Bazsalle [SK]

•15•

Niall niekde zmizol na poschodí s tým že ide pre papiere ktoré súvisia s tou súťažou. Medzitým som si sadla na sedačku a rozhliadala som sa po dome. Do oka mi vpadol obraz ktorý bol akoby rozkúskovaný a tvoril mozaiku s nejakými tvarmi. Človek by si pomyslel že taký obraz je totálny nezmysel ani neviem čo vlastne má pripomínať. Možno keby som to obrátila. Do ľava alebo-

,,Preboha!" myklo so mnou keď vedľa mňa pristala kôpka papierov a niekto sa mi dotkol pliec.

,,Ja a stále ja. Kto iný by to mohol byť asi tak, čo Corra?" totálne odignoruje to že ma vystrašil a sadne si vedľa mňa.

,,Prepáč že som ťa vyľakal - by postačilo, génius." zahlásim a on pretočí svojimi modrými očami.

,,Nie každý je taký bojko, na spoločnosť nie som zvyknutý."

,,Ty?" zasmejem sa. Na spoločnosť nie je zvyknutý. A popritom balí všetky baby. Teda nie normálne... len tie ktoré sa chovajú a obliekajú tak že výstrih majú po kolená.

,,Nechaj tak." ozvem sa po chvíli no myslím že Niall dobre pochopil to čo som sa mu snažila povedať. Nervózne sa pozriem na hodinky. Je 11:39 v noci.

,,Vieš čo? Tie papiere o tej súťaži ti asi dám, teraz už sa mi to nechce vysvetľovať. Alebo vieš čo? Vysvetlím ti to zajtra." rozhodí rukami.

,,Nikam nejdeš." dodá keď vidí ako sa pozerám na hodinky.

,,Niall ja môžem prespať aj v hoteli."

,,Si vtipná. Mám tu posteľ aj všetko čo treba a ty sa chceš trepať do hotelu? Corra urob aspoň raz v živote niečo čo po tebe ľudia žiadajú a prijmi radu a netvár sa akoby si bola životom skúsená." dodá protivným tónom.

,,Ja nie som životom skúsená?" stúpa mi hlas. ,,Ako to môžeš povedať po tom všetkom čo o mne vieš?" pomaly sa mi začali oči zahŕňať slzami. ,,Ako to môže povedať niekto taký ako si ty? Máš vlastný dom, vlastných rodičov! Si populárny, a máš kam ísť keď sa cítiš v nebezpečí! 16 rokov Niall! 16 rokov som žila v obklopení ľudí o ktorých som si myslela že ma milujú pretože som ich dcéra! Čo viac ma mal tento prekliaty život naučiť?" rozhorčene som si utrela slzy a keď sa Niall priblížil aby sa ma dotkol tak som uhla.

,,Corra neblázni tak som to nemyslel." povedal už tichšie.

,,Viem ako si to myslel! Ale vieš čo? Pre teba budem vždy tá neskúsená, najhoršia, najslabšia! A vieš čo?" dýchala som z celých síl. ,,Je mi to jedno!" rýchlo som vybehla von z jeho domu a som si istá že mi je v pätách.

Keď som utekala asi hodnú chvíľu, napokon som ho nevidela, rozhodla som sa že sa musím upokojiť. Čo som si vôbec myslela ? Že povrchný človek ako on ma môže chápať ? Len som mu bola na smiech.

Jediné pozitívum je, že už neprší.

Niall:

Prečo sú baby také zložité ?
Dobre možno som to prehnal.

Ale sakra to nemôže byť taká citlivá no nie?

Proste som to zase posral. A mal by som ju ísť hľadať.

Alebo to ani nebola moja vina. Proste bola protivná.

Stál som pred domom a rozmýšľal čo urobím.

Nechám ju tak. Vykročil som cez dvere no potom ma niečo zastavilo..

Čo ak sa jej niečo stane?

Schmatol som kľúče od auta a otvoril garáž. Sadol som si za volant.

Výborne Horan.. ako ju asi nájdeš v tomto veľkom meste?

Kam by asi tak mohla bežať?

Polhodinu šoférujem po všetkých možných uličkách no nikde nikoho.

Už začínam byť nervózny. Skutočne sa o ňu bojím ?

Ani sám neviem. Nikdy meviem určiť svoje city a tak vždy volím svoju protivnosť.

Proste som to ja.

Už som si myslel že zastavím no uvidel som siluetu.

Mala kapucňu, tepláky ..a boli to moje tepláky. Pridal som plyn a za necelú sekundu som bol pri nej. Obrátila sa, a keď zistila že som to ja, zahla do uličky pre pešiu zónu, takže som sa k nej nemohol dostať autom. Vybehol som z auta a tresol dverami.

Bola už skoro na konci, no otočila sa a to bola chyba. Keď sa otočila to boli presne tie sekundy ktoré mi stačili aby som ju dobehol. Chytil som ju za zápästie a otočil som si ju k sebe.

,,Corra neblázni." takmer som kričal.

,,Pusti ma inak...-" snažila sa vymaniť z môjho zovretia no nedarilo sa jej to.

,,Inak čo?" prevrátil som očami.

,,Inak začnem kričať. Naozaj to urobím."

,,Musíš sa len upokojiť."

,,Pri tebe?" sarkasticky sa zasmiala. ,,Nechápeš ma! Nikto ma nechápe a ešte som ti aj ma smiech! Ako ma chceš asi tak upokojiť ?!"

,,Corra prosím poďme niekam dnu."

Chvíľu vyzeralo akoby rozmýšľala, no napokon ma nečakane rýchlo sotila do hrude a chcela ujsť. No.. nepodarilo sa.

,,Corra ihneď nastúp do auta."

,,Si môj otec alebo čo?"

,,Povedal som."

,,Nie." prskla mi do tváre.

,,Fajn. Ak to neurobíš do troch sekúnd, sám ťa tam prenesiem."

,,To nespravíš." zasmiala sa.

,,Stavíš sa?" spýtam sa a obmotávam si ruky okolo jej pásu aby som ju mohol vziať na ruky.

,,Nie prestaň." odtláčala moje ruky. ,,Urobím to len prestaň. Nenávidím keď sa ma niekto dotýka."

,,Ak sa pokúsiš o útek, pamätaj som rýchlejší ako tvoje nápady."

,,Si otrasný."

,,Nasadaj."

,,A teraz čo génius?"

,,Zapútaj sa."

,,Kam ideme?"

,,Uvidíš." poviem a ona sa zamračí.

,,Ty si nás zamkol?" hodí na mňa opovrhavý pohľad.

,,Pre istotu." usmejem sa no ona nie.

_______________

Takže ďalšia ! Čo na ňu hovoríte ?
Ďakujem za všetky komenty pri minulej časti moc mi pomohli teraz pri písaní :)
A ďakujem za všetky prečítania ! :)
Love u
Xx N Xx