Bazsalle [SK]

•17•

Niall:

Ťažko si povzdychnem a skúšam už asi po stý krát vytáčať Corrino číslo. Stále nedvíha.

,,Ahoj tu Corra Versaceyová, práve nemám čas. Zanechajte odkaz." podľa tónu akým vtedy Corra rozprávala a uvádzala svoje priezvisko, som uznal že to nahrávala asi ešte pred týmto spadom udalostí.

,,Corra ja.." povzdychnem si. ,,Prosím ťa.." nervózne si pretieram čelo.

,,Mohla by si zdvihnúť? Naozaj to potrebujem. Potrebujem ti povedať o tej súťaži, bez teba to nebude mať zmysel a..."privriem oči.

,,Potrebujem vedieť či... si v poriadku. Prosím, ozvi sa." opriem si hlavu o koženú sedačku a nervózne hodím mobil na stôl.

V tom sa ozve zvonček. Ihneď vyletím zo sedačky a stláčam kľučku na dverách.

,,Corra ja už som myslel že..." prekryjem si ústa keď zbadám vo dverách ženu stredného veku, ktorá sa stále snaží vyzerať dobre, ale vrásky ju prezrádzajú.

,,Takže tu bola!" povýšeneckým hlasom sa ozve a vystrie vyhrážny prst.

Zdvihnem obočie a pokojne sa opriem o dvere.

,,Pani Versaceyová, potrebujete niečo ?" sarkasticky sa pousmejem.

,,Svoju dcéru ty idiot!" odstrčí ma a vojde cez dvere.

,,Viete o tom že keď niekomu bez dovolenia vojdete do domu, tu v Amerike na vás môžem zavolať políciu?" pokojne som sa usmial.

,,Tak dobre počúvaj mladý muž. Kde je Corra?! Hovor!!"

,,Aj keby som to vedel ste posledná osoba ktorej by som to povedal." ukážem prstom. ,,Vlastne.." pousmejem sa. ,,Nepovedal."

,,Za toto mi zaplatíte!" kričala ešte od brány.

,,Nebudem mať za čo, pani Versaceyová." odkričím naspäť a zabuchnem dvere.

Dopekla, Corra ešte naozaj nebola doma?

Nervózne si sadnem do kresla a pretriem oči. Zovriem mobil v ruke a opäť vytočím Corrino číslo. Nikto sa neozval ale hovor prebieha pretože mi odpočítava čas.

,,Corra!" nádejne zvolám do telefónu.

,,Čo chceš?" ozve sa chrapľavý hlas z telefónu.

,,Corra ja som tak hrozne rád že-"

,,Tieto reči si šetri pre inú, Niall."

Povzdychnem si.

,,Corra, čo sa týka tej súťaže... bude v Chicagu, ale dovtedy musíme ísť na týždenné sústredenie, inak nemáme šancu uspieť."

,,V Chicagu?"

,,Áno, dávaj pozor. Harry rozdá zajtra v Bazsalle prihlášky, kde budeš mať potrebné informácie. Prosím ťa, zastav sa zajtra o normálnom čase na tréning do budovy. Sľúbiš mi to?" z opačného konca telefónu sa ozve povzdych.

,,Corra, mysli na to že v tomto nie si len ty a ja! Sme v tom ako tím Bazsalle! Nemôžeš nás v tom nechať."

,,Fajn budem tam."

,,Super. Tak..budem končiť." ozvem sa a zložím telefón. Prečo sa pýtala na Chicago?
A kde asi tak teraz je?

Možno som zbabelec ale pustil som si film a taktiež všetky myšlienky z hlavy.

Zobúdzam sa na zvuk telefónu ktorý ma prerušil v spánku. Pretriem si oči a zívnem. Moje oči zaostria na hodiny ktoré ukazujú 10:30.

Do čerta! Odkedy som spal ?

Corra:

,,Corra stále ti vyzváňa mobil. Rob s ním prosím ťa niečo." ozve sa Cassy z vedľajšej izby. Cassy je moja kamarátka bez ohľadu na to čo sa deje a tak mi ponúkla aby som u nej prespala.

Prevalím sa na bok a neochotne zdvihnem mobil dokonca aj bez toho aby som sa pozrela, kto volá.

,,Corra kde prosím ťa trčíte? Mali ste tu už pol hodinu byť, tak dostavte svoje zadky na toto miesto sakra!"

,,Harry?"

,,Nehovor mi že si ešte v posteli."

,,Tak ti to teda nepoviem. A... ako to že sme tam už mali byť? Veď je pol jedenástej." pozriem sa na hodiny.

,,O desiatej, Corra. O desiatej! Mali ste tu byť!!"

,,Prečo hovoríš v množnom čísle do čerta?! Nie som Niallova matka!"

,,Takže... Niall s tebou nie je?" Harryho hlas znie prekvapene.

,,Mal by?" sarkasticky sa opýtam.

,,Prestaň Corra. Na toto nemám čas. Dostav sa sem! Ihneď!" ani som len nestihla pretočiť očami a už zložil.

Hlavne že v normálnom čase ako na tréning, Niall.

Ani som nestihla povedať Cassy kam vlastne idem. Harryho hlas ma donútil rútiť sa z ulice na ulicu priamo k budove Bazsalle.

Celkom dlho som rozmýšľala prečo sa mi sklené automatické dvere neotvárajú a potom mi to doplo. Čip. Nechala som ho u Cassy. Snažila som sa mávať na recepčnú ale dvere sú z tejto strany nepriehľadné, a tak som sa jednoducho o ne oprela a čakala som na nejakú dobrú dušu.

Za chrbtom som počula zvuk motora. Sledovala som niekoho ako vystupuje z čierneho BMW.

,,Dobrú dušu." povedala som si nahlas a povzdychla.

,,Niečo si hovorila?" kráča ku mne sklenými schodmi. Stále sa s ním nerozprávam.

,,Corra. Do kedy sa so mnou ešte nemieniš rozprávať ? Nevidíš že sa snažím zmeniť? Ale to ma nebude baviť donekonečna. Tak čo mám spraviť ?" prepaľuje ma pohľadom.

,,Otvor dvere." zasmejem sa.

,,To je všetko?" priloží čip na displej a rozsvieti sa na zeleno. Nepúšťa pritom zo mňa oči.

Keď sme už vnútri otočím sa naňho a dodám.

,,A teraz mi daj pokoj." nútene sa usmejem. Neviem ako som to myslela kedže tvoríme tanečný pár, ale povedala som to. A to stačí.

_______________

No... čo mám dodať. Asi radšej nič. Proste ma strašne štve to že takto pridávam najmä pri vašej podpore. ale fakt ma to mrzí. Mám ešte pokračovať s týmto príbehom ?
Xx N Xx