♕ 10.♕

1K 94 5
                                    

Všetci čo prežili na nás pozerali.. Veľké straty sme utrpeli aj my aj oni.

Keď som sa pozrel okolo, najviac mŕtvych bolo elfov. Mal som pravdu. Ale ona si nedá povedať.

Čo som to urobila?

"Povedz im to ty." Uškrnul som sa.

,,Ešte otázka.. Vážne to musí byť? Ako.. My.. Dvaja?" Zdvihla som obočie.

"Bohužiaľ."

,,Chcem sa vydať z lásky.. Nie z donútenia"

Uhol som pohľadom. Nie je jediná.

Hrozné byť kráľovnou. Obrátila som sa na elfov a upírov, ktorí na nás v očakávaní pozerali.,,Budeme mať svadbu.. Kráľ Arman súhlasil, že bude mojim kráľom.. V našom kráľovstve" Vyhlásila som.,,Robíme to, aby medzi našimi druhmi nastal mier" Povedala som. Všetci to isto počuli, keďže som kričala.

"Frank bude novým kráľom upírov." Oznámil som.

Cítila som sa hrozne..

Upírom sa to veľmi nepáčilo. Ale čo narobia...

Všade nastal ruch.. Všetci medzi sebou začali hovoriť..,,Ticho!" Zrúkla som.,,Máme mier! Môžete odísť.. Upíri sa postarajú o telá mŕtvych.. Elfovia.. Pôjdete domov" Vyhlásila som.

Odfrkol som si. "Berte svojich. Budú mať čo najskôr pohreb. Samozrejme robený kráľovským dvorom."

Kým toto všetko skončilo bolo neskoro večer.. Elfov nám upíri doniesli k rieke, kde sme ich telá poslali na veľkú drevenú loď, ktorú sme poslali na more a podpálili. Každý odišiel.. K sebe. Zostala som iba ja a sledovala som tú horiacu hŕbu mŕtvych.

Odišli sme domov. Bri som oznámil, že sa budeme sťahovať.

Po dlhej dobe som došla domov. Porozprávala som sa s otcom a oznámila mu novinky.. Potom som sa okúpala a išla som spať.

Nevedel som, čo to bude zajtra.

Na ďalší deň som sa zobudila.,,Ari! Kráľovské povinnosti!" Kričal otec.,,Dnes nie.." Zavrčala som. Nechcem.

Bri som donútil zbaliť si veci samú.

Celý deň prebehol nudne. Arman s Bri môžu prísť kedykoľvek..

Prišiel som s Bri do kráľovstva elfov. Britany bola okúzlená.

Došli. Prišli sme ich s otcom privítať.

Bri sa Aridrii bála.

Videla som ako sa Bri schováva za Armanom.,,Poďte.. Ukážem vám izbu" Povedala som. To že bude môj manžel mu ešte nedáva povolenie do mojej izby!

"No tak Bri.. Neboj sa." Vzal som ju na ruky. Hneď ma pevne objala a schovala si hlavu do môjho krku.

,,Chcete mať spolu izbu, že?" Spýtala som sa a kráčala pred nimi.

"Áno!" Hneď sa ozvala Bri. "Lepšie by boli dve postele." Povedal som ja.

,,Ok.. Mám tu jednu" Došli sme do obrovskej izby. Celá izba bola do biela a čierna. Boli tam dve postele. Boli veľké, ale len pre jedného a mali nad sebou závesy.,,Tak.. Tu budete spať.. Hneď vedľa máte kúpeľňu.. Poďte" Išla som tam. Otvorila som dvere do obrovskej kúpeľne. Bolo tam veľa zrkadiel. Obrovská vaňa. V rohu sprcha a dve umývadlá, ktoré sa tiahli po celej dĺžke.,,V tamtom rohu je záchod" Ukázala som do roku miestnosti. Bolo vidno len steny, no za nimi je osobný priestor pre záchod.

Bri vypískla. Zliezla zo mňa a bežala k vani. "Môžem? Prosím!" Nadšene skákala a pozerala raz na mňa, raz na vaňu.

Usmiala som sa.,,Je to vaše.. Môžete tu robiť, čo len chcete"

Bri nadšene poskočila, zapla vodu a pribehla k Ari. "Ďakujem!" Objala ju. Bri je dosť malá, takže bolo veľmi zlaté, vidieť ich takto.

Pohladila som ju po vlasoch.,,Snáď sa vám tu budete páčiť a budete spokojní.. Uhm a ohľadom krvi.. Musíme asi niečo vymyslieť.. Nejaké nápady?" Pozrela som na Armana.

"U nás máme dodávku krvi z nemocnice. Takže to môžeme riešiť podobne aj tu."

,,Hm.. Dobre.. Kľudne si ju sem zavolaj.." Mykla som plecom.

Uškrnul som sa. "Fajn. Bri? Chceš tam aj nejakú penu do kúpeľa?" Opýtal som sa s úsmevom. "Áno!" Zakričala a bežala ku mne.

,,Nechám vás" Odchádzala som.

"Ďakujeme!" Zakričala Bri.

Prikývla som a odišla k sebe do izby. Hodila som sa na posteľ. Skvelé.. Upíri v elfskom kráľovstve. Na toto si asi budem musieť zvyknúť.

Bri som pripravil kúpeľ a odišiel do izby. Zvládne to aj sama. Má predsa 6.

Nechcem svadbu s upírom.. Nechcem svadbu vôbec.. Kľudne by som dokázala vládnuť aj sama... Nepotrebujem ho...stále rozmýšľam, čo by bolo lepšie.. To ako to je, alebo keby ma zabil a našich tiež..

Večer som Bri ukladal do jej novej postele. "Dobrú noc, Arman." Usmiala sa na mňa. "Aj tebe, princezná." Pobozkal som ju na čelo a prikryl..... Potom som si išiel ľahnúť aj ja. Do svojej postele. Bolo ťažké, zaspať.

V noci som plakala za mamou a za tým, čo nastane.. Nechcela som to takto.. Nemala som sa ísť vôbec pomstiť.. Nikdy by to takto nedopadlo.. Môžem za to.

Ráno som išiel za Ari.

Zaspala som neskoro, takže som ešte ráno spala. Snáď ma nezobudí otec.

Zaklopal som jej na dvere.

Zdalo sa mi, že počujem klopanie.. Otec neklope.. On sa sem vždy dovalí ako veľká voda.,,Uhm..." Zamrnčala som. Malo to znieť ako 'ďalej'.

Pousmial som sa a vstúpil dnu. "Ránko."

,,Nech ide preč" Zamrmlala som.

Zasmial som sa a hodil sa k nej na posteľ. "Mala by si vstať."

,,Mala by som.. Nehovorí to, že musím" Zakryla som sa až po uši.

"Mala by si, znamená u mňa vypadni z tej postele. Je to len tak formálne. Vieš, nebudem neslušný." Zasmial som sa.

Otočila som sa k nemu.,,A keď nie?"

"Donútim ťa." Zašepkal som jej do ucha.

,,Veľa šťastia" zas som sa zakryla.

Uškrnul som sa a odkryl ju. Hneď potom si na ňu sadol. Uvidíme, či vydrží moje šteklenie.

,,No tak.. Čo robíš. Púšťaš mi sem chlad" Zamrnčala som.

Začal som ju štekliť. Začala sa mykať.

UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔ Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin