UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 25.♕

Dofrasa! Hmm... Čo teraz? Pozeral som na Bri, ktorá mala v očiach strach. "To nič, princezná." Usmial som sa na ňu a pobozkal ju na čelo.

,,Otec.." Postavila som sa pred nich.,,No hej no.. Je to Armanova dcéra.. Ale ja som onedlho jeho manželka.. Takže to bude aj moja dcéra.. Patrí do rodiny.. Našej rodiny" Povedala som a on na mňa prekvapenie pozeral. Hrýzla som si peru.. Snáď Armanovi alebo Bri nebude vadiť, čo som povedala. Bohvie ako to vníma Bri. Možno ma ani ako 'mamu' nechce..

"Ty budeš moja mama?!" Hneď sa na ňu pozrela.

,,Uhm.. No.. " Nesmelo som na ňu pozrela... Určite je sklamaná.. Bože..

Usmiala sa. Ona sa usmiala. Na tvári som mal široký úsmev. Donútila ma položiť ju na zem a potom prešla k Ari. Usmiala sa na ňu a pevne ju objala. Už neplakala.

Pohladila som ju po vlasoch.,,Tebe to nevadí?" Opatrne som sa jej spýtala.

"Viem, že nebudeš moja skutočná mama, ale nie. Nevadí. Mám ťa rada. Nikdy som mamu nemala." Sklonila hlavu a odmlčala sa. "Ani dedka." Povedala skleslo a pozrela na Arinho otca. "Možno... Možno by som ho mohla mať..." Povedala neisto. Hrýzla si spodnú Peru.

Otec sa široko usmial.,,Určite.. Sme rodina.." Povedal a objal mňa aj Bri. Hneď som do objatia stiahla aj Armana.

Zasmial som sa. "Ďakujem." Naznačil som perami. Bol som rád, že to vzali takto.

Len sme tam stáli a objímali sa.

"Uhm... Som hladná." Zahlásila Britany.

,,Hm.. Je tu krv? Alebo chceš niečo iné?" Spýtala som sa jej a pustili sme sa.

"Hmm... Krv a jahody." Zachichotala sa.

Zasmiala som sa.,,Dobre." Pripravila som jej, čo chcela.

Ja som si vzal iba krv.

Spravila som si toasty a s otcom sme ich zjedli.

"Nechceš ísť na malý výlet, Bri?" Opýtal som sa. "Áno!" Zachichotala sa. Pozrel som na Ari. Zdvihol som obočie.

Usmiala som sa. Takže asi ideme na výlet. Len som prikývla.

Usmial som sa. "Tak sa bež obliecť." Popohnal som Britany.

Podišla som k Armanovi.

Objal som jednou rukou Ari a pobozkal ju.

Usmiala som sa naňho. Bri odišla..,,Otec?" Otočila som sa k nemu, ktorý nás prekvapene sledoval.,,No.. Vyšlo to.. Ako už asi vieš.. Takže.. Sme spolu" Mykla som plecom. Usmial sa.,,To je dobré.. Mne s tvojou mamou to trvalo týždeň kým sme sa zamilovali" Zasmial sa.,,Ale stálo to za to."

Usmial som sa. Stojí to za to.

Pozrela som na Armana.,,Asi za to môže chémia" Sledovala som jeho oči.

Zasmial som sa. "Keď chceš, tak aj fyzika." Pobozkal som ju.

Zasmiala som sa.

"Mali by sme sa ísť prichystať."

,,Ja som" Mykla som plecom.

"OK." Zasmial som sa. "Ale ja pôjdem."

,,Pohni si" Žmurkla som naňho.

"Neboj." Zasmial som sa a odišiel.

Objala som otca.,,Som tak šťastná otec.. Ja ho vážne milujem" Zamrmlala som úplne šťastne. Len sa na mne zasmial.,,Vidíš.. Budeš mať svadbu z lásky" Usmial sa a pevne ma objal.

V izbe som sa obliekol a išiel k Bri, ktorá ma čakala pred izbou. Spoločne sme prišli za Ari.

Už som na nich čakala.

"Pripravená?" Opýtal som sa.

Prikývla som a išli sme kam išiel Arman.

Nešli sme ďaleko. Išli sme do lesa, kde bolo jazero. Bolo tam nádherne a Bri sa tam páčilo.

Došli sme k nejakému jazeru.,,Je tu nádherne" Usmiala som sa.

"To je." Usmial som sa. "Možem ísť do vody? Prosím!" Prišla ku mne Britany. "Teraz nie, Bri. Nemáš tu plavky a ani neviem, aké hlboké je. Nabudúce, dobre?" Pozrel som na ňu. "Uhm.... Tak dobre." Povedala trocha sklamane, no nechala to tak a išla si hádzať žabky do vody.

Usmievala som sa.

Rád som ich videl obe šťastné.

,,Arman.. Minule.. Už dávno.. Si mi chcel niečo povedať.. Dôležité.. No.. Zabudol si.. Teraz som si na to spomenula.. Čo si chcel? Vtedy sme boli ešte u Layli."

"Hm.. No.. Už je to vlastne jedno. Ja.. Chcel som sa opýtať, či by si bola schopná, brať Britany ako dcéru. Nikdy nemala mamu a teba si obľúbila. A keď sme sa mali brať.. Aspoň jedna dobrá vec z toho mohla vzniknúť. Lenže teraz sa berieme z lásky. A to, čo si povedala v kuchyni.. Myslela si to naozaj? Si schopná, vziať ju za svoju?" Prišiel som k nej a chytil ju za ruku.

,,Áno.. Mám ju rada.." Usmiala som sa.

Široko som sa usmial. Bri behala šťastne pri nás a smiala sa.

Toto bol moment ako z dokonalého života.

Objal som ju a pritiahol si na svoju hruď. Pobozkal som ju na čelo. "Takto raz budú behať naše deti." Usmial som sa. Bri bude šťastná. Ja budem šťastný. Ari bude šťastná. V podstate sme šťastní už teraz. No Britany nie je Aridriina biologická dcéra. Chcem s ňou mať vlastné, ktoré budú oboch.

,,Vieš si predstaviť ako by vyzerali naše deti?" Usmiala som sa.,,Ja som elfka.. Moje uši.. Ty upír.. Tvoje tesáky.. A čo k tomu ešte naše vlasy" Chytila som si do rúk moje strieborno-biele vlasy a zasmiala sa.

Zasmial som sa. "Budú nádherné aj tak."

,,Budú.." Pobozkala som ho.

Usmial som sa.

Pozrela som mu do očí. Aj tie máme úplne iné.

"Keď budú po tebe, budú aj múdre aj pekné."

,,Múdre..." Zamyslela som sa.

"Hm... Ako ich mamička." Pobozkal som ju na krku.

No snáď nebudú skôr blbé ako ich mamička..

"Na čo myslíš, láska?"

,,Len.. Veci".

"Hm... A aké?" Preplietol som si s ňou prsty. Stále som ju zo zadu objímal.

,,Rôzne" Pousmiala som sa a zaklonila som hlavu, aby som sa oprela o jeho rameno.

Pevnejšie som ju objal.

Bolo mi s ním prijemne.