♕ 12.♕

975 80 0
                                    

,,Privítam ju tu.. A teba.. Spravíme oslavu a nejak sa spoznáme.. Skamarátime.." Pousmiala som sa.

"Nemá rada miesta, kde je veľa ľudí." Zamračil som sa. "Ani veľké oslavy."

,,To vážne? Tak.. Budeme tam len my traja.. A budeme sa rozprávať" Mykla som plecom.

"Dobre... Uhm... Vieš.. Na jednej takej oslave, kde bolo veľa ľudí... No... Zabili moju mamu. Preto má strach. Bola pri nej, keď sa to stalo."

,,Oh.. To mi je ľúto" Zahryzla som si do pery.

"Uhm.."

,,Príjemnejšia téma?"

Po tomto už asi ťažko. "Myslím že naša svadba to asi nebude."

,,Hm.... Vážne som bola prvá, čo ťa porazila?" Uškrnula som sa.

"Nebránil som sa. Si predsa dievča." Uškrnul som sa.

,,Pff.. A ty upír"

"To hneď neznamená, že som bezcitné monštrum." Zamrmlal som a odvrátil od nej zrak. Mrzelo ma, že ma tak vnímala. Som azda naozaj tak zlý?

,,Ja viem.. Prepáč" Nemusí byť predsa taký.. A neublížil mi..

Išiel som ďalej. Nevedel som kam. Bolo to tu pre mňa neznáme.

Dobehla som ho.,,Prevediem ťa"

Prikývol som.

,,Prosím hlavne nebuď ticho" Zahryzla som si do pery.

Pousmial som sa.

Stále je ticho.

Pozrel som na ňu.

V tichosti som ho sledovala. Ok.. Trápne..

"Tak ukážeš mi to tu alebo tu budeš iba stáť?" Nemal som dôvod, byť milý. Môj hlas bol chladný.

Povzdychla som si.,,No tak poď!" Zavrčala som a išla som pred neho. Bude ma nasledovať ako bitý pes ak nevie byť milý!

Zdá sa, že vie poslúchať iba na hnusný tón.

,,Tam máš ďalšie izby, hentam sú kúpeľne.. Teraz pôjdeme do kuchyne a jedálne.." Všetko som mu poukazovala a hovorila som hlasom chladným ako je on.

Uškrnul som sa.

,,Idem si spraviť jesť. Je mi jedno kam ideš ty..zásoby krvi ešte nedošli" Zavrčala som a išla do kuchyne.. Nemám rada, keď ma obskakujú. Som predsa elfka.. Dokážem sa o seba postarať aj sama.

Pritiahol som si ju za ruku k sebe. "Čerstvá je najlepšia." Uškrnul som sa.

,,A čo?!" Zavrčala som.

Nosom som nasal jej vôňu. "Tá tvoja vonia lákavo."

,,Oh.. No ak chceš tak si daj" Zdvihla som obočie.

"Lákavá ponuka." Moje oči sčervenali.

,,Ale budeš niesť následky" Uškrnula som sa.

"Hm..."

Zdvihla som obočie. Vedela som, že to nespraví.

Zdvihol som jej ruku. Nádherné jemné zápästie. Pozrel som jej do očí a potom späť na ruku. Priložil som si ju k ústam.

,,Tam platí to isté" Zamračila som sa.

Zatvoril som oči. Bože...

,,Urob to a vyhostím z kráľovstva aj teba.. Aj Bri.. A nechcem to spraviť" Pozrela som mu do očí.

"Ty ale chceš."

,,Nie.. Nechcem"

Zhlboka som sa nádychol.

Vytrhla som si od neho ruku.,,Idem jesť"

Musel som sa nejako ukľudniť. Pritiahol som si ju znova k sebe a pobozkal. To by ma malo dostatočne vykoľajiť, aby som už nechcel jej krv.

Týmto ma šokoval.

Pritiahol som si ju k sebe bližšie.

Nespolupracovala som.

Robil som to pre jej dobro.

Odtiahla som sa.,,Už by stačilo"

Zavrčal som. "Nefunguje to. Stále chcem tvoju krv.."

Zamračila som sa.,,Čo?"

"Rozptýlenim sa môžem zbaviť túžby po krvi."

,,A čo chceš teda spraviť?"

"Neviem." Zahryzol som si do pery, až som ju rozhryzol do krvi.

Začala mu krvácať pera.,,Neopováž sa vziať si moju alebo niekoho z kráľovstva. V podstate môžeš byť rád, že som ti ešte nerozbila hubu, za to čo si tu predvádzal."

"Ja sa snažím!" Zavrčal som.

Nadýchla som sa.,,Už ma pustíš jesť? Niesi jediný hladný" Pretočila som očami.

Pustil som ju. "Potom sa ale nečuduj, keď niekomu ublížim." Nemala by ma nechať samého.

,,Drž sa pri mne! Nebudeš nikomu ubližovať!"

Pretočil som očami.

Išla som do kuchyne.

Išiel som za ňou. Aspoň to zajem niečím iným. Prežujem tú chuť.

Spravila som si mlieko so sendvičmi.. No a? Ja to tak jem.

Vyraboval som im celú kuchyňu. Zjedol som takmer všetko.

,,Super.. Budeme musieť poslať elfov na nákupy.. Ako ti je?" Podišla som k nemu.

"Lepšie."

,,Takže už niesom na tvojom menu?" Usmiala som sa.

Pokrútil som hlavou. "Prepáč. No si príliš lákavá."

Zamračila som sa.,,Tak.. Ok" Potriasla som hlavou.

"Nemyslím tým to, že si na tom menu. Iba ti hovorím, ako ťa vnímam. Pre upíra si príliš lákavá. Si iná, než ostatný." Mykol som plecom.

,,Otec hovorí, že som nezvyčajná.." Mykla som plecom.

"To si."

Pousmiala som sa.,,Mama to vymyslela"

Pousmial som sa.

,,Pôjdeme sa teda učiť a spoznávať s Bri?"

"Môžeme."

Išla som s ním za Bri.

UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔ Where stories live. Discover now