Dara.
"Takže opäť šuplíček." milo som sa usmiala.
"Tela sprosté, prihoreté."

"Tak a čo si oblečieme?" nadhodila Dara po dlhšom čase vyberania správneho outfitu.
"Ty si vyber čo chceš ale ja si dám rozhodne toto." povedala som a ukázala som na veci prehodené cez stoličku.
"To je super." povedala a ďalej sa mi hrabala v skrini. Možno, že som sa ešte nezmienila ale Dara miluje moje oblečenie a tak 75% svojho života, mala na sebe niečo z môjho šatníka. Mne to neprekáža keďže je mi ako sestra.
Obliekla som si teda čierne džegínsy, tmavozelenú mikinu ( Army Green - 'vojenskej farby' ;D ) a čierne Adidasy.
Vlasy som si vyžehlila a dala do vysokého copu. S make-upom som sa nijak zvlášť netrápila pretože je to len oslava na chate, takže iba linka a špirála. A dám si ešte bundu. No už som vytiahla zimnú, keďže je to v lese bude tam zima plus je večer tak je ešte zimšie.
Keď bola aj Dara nachystaná, zišli sme dolu, kde nás už Aiden s Ethanom čakali.
Pri dverách som sa ešte Dari opýtala : "Máš cvrčkov?"
"Áno." odpovedala s nadšením.