UNUSUAL [DOKONČENÉ]✔

♕ 1.♕

,,Buďte ticho!" Zvrieskla som na svoj hlučný ľud. Prechádzala som sa z miesta na miesto po veľkom balkóne, z ktorého som mala výhľad na ostatných elfov.,,Princezná! Princezná!" Niekto zdola skákal a kričal na mňa.,,Áno?" Pozrela som na muža pod balkónom. Musela som sa trochu nakloniť.,,Čo plánujete robiť po smrti vašej matky? Ujmete sa trónu? Ako znášate vašu stratu?" Spýtal sa.,,Je to presne týždeň od jej smrti.. No a plánujem ju pomstiť.. Určite! Upírsky kráľ bude trpieť rovnakou stratou ako ja, za to, že ju zabil. Zabijem jeho syna" Uškrnula som sa a všetci radostne začali tlieskať.,,A.. Ako to chcete docieliť?" Ďalšia otázka.,,Nenápadne sa votriem do sveta ľudí, tak ako jeho syn.. Počula som, že chodí do ľudskej školy.. Asi tam má pochúťky.. Začnem tam chodiť.. Keď budem mať rozpustené vlasy, moje uši nie sú vidno, takže by ani nespoznal rozdiel. Podľa pachu krvi, vie akurát identifikovať, že niesom človek.. Nič viac.. A budem s ním bojovať.. A vyhrám! Jeho hlavu pošlem balíkom kráľovi upírov" Zasmiala som sa. Všetci vískali a tlieskali.

"Prečo si to dofrasa spravil?! To si naozaj tak hlúpy?! Ty vážne ani len netušíš, čo si týmto spôsobil?!" Kričal som po mojom otcovi, ktorý sa nazýval kráľom. No od toho mal ďaleko. Už dlho som robil spolu s bratom všetko zaňho, keďže má tie najsprostejšie nápady na svete. "Upokoj sa synak. Nemajú na nás. Nič sa nestane. Tak si sadni a začni chystať oslavu." Povedal pokojne. Až príliš pokojne. Išiel som vybuchnúť. "Arman." Upozornil ma môj brat Frank. Zhlboka som dýchal. Moje oči boli krvavo červené. "Ako, Frank?! Ako!?" Zavrčal som. "Tu už prekročil všetky medze!" Zakričal som. "Viem. A vieš, aká bola dohoda. Ešte jeden úlet, hlúpe rozhodnutie alebo nejaký škandál, zosadíme ho z trónu. Edmund už všetko pripravil. Odteraz budeme kráľmi obaja. Ved vieš. Ja ten, čo bude dobre vyzerať a všade chodiť a ty ten, čo bude všetko riadiť." Zasmial sa. Pretočil som očami. Frank veľmi rád vymetal všetky večierky. "Fajn! Ale nech je to rýchlo!" Povedal som. "Kľud, braček. Mal by si si niečo zahryznúť. To by ti malo pomôcť. Ja dám zatiaľ všetko dokopy. OK?" Opýtal sa ma. Frank boli vždy kľudný a pohodový typ. Prikývol som a odišiel. Mal som pre dnešok dosť.

Došla som do svojej izby, kde ma už čakal otec.,,Bože Aridria.. Prečo?! Prečo musíš vyvolávať boje.. A navyše s upírmi! My nemáme mágiu ani nič podobné, čím by sme ich zastavili....",,Máme zbrane" Hneď som mu skočila do reči.,,Ako vidíš.. Tvojej mame nepomohli",,Ja niesom ako moja mama a k tomu.. Moc ich predceňuješ" Pretočila som očami.,,Ja? Ty ich moc podceňuješ. Nikam nejdeš! Zakazujem ti to!" Zamračil sa.,,Nemôžeš mi nič zakázať.. Som už dospelá.. Mám 22!" Zamračila som sa.,,Áno.. A chceš ísť do školy! Ľudskej školy!" Zamračil sa.,,Áno.. Je to ľahšia cesta k jednému z jeho synov.. Ostatní do škôl nechodia.. A informácie o mne ľahko sfalšujem.. Pôjdem do posledného ročníka, v ktorom je a bude vybavené." Mykla som plecom.,,Ari.. Nikdy si nechodila do školy" Pokrútil hlavou.,,Základy viem.. A nejdem sa tam predsa vzdelávať" Pretočila som očami.

Spravil som ako povedal Frank. Išiel som do klubu na lov. Poriadne sa odreagovať. Otcov čin bude mať ešte následky.

,,To nemôžeš myslieť vážne!" Zavrčal.,,A čo ty nechceš pomstiť mamu?!" Zdvihla som obočie.,,Och.. Ja.. Jasné, že chcem Ari.. Ale.. Upíri.. Vedú proti nám boje už dosť dlho.. Konečne sme mali mier" Povzdychol si.,,Ich kráľ ho porušil.. A bude trpieť.. Zažije stratu, presne ako ja!" Zavrčala som. Povdzychol si a sklopil zrak.. Toto poznám.. Mám to povolené.,,Faaajn.. Ale.. Nech s tebou do ľudského sveta pôjde aj Layla" Zdvihol obočie.,,Čo? Prečo?!" Zamračila som sa.,,Bude sa o teba starať.. O ľudskom svete vie toho najviac z elfov.. Vychodila tam aj základnú aj strednú školu.. Dokonca aj vysokú.. Pomôže ti.. Je tam zamestnaná" Povedal.,,Hm.. Ako to, že si nikto nevšimol, že je elf?" Zamyslela som sa nahlas.,,Všimol.. Ibaže.. Ona jej špice skrýva.. Tak ako budeš aj ty.. Dokiaľ budeš mať rozpustené vlasy, nikto si nič nevšimne" Mykol plecom.,,Ja viem.. Ja viem.. Asi sa budem musieť prekonať" Totiž neznášam rozpustené vlasy. Večne ich nosím v cope.. Vďaka ich dĺžke mi tak nezavadzajú.,,A nebude pre ľudí divné, že máš strieborné vlasy? Naozaj tam chceš?" Spýtal sa.,,Hej.. A bodka! Čo by mohli spraviť.." Pretočila som očami. Hej.. Naozaj mám striebristo biele vlasy, ktoré sa dokonca na vyššom svetle trblietajú.. Je to divné. Žiadny elf, také nemá.. Dokonca ani moja mama a ani otec.. Nemám ich mať po kom.. Takže je to veľmi zvláštne..,,Sú nezvyčajné.. A čo? Každý musí byť výnimočný" Odfrkla som si.,,A teraz von z mojej izby! Na zajtra mi daj zavolať Laylu.. Ja sa musím zbaliť a prichystať" Povedala som. On sa zasmial.,,Si panovačná po mame" Usmial sa. Musela som sa aj ja.,,Asi to máme v kráľovskej krvi, nie?" Žmurkla som naňho.,,Určite" Dal mi bozk na čelo a odišiel. Ja som si zatiaľ išla baliť všetky potrebné veci.. Hm.. Modré dlhé šaty.. Červeno zlaté dlhé šaty.. A takto to pokračovalo.. Vážne som zvedavá na ten zvláštny svet.. Šťastie, že nikto z upírov nevie, ako vyzerá princezná, respektíve ja..

Príšerné. Ja otca zabijem. Teraz sa jedna polovica upírov tešila a tá druhá sa desila. Otec zničil tak krehký mier. Ak by bola vojna, zrejme by sme vyhrali, no aj tak. Straty by boli priveľké. Bože... Vždy sme s Frankom robili všetko za otca. Všetko. Moje myslenie sa často uberá smerom, akoby mal rozmýšľať kráľ. Za to otca neznášam najviac. Hoc som starší, u upírov to tak nie je. Chcel som si najprv užiť život, nie sa hneď starať o kráľovstvo. Frank, aj keď je starší, by sa o kráľovstvo nedokázal postarať sám. Preto trón radšej nechá mne. Veľmi milé. Ak by sa toľko nezabával, bol by ideálnym kráľom. Ale nie.. On musí vymetať každú párty. Z toho všetkého mi išla streliť hlava.